Kundalini Shakti – čo to je? (1/3)

Uzdravovacie služby, ktoré sú typické pre kresťanských charizmatikov v rôznych denomináciách, získali v posledných 50 rokoch výraznú popularitu vďaka rozšíreniu neopentekostalizmu v protestantských komunitách, ako aj vďaka charizmatickej obnove v rámci katolíckej cirkvi. Podľa kresťanských aj hinduistických kazateľov sa uzdravenie tela, mysle a duše javí ako nevyhnutný predpoklad duchovného rastu jednotlivca.

Aby mohol byť nasledovník uzdravený, je podľa oboch smerov potrebné pôsobenie nadprirodzenej sily. Kresťania túto silu pripisujú Duchu Svätému, zatiaľ čo stúpenci hinduizmu ju spájajú s Kundalini Šakti. Zaujímavým faktom je, že hoci sa tieto dva duchovné systémy zásadne líšia, mnohé prejavy duchovného prebudenia vykazujú pozoruhodné podobnosti.

Cieľom tejto štúdie je analyzovať pôsobenie Ducha Svätého počas tzv. uzdravovacích služieb a následne ich porovnať s prejavmi Kundalini Šakti, ktoré možno pozorovať počas hinduistického obradu známeho ako Shaktipat.

Indické duchovné tradície jogy a tantry uznávajú existenciu kozmickej energie, označovanej ako bohyňa Šakti. Tento typ energie má podľa hinduistického učenia prenikať živým aj neživým svetom. Šakti býva označovaná rôznymi menami, pričom najčastejšie sa používa pomenovanie Kundalini Šakti alebo Prvotná sila.

Slovo Kundalini pochádza zo sanskritu, kde výraz „kunda“ znamená „stočiť“. Verí sa, že bohyňa spí v spodnej časti ľudskej chrbtice. Hlavným cieľom prebudenia Kundalini Šakti je očistenie čitty, teda myseľovej substancie, a následné zjednotenie s Atmanom, známym aj ako Najvyššie Ja. Tento stav jednoty so Stvoriteľom Brahmanom je označovaný ako nirvikalpa samádhi.

V hinduizme má byť prebudenie Kundalini Šakti uskutočnené pod vedením správneho Gurua prostredníctvom osobnej sadhany, teda duchovnej praxe. Duchovné tréningy majú pre zasvätenca zásadný význam, pretože Kundalini Šakti podľa učenia vyžaduje vnútorný pokoj, aby mohla začať pôsobiť. Joga je všeobecne známa duchovná disciplína, ktorej cieľom je dosiahnuť vnútornú rovnováhu.

Systémy Hatha, Mantra, Laya a Raja fungujú ako samostatné jednotky pred prebudením, avšak po prebudení Kundalini Šakti sa spájajú do jedného celku známeho ako Mahayoga. Podobne ako pri kresťanských uzdravovacích službách, ani tento proces nie je možný bez intenzívneho zapojenia Gurua.

Nasledovníci hinduizmu veria, že božská energia duchovného vodcu je priamo prenesená na praktizujúceho ešte pred samotným prebudením. Nerušená interakcia medzi Guruom a zasvätencom je preto považovaná za nevyhnutnú.

Podľa Ajita Mookerjeeho (1986: 39) sú čakry energetickými centrami, respektíve vírmi energie, ktoré sú často zobrazované ako lotosy. Krishna (1990: 50) tieto energetické centrá spája s nervovými spleťami, charakteristickými pre centrálny a autonómny nervový systém. Čakry sú navzájom prepojené systémom kanálov, ktoré prenášajú psychickú energiu a sú známe ako nádí. Najdôležitejším z týchto kanálov je Sushumna. Čakry, označované aj ako lotosy, sú považované za centrá s rôznym počtom lupienkov, pričom ich počet sa líši podľa konkrétnej čakry.

Kundaliní Šakti vstupuje do každej čakry, čím aktivuje očisťujúcu energiu a následne nahrádza škodlivú čittu (karmu) prospešnou. Ako uvádza Swami Narayanananda (1950), posledné energetické centrum, ktoré sa neklasifikuje ako typická čakra, je spojené s Brahmanom a považuje sa za konečný cieľ Kundaliní Šakti. Toto centrum je známe ako Sahasrára, teda korunné centrum.

Mookerjee (1986: 39–58) vymenúva všetky čakry a poskytuje ich komplexné popisy, aby bolo možné pochopiť ich funkciu a úlohu v duchovnom systéme. Prvá čakra je najnižšie položená, a preto je spojená s miestom, kde bohyňa spí.

• Muladhara čakra sa nachádza na spodku chrbtice a je považovaná za centrum fyzického prežívania (Mookerjee 1986: 39). Práve tu začína svoj vzostup Kundaliní Šakti.
• Svádhišthána čakra sa viaže na osobnosť človeka a nachádza sa v oblasti pohlavných orgánov.
• Manipúra čakra sídli v oblasti solárneho plexu a predstavuje princíp ohně a zraku.
• Anáhata čakra sa nachádza v oblasti srdca. Jej prvkom je vzduch a zodpovedajúcim zmyslom hmat.
• Višuddha čakra sa nachádza v oblasti hrdla a riadi princíp zvuku. Zároveň pôsobí ako filter, ktorý oddeľuje psychické fakty od materiálnych faktov (Mookerjee 1986: 49).
• Ádžňá čakra sa nachádza medzi obočím a považuje sa za centrum vedomia, osobnosti a meditácie.

Siedme centrum, známe ako Sahasrára, je umiestnené nad temenom hlavy a predstavuje miesto, kde sa Kundaliní Šakti stretáva so Šivom (Brahmanom). Táto čakra je považovaná za sídlisko Najvyššieho Vedomia. Všetky zmysly, všetky farby a všetky funkcie sa tu zjednocujú v momente, keď vzostupná cesta Kundaliní dosiahne svoj cieľ.

Narayanananda (1950: 141) poukázal na to, že tri najnižšie čakry sú považované za centrá naplnené negatívnymi energiami, označovanými ako Vriti. Zároveň upozornil na prínosy pravidelnej duchovnej praxe, medzi ktoré patrí schopnosť vnímať duchovné zvuky pri meditácii na Anáhata čakru. Praktikujúci môže zároveň zažívať duchovné vízie. Vzostup k Ádžňá čakre umožňuje človeku získať víziu Najvyššieho Ja a zakúsiť všeobjímajúcu blaženosť.

Po dosiahnutí Sahasrára čakry sa predpokladá, že Kundaliní Šakti sa spojí s Brahmanom v stave známom ako nirvikalpa samádhi. Proces vzostupu, teda cesta Kundaliní, sa chápe ako postupný duchovný rast. Praktiky sádhany vedú k vnútornej rovnováhe, ktorá následne spôsobuje oddelenie od vonkajšieho sveta.

Taylor (2015: 232) zdôrazňuje, že prebudenie Kundaliní možno klasifikovať ako jav s vysokou vzrušivosťou pre jeho intenzitu. Narušenie homeostázy pritom nemožno považovať za príčinu, ale skôr za konečný dôsledok celého procesu. Tento stav je preto chápaný ako trofotropný, sprevádzaný trvalou zmenou identity.

Na to, aby sa prebudila Kundalini, má jednotlivec možnosť zvoliť si jednu z dvoch ciest: buď praktizovať jogu samostatne, alebo sa spojiť s guruom, ktorý má schopnosť vykonávať Shaktipat. Tento pojem označuje kráľovskú cestu, kde Šakti znamená „energia“ a pat znamená „tok“. Ako už samotný názov naznačuje, hlavným cieľom Shaktipatu je preniesť božskú energiu z gurua na zasväcovaného – teda na toho, kto podstupuje ceremóniu Shaktipat (Kumar a Kumar Larsen, 2009: 2).

Po výbere konkrétneho gurua by mal zasväcovaný uplatniť základný princíp úspešnej ceremónie, ktorým je bezpodmienečná odovzdanosť. Otázka absolútnej dôvery je mimoriadne dôležitá nielen v hinduizme, ale aj v kresťanstve, najmä v kontexte uzdravovacích služieb. Kumar a Kumar Larsen (2009: 61) zdôrazňujú, že guru môže vykonávať Shaktipat štyrmi rôznymi spôsobmi:

• prostredníctvom dotyku
• prostredníctvom pohľadu
• pomocou mentálnej koncentrácie
• prostredníctvom mantry

Treba však poznamenať, že nie všetci zasväcovaní budú úspešní. Nervové poruchy, pokročilý vek, emocionálny stav gurua alebo nečisté myšlienky sa môžu ukázať ako zásadné prekážky. Guru v tomto procese vystupuje ako katalyzátor, ktorý je zodpovedný za aktiváciu vnútornej energie a ponorenie sa do karmickej histórie jednotlivca. Prebudenie Kundalini sa následne prejavuje javmi známymi ako krijá – ide o automatické pohyby tela, ktoré zasväcovaný nedokáže vedome kontrolovať.

Podľa Kumar a Kumar Larsen (2009: 62) je prebudenie Kundalini spojené s jednou z piatich hlavných duchovných disciplín:

• Vedanta
• Joga
• Tantra
• Mantra
• Bhakti

Každá z týchto disciplín má svoje vlastné špecifické praktiky, no ich spoločným cieľom je vždy duchovné prebudenie.

Iniciácia Shambhavi, charakteristická pre Vedantu, nevyžaduje od zasväcovaného žiadne vlastné úsilie, pretože sila gurua umožňuje človeku zažiť Šivu, známeho aj ako Shambhu.

Jogová iniciácia a Šakti iniciácia, typické pre jogu, sa zameriavajú na prebudenie Kundalini Šakti prostredníctvom vytvárania rôznych chitta – mentálnych stavov. Jogi využíva svoju odhodlanosť na vyvolanie krijí u zasväcovaného. Atman jogiho sa spája s Atmanom zasväcovaného a Kundalini Šakti vstupuje do Sušumny, odkiaľ stúpa do korunnej čakry.

Disciplína Mantra zahŕňa iniciácie Mantri a Anavi. V tomto prípade guru prenáša silu mantry na zasväcovaného s cieľom prebudiť bohyňu. Keď sa karma zasväcovaného vyrovná, guru vykoná Anavi iniciáciu, ktorá vedie k dosaženiu úrovne Šivu.

Tantra uznáva Vedh iniciáciu, ktorej hlavným cieľom je umožniť Kundalini Šakti preraziť šesť čakier a stúpať cez Sušumnu bez prekážok. Kumar a Kumar Larsen (2009: 64) si všimli, že po oslobodení často nasleduje pád na zem, sprevádzaný pocitmi blaženosti, vibrácií, otáčania, spánku a tranzu.

Posledným prístupom je Bhakti Marg, známy ako Cesta oddanosti. Zahŕňa Vaishnavi iniciáciu, ktorá sa vykonáva buď prostredníctvom gurua, alebo osobným úsilím. Prebudenie sa prejavuje tancom, pádom na zem, otáčaním tela, krikom, hlasným smiechom, čkaním či zvŕtaním rúk a nôh (Kumar a Kumar Larsen, 2009: 65). Medzi ďalšie prejavy patria aj plač a zaspávanie.

Celý proces, označovaný ako Shaktipat, si vyžaduje aktívnu účasť gurua aj zasväcovaného. Prenos božskej energie je však spojený s poklesom duchovnej sily na strane gurua, a preto sa bezpodmienečné odovzdanie sa duchovnému vodcovi spolu s hlbokou úctou považujú za nevyhnutné. Po prebudení začína Kundalini Šakti svoju duchovnú cestu. Pri prerážaní jednotlivých čakier sa spúšťajú automatické pohyby tela, známe ako krijá.

Tieto pohyby nie je možné vedome kontrolovať, a preto je prítomnosť skúseného gurua veľmi odporúčaná.

Podľa Kumar a Kumar Larsen (2009: 19) tieto prejavy nie sú trvalé a sú úzko závislé od karmickej histórie zasväcovaného. Inými slovami, intenzita krijí býva výraznejšia u jednotlivcov, ktorí majú viac karmy, ktorú je potrebné spracovať. Krijá môže mať jemnú aj dynamickú podobu, no bez ohľadu na intenzitu všetky tieto prejavy symbolizujú očistu a duchovný rast. Podľa Kumar a Kumar Larsen (2009: 20) medzi typické prejavy prebudenej Kundalini Šakti patria:

• Vibrácie tela
• Pocit blaženosti
• Nekontrolovateľný smiech alebo plač
• Vyslovovanie neznámych slov
• Videnie duchovných vízií a počutie duchovných zvukov
• Spontánne spievanie mantry
• Pocit necitlivosti
• Neschopnosť otvoriť oči
• Výbuch energie
• Spontánne otáčanie tela
• Vydávanie zvukov zvierat
• Hovorenie neznámymi jazykmi
• Zažívanie božského dotyku
• Gúľanie sa po zemi
• Padanie dopredu a dozadu
• Chvenie
• Pocit božského opojenia
• Senzácia tepla alebo chladu
• Potenie
• Pocit ťažoby
• Vnímanie všeobjímajúcej lásky
• Zvŕtanie rúk a nôh

Tieto prejavy sú považované za prirodzenú súčasť duchovného vzostupu a naznačujú očistenie tela aj mysle. Guru pôsobí ako sprievodca, ktorý pomáha zasväcovanému zvládnuť tieto intenzívne zážitky.

Podľa Mookerjeeho (1986: 71–77) existujú aj ďalšie krijá, ktoré neboli uvedené v predchádzajúcom zozname. Patria medzi ne:

• mravenčenie
• lezúce pocity
• pocit oddelenia hlavy od zvyšku tela
• suchosť v hrdle
• pocit beztiaže

Na základe uvedených príkladov možno konštatovať, že aktivovaná Kundalini má potenciál ovládať telo zasväcovaného až do momentu, kým nebudú všetky čakry očistené. Otázkou však zostáva: končí sa ceremónia vždy úspechom? Taylor (2017) diskutuje o možných negatívnych následkoch rôznych typov prebudení, medzi ktoré patria:

• Psychické poruchy:
  • neschopnosť sústrediť sa
  • problémy s rozhodovaním
• Fyzické problémy:
  • nespavosť
  • vyčerpanosť
  • bolesť nešpecifikovaného pôvodu

Podľa predchádzajúcich tvrdení môže narušenie homeostázy, najmä ak trvá dlhší čas, zvýšiť pravdepodobnosť prebudenia. Na druhej strane však môžu nastať situácie, keď samotné prebudenie vyvolá narušenie homeostázy v dôsledku neočakávaného kolapsu vnútornej rovnováhy.

Na záver možno predpokladať, že stúpenci hinduizmu sú si plne vedomí možností, ktoré ceremónia Shaktipat poskytuje. Sú zároveň hlboko zapojení do svojho duchovného rastu, pretože sa riadia starodávnymi pokynmi. Inými slovami, sú dobre oboznámení s duchovnými bytosťami (poznámka autora: démonmi), ktoré uctievajú, a sú si vedomí potenciálnych rizík spojených s prebudením Kundalini.

Téma Kundalini Shakti a jej porovnanie s prejavmi v charizmatickom kresťanstve prirodzene zapadá do oblasti rozlišovania duchovných vplyvov a úzko súvisí s témou Duch Kundalini v cirkvi, kde sa analyzujú telesné a psychické prejavy pripisované nadprirodzenej sile; celý problém je zároveň súčasťou širšieho kontextu New Age a NWO, ktorý poukazuje na synkretizmus a miešanie východných duchovných praktík s kresťanskou terminológiou, pričom jasný biblický kontrast k týmto javom ponúka výklad pôsobenia Ducha Svätého a jeho ovocia; porovnanie s hinduizmom a jeho pojmom kozmickej energie zároveň zapadá do tematického okruhu pohanských náboženstiev, kde je možné rozpoznať zásadný rozdiel medzi neosobnou silou a osobným Bohom Biblie.