Moje stretnutie s Ježišom Kristom (6.kapitola)

Hľadal som odpovede u duchov, ktorí ma vždy sprevádzali. Chcel som vedieť, prečo tí duchovia alebo anjeli, ktorí sa starali o verných kresťanov, boli mocnejší než oni, hoci vyzerali podobne. Všimol som si aj to, že verní kresťania nemali strach zo smrti. Bolo zbytočné pokúšať sa ich presvedčiť, aby sa rúhali svojmu Kniežaťu. Hoci sa niektorí vzdali svojej viery pre utrpenie a strach zo smrti, iní zostali pevní a modlili sa k svojmu Bohu, aby nám odpustil naše bezbožné a kruté skutky, pretože hovorili, že nevieme, čo robíme.

Veľký konflikt spočíval v ovládnutí ľudskej mysle, ale bez donútenia. Inými slovami, ľudia si museli vybrať zo svojej vlastnej slobodnej vôle. Keď si človek vybral náš systém uctievania, prijal naše metódy a prostriedky, dobrovoľne sa stal naším. V tom bode duchovia alebo anjeli Boha Stvoriteľa nemohli urobiť nič, aby pomohli alebo zasiahli do našich činov s niekým, kto sa nám dobrovoľne a vedome odovzdal.

Napriek tomu boli niektorí zachránení prostredníctvom modlitieb verných ľudí k Bohu a dobrí duchovia, anjeli svetla, bránili týchto jednotlivcov vďaka príhovorom kresťanov.

Počas misie v Cabinde, provincii na severe Angoly, sme sa ja a moji duchovní druhovia chystali ísť po rodine jedného adventistického pracovníka siedmeho dňa. Keď som sa priblížil k domu, kde bývala rodina tohto pracovníka, ešte skôr než sme prišli bližšie, uvidel som neporovnateľnú bytosť, ktorá pokrývala dom svojím žiarivým svetlom. Nevyzeral ako iní duchovia. Zjavil sa ako muž. Jemným hlasom, akoby hovorilo viacero ľudí naraz, jednoducho povedal:

„Toto sú moje vzácne klenoty, nedotýkajte sa ich, vráťte sa späť.“

Duchovia, ktorí boli so mnou, sa pred Tým, ktorý hovoril, báli. Bola to bytosť, ktorú som nikdy v živote nevidel. Nemal krídla. Vyzeral ako človek. Ale žiaril intenzívnejšie než slnko. Keď sme sa vrátili, opýtal som sa svojich druhov:

„Kto bol Ten, ktorý vyzeral ako zvláštny človek, jasnejší než vy? A prečo nám zabránil urobiť to, čo sme mali urobiť?“

Odpovedali mi:

„On je Knieža, ktoré túži po našom zničení a po zničení celého nášho kráľovstva.“

Ako plynul čas, moja túžba poznať totožnosť tej žiarivej bytosti rástla až do túžby stretnúť Ho tvárou v tvár – ľudskú bytosť s mimoriadnymi črtami a neporovnateľnou krásou. Jeho hlas bol najpôvabnejší, najupokojujúcejší a najmocnejší hlas, aký som kedy počul. Nedokázal som pochopiť, prečo túži po mojom zničení a po zničení nášho kráľovstva. Túžil som položiť Mu mnoho otázok a pochopiť, prečo bojuje proti našej ríši. Túžil som znova vidieť tú neporovnateľnú bytosť, Toho, ktorého som stretol v Cabinde.

Prvýkrát v živote som začal prežívať výčitky svedomia. V mojom vnútri sa objavili nezvyčajné a protichodné pocity, ktoré boli v rozpore s mojou prirodzenosťou, výchovou a praktikami. Začal som uvažovať o opustení života, ktorý ma robil nešťastným, ale vedel som, že nikto neunikne zo zovretia démonov. Zradcovia, ktorí ich chceli opustiť a nasledovať druhé Knieža, boli zabití a ich sláva aj sláva ich rodiny bola zničená. Veril som, že niet cesty úniku, presvedčený, že nikto v tomto svete ma nemôže vyslobodiť z ich zovretia.