Lukáš – lekár a historik dejín spásy

Lukáš patril medzi vzdelaných mužov svojej doby a jeho život sa výrazne odlišoval od väčšiny apoštolov. Nebol Židom, ale pochádzal z pohanského prostredia, čo mu umožnilo pozerať sa na Kristovo posolstvo z pohľadu človeka mimo izraelského národa. Práve jeho pôvod mu neskôr pomohol priniesť evanjelium širšiemu svetu a priblížiť ho aj tým, ktorí nepoznali židovské tradície.

Bol lekárom, čo svedčí o jeho vysokom vzdelaní, presnosti myslenia a schopnosti pozorovať detaily. Jeho povolanie vyžadovalo disciplínu, súcit s trpiacimi a túžbu pomáhať druhým. Táto prirodzená starostlivosť o ľudí sa neskôr odrazila aj v jeho duchovnej službe a v spôsobe, akým opisoval Kristovo pôsobenie medzi chorými, slabými a odmietanými.

Ako vzdelaný človek túžil po poznaní pravdy a hľadal hlbší zmysel života. Jeho myseľ bola otvorená skúmaniu, premýšľaniu a pochopeniu udalostí, ktoré presahovali bežnú skúsenosť. Toto hľadanie ho postupne priviedlo k viere v Krista a pripravilo jeho srdce na službu, ktorá mala spojiť poznanie s vierou.

Jeho pôvod, vzdelanie i povaha ho formovali pre jedinečné poslanie — stať sa presným svedkom udalostí, ktoré priniesli svetu posolstvo spásy.

Lukášovo stretnutie s posolstvom o Kristovi zásadne zmenilo smer jeho života. Ako človek hľadajúci pravdu prijal evanjelium s otvoreným srdcom a postupne sa stal súčasťou spoločenstva veriacich. Viera preňho nebola len myšlienkou alebo učením, ale živou skutočnosťou, ktorá pretvárala jeho pohľad na svet aj jeho osobné smerovanie. Prijatím viery v Krista sa rozhodol zasvätiť svoj život službe evanjeliu.

Jeho vzdelanie, schopnosť presného pozorovania a túžba po poznaní našli nový zmysel — slúžiť pravde a pomáhať ľuďom poznať Božie dielo. To, čo kedysi používal pri starostlivosti o telo, začal využívať aj v službe duchovnému dobru druhých.