Ján – apoštol lásky a pravdy

Ján bol synom Zebedeja a vyrastal v prostredí rybárskej rodiny pri Galilejskom jazere. Spolu so svojím bratom Jakubom pracoval pri love rýb a podieľal sa na rodinnom podnikaní, ktoré im zabezpečovalo živobytie. Ich rodina nepatrila medzi najchudobnejších — mali spolupracovníkov a stabilné zázemie, no ich život bol jednoduchý a formovaný každodennou prácou.

Od mladosti bol vedený k viere v Boha a poznaniu Písma. V jeho srdci žila túžba po príchode zasľúbeného Mesiáša, ktorého Izrael očakával. Táto duchovná túžba ho priviedla najprv k službe Jána Krstiteľa, ktorého posolstvo pokánia pripravovalo ľudí na príchod Spasiteľa.

Práve prostredníctvom tohto hľadania pravdy sa stretol s Ježišom. Keď ho Kristus povolal nasledovať ho, Ján spolu so svojím bratom okamžite opustil svoje siete, svoju prácu i dovtedajší spôsob života. Toto rozhodnutie znamenalo začiatok novej cesty — života v blízkosti Učiteľa, ktorý mal formovať jeho charakter a určiť jeho budúce poslanie. Tak sa z jednoduchého rybára stal učeník, ktorého život mal byť hlboko premenený osobným spoločenstvom s Kristom.

Ján mal od prirodzenosti prudkú, vášnivú povahu. Spolu so svojím bratom Jakubom dostal od Ježiša pomenovanie „synovia hromu“, ktoré vystihovalo ich horlivosť, silné city a sklon k neuváženým reakciám. Túžil po víťazstve pravdy, no jeho horlivosť bola spočiatku poznačená netrpezlivosťou a túžbou po uznaní.

V prvých rokoch nasledovania Krista sa prejavovali jeho ľudské slabosti. Túžil po významnom postavení v budúcom kráľovstve a spolu s bratom žiadal miesto blízko Krista v jeho sláve. Pri inej príležitosti chcel potrestať tých, ktorí neprijali Ježišovo posolstvo. Tieto reakcie ukazovali jeho úprimnú oddanosť, no zároveň aj nedostatok pochopenia Kristovho ducha pokory a milosti.