Duchovný boj proti démonom (7.kapitola)

Keď ku mne Pán Ježiš Kristus prehovoril, povedal mi, aby som sa pripojil k tým, ktorí patria Jemu, k tým, ktorí zachovávajú svätý Boží zákon a majú svedectvo o Ňom (Zjavenie 12:17). Vedel som, že v kresťanskom svete sú práve tí, ktorí patria k Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Od detstva som vedel, že aj v tejto cirkvi sú falošní veriaci – tí, ktorí boli adventistami iba v sobotu.

Pán ma nasmeroval k malej skupine adventistov. Začal som uctievať Najvyššieho Boha v modlitebnej miestnosti adventistov v Boa Viste v Ingombote v Luande, ktorí evanjelizovali ľudí a privádzali ich do najbližších adventistických zborov. Bola to skupina ľudí, ktorí sa navzájom milovali a starali sa o potreby jeden druhého. Boli šťastní vo všetkom, čo robili, a boli naplnení pokojom z toho, čo mali a kým boli.

Boli usilovnými študentmi Svätej Biblie a veľmi dobre jej rozumeli. Študovali aj knihy americkej spisovateľky Ellen Gould Whiteovej. Pripojil som sa k nim a oni ma privítali ako brata v mene nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.

Veľmi dobre som si uvedomoval, že Cirkev adventistov siedmeho dňa je zrenicou Božieho oka a poslednou viditeľnou cirkvou biblického proroctva (Zjavenie 12:17; 3:14-22). Či tomu niekto verí alebo nie, Lucifer, démoni a vysokopostavení tajní agenti to veľmi dobre vedia. Pre adventistov siedmeho dňa je Svätá Biblia presne tým, čím je – Svätou Bibliou. A je ich jediným pravidlom viery a praxe.

Keď som sa pripojil k tejto skupine, aby som sa učil bázni pred Bohom, kúpil som si vzácnu knihu kresťanov – Svätú Bibliu – a začal som ju študovať ako hlas Najvyššieho Boha. Túžil som poznať Jeho vôľu. Požiadal som bratov aj o knihy, ku ktorým ma Ježiš viedol. Boli veľmi úzko spätým spoločenstvom, ktoré sa navzájom milovalo a pomáhalo si. Žasol som nad prirodzenou náklonnosťou a láskou, ktorú mali jeden k druhému.

Neprekážalo im uctievať Boha na skromnom mieste. Z môjho pohľadu to bolo zvláštne, pretože ja som bol zvyknutý na veľmi luxusné a krásne miesta. Tam som začal od základov študovať Svätú Bibliu ako list lásky od veľkého Stvoriteľa a Udržiavateľa celého vesmíru. Učil som sa o pokore a tichosti nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista ako Vodcu ľudí v skutočnom svete, ktorý im neubližuje, ale pomáha im a je kanálom požehnaní od Najvyššieho Boha.

Títo pokorní ľudia milovali štúdium Svätej Biblie ako jediného pravidla viery a praxe. Študovali doplnkové spisy Ellen Whiteovej, ktoré sa nazývajú knihy „Ducha proroctva“, pretože sa považujú za inšpirované Duchom Svätým. Boli to ľudia modlitby a boli tiež vegetariáni. Pokora bola súčasťou ich každodenného života.

Keď som začal študovať Bibliu ako slovo Najvyššieho Boha spolu s odporúčanými doplnkovými knihami, nikomu som nepovedal o svojom živote predtým, než som spoznal Ježiša Krista. Nechcel som, aby ľudia vedeli o mojej hroznej, hanebnej a smutnej minulosti. Obával som sa predsudkov a toho, čo si o mne ľudia pomyslia, že sa na mňa budú pozerať zhora a budú sa báť príbehu môjho života. Rozhodol som sa začať svoj kresťanský život ako normálny človek bez toho, aby som sa s niekým delil o príbeh svojho obrátenia.

Po stretnutí s Ježišom som zasvätil svoj život Najvyššiemu Bohu. Keď som bol doma vo svojej izbe, démoni sa mi zjavili ako zvyčajne a pokúšali sa ma presvedčiť a priviesť späť k starému systému uctievania. Povedali mi: