Obnovená pravda o hviezdach a ich posolstve

V týchto článkoch sa dozviete, že ešte predtým, ako existovala písaná Biblia, prostí ľudia prostredníctvom svedectva zapísaného na hviezdnej oblohe spoznali, že na tento svet príde Spasiteľ — narodí sa z panny, bude Bohom aj človekom, bude ukrižovaný, vstane z mŕtvych, príde súdiť živých i mŕtvych a ešte omnoho viac. Pochopíte, že skutočným posolstvom zapísaným vo hviezdach nie sú horoskopy, ale evanjelium Ježiša Krista, zjavené vo hviezdach už od stvorenia sveta.

Biblická pravda o hviezdach a súhvezdiach začala v kresťanskom svete výraznejšie vystupovať do popredia v roku 1863, keď anglická vedkyňa Frances Rollestone napísala knihu s názvom Mazzaroth or the Constellations (Mazzaroth alebo Súhvezdia). Frances bola hlboko zasiahnutá veršom zo Žalmov:

„On určuje počet hviezd, on každú vyvoláva menom.“ Žalm 147:4

Od tej chvíle zasvätila zvyšok svojho života skúmaniu pôvodných významov názvov hviezd v mnohých prastarých jazykoch. Zároveň skúmala súhvezdia a názvy hviezd v archeologických nálezoch. Zozbieranie týchto inforámcií predstavovalo výsledok desaťročí poctivej práce.

Počas celého dvadsiateho storočia považovali profesionálni astronómovia knihu Richarda Allena Star Names – and Their Meaning (Mená hviezd a ich význam) za základné dielo o názvoch súhvezdí a hviezd používaných v hviezdnych atlasoch. Allen však prácu Frances Rollestone zámerne prehliadol. Jej výskum totiž siaha do omnoho vzdialenejšej minulosti než Allenovo dielo, keďže on sa archeologickým nálezom nevenoval.

Podľa Gerardusa Allen o tomto „evanjeliu vo hviezdach“ vedel, no jeho uvedenie v profesionálnom vedeckom atlase by mohlo pôsobiť ako podpora kresťanstva. V takom prípade by sa totiž v atlase objavili významy názvov hviezd ako napríklad:

„Vindemiatrix – Syn, ktorý prichádza; Pholas – Prostredník; Toliman – Ten, ktorý bol a ktorý príde; Nekkar – Probodený; Al Zubena – Kúpa alebo Vykúpenie; Lambadia – Miesto zmierenia; Zuben Al Chemali (alebo Shemali) – Cena, ktorá prikrýva alebo Dostatočná cena; Asedaton – Byť zabitý ako obeť; Bau – Ten, ktorý prichádza.“

Paradoxom je, že v profesionálnych atlasoch sa k prastarým súhvezdiam bežne pripájajú príbehy gréckej mytológie, ktoré nikomu neprekážajú. Jazykovedci zároveň často ignorujú hebrejské korene názvov a zastávajú názor, že pôvod slov musí pochádzať z Indie alebo Perzie, pričom paradoxne prehliadajú dielo Frances Rollestone, ktoré obsahuje množstvo prastarých perzských názvov.

Gerardus D. Bouw vo svojom časopise Biblical Astronomer uvádza, že už v osemnástom storočí známi učenci, ako napríklad Westcott (autor známeho Westcottovho slovníka) a Hort, verejne vyhlásili:

„Dôvodom, prečo pri jazykovednom výskume nezohľadňujú Bibliu, je presvedčenie, že kresťania sú údajne náchylnejší k nepravde než ateisti.“

Možno však ukázať, že tieto súhvezdia a názvy hviezd existovali dávno predtým, než ich grécka mytológia a neskôr astrológia prispôsobili vlastnému výkladu.

Astronómovia dnes používajú mnohé prastaré názvy hviezd, no ich pôvodný význam im často zostáva skrytý. Napríklad hviezda v súhvezdí Leva nesie v astronomických atlasoch latinský názov Regulus, čo znamená „malý kráľ“ alebo „knieža“. Hebrejský výraz Regel však znamená „noha“ alebo „chodidlo“ a Rollestone tento názov na základe starohebrejských a prastarých jazykov prekladá ako „šliapať“ alebo „drviť nohami“. Tento význam potom poukazuje na zasľúbenie Mesiáša, ktorý rozdrví hadovi hlavu.

„On ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ Genesis 3:15

Po Frances Rollestone nasledovalo mnoho kresťanských učiteľov vrátane významných autorov, akými boli napríklad dr. J. A. Seiss a E. W. Bullinger, neskôr Kenneth C. Flaming a dnes mnohí ďalší — medzi nimi aj viacerí profesionálni astronómovia, ktorí toto učenie rozšírili o nové poznatky.

Táto pravda sa začala šíriť, no v určitých kruhoch vyvolala odpor, ktorý podnietil nepriateľ ľudských duší, pretože mnohé srdcia sa vďaka nej začali prebúdzať a obracať ku Kristovi. Traja vzdelaní profesionálni astronómovia — Volney, Dupuis z Francúzska a Francis Baily z Anglicka — sa postavili proti tomuto učeniu a rozhodli sa dokázať, že má čisto pohanský pôvod a nemá žiadnu oporu ani vo Svätom písme, ani v judaizme.

Výsledok ich skúmania a boja proti „evanjeliu vo hviezdach“ však viedol k opačnému záveru — dospeli k presvedčeniu, že hviezdy skutočne obsahujú posolstvo evanjelia Ježiša Krista. Túto porážku verejne priznali a tým, že zhromaždili veľké množstvo materiálu na túto tému, túto pravdu neúmyselne ešte viac potvrdili.

Neskôr sa poukázalo na to, že keby sa im dostala do rúk kniha vedkyne Frances Rollestone o prastarých názvoch súhvezdí a hviezd, nemuseli by čeliť takejto porážke. Práve teológovia Roberts a Fabes predložili argumenty, ktoré títo traja profesionálni astronómovia nedokázali vyvrátiť ani v jedinom bode. V jednom zo svojich listov Volneymu Roberts pokorne uznáva:

„Je pravda, že znamenia vo hviezdach poukazujú na dávne zasľúbenie Mesiáša a na jeho dielo, ktorým skrze svoje utrpenie porazí hada.“

Nie je to, priatelia, pozoruhodné? Astronómovia vo všeobecnosti nepripisujú veľký význam samotným názvom hviezd, ktoré používajú. Slovo astronómia pochádza z gréckeho slova astron — „hviezda“ a nomos — „zákon“, teda „zákon hviezd“, čo poukazuje na vedecké, materialistické skúmanie hviezd.

O Frances Rollestone bola napísaná kniha zostavená prevažne z jej listov. Táto hlboko zbožná žena začala čítať Bibliu už v ranom detstve. Jej najväčšou vášňou, ako sama uvádza, bola hebrejčina, poézia a astronómia. Okrem toho sa starala o chudobných a venovala sa maľovaniu, no najviac času zaberalo skúmanie prastarých významov hviezd. Tejto práci venovala denne dlhé hodiny — od deviatej večer až do tretej ráno pri sviečkach, čo jej neskôr oslabilo zrak. Ako sama uviedla, vo veku osemdesiatjeden rokov tento čas „skrátila“ už len do polnoci.

Rollestone ovládala gréčtinu, latinčinu a bola veľmi dobre oboznámená s hebrejčinou i mnohými orientálnymi jazykmi. Jej neúnavnosť pripomína horlivosť apoštola Pavla, ktorý to vyjadril slovami:

„Božou milosťou som to, čo som, a jeho milosť voči mne nebola márna; naopak, pracoval som viac ako oni všetci — no nie ja, ale Božia milosť, ktorá je so mnou.“ 1. Korinťanom 15:10

Aj keď som v niektorých drobnostiach týkajúcich sa duchovného výkladu niektorých súhvezdí zastával mierne odlišný pohľad, som za toto dielo veľmi vďačný. Jej kniha — ktorá je prirodzene oveľa podrobnejšia, rozsiahlejšia a vedecky spracovaná — v mnohom prevyšuje toto skromné a malé dielo. Nasleduje tabuľka názvov dvadsiatich štyroch najjasnejšie svietiacich a najznámejších hviezd.

Význam niektorých z týchto prastarých názvov sa v priebehu dejín stratil, a preto sú označené ako neznáme. Prosím, venujte chvíľu rozjímaniu nad ich názvami a ich prorockým významom vo vzťahu k Svätému písmu. (Neskôr uvedieme ešte omnoho viac takýchto názvov.)

Dvadsaťštyri najjasnejšie žiariacich hviezd viditeľných zo Zeme. (Zoradené podľa intenzity jasu)

Teraz vám už možno začína byť jasnejšie, že keď sa objavila betlehemská hviezda, títo mudrci presne vedeli, komu patrí — ešte skôr, než sa hviezda zastavila priamo nad Betlehemom, kde bol Kristus. Tieto prastaré názvy sú pre nás smerodajnejšie než rôzne vymyslené a prekrútené báje a legendy o súhvezdiach. Apoštol Peter píše:

„Keď sme vám totiž oznámili moc a príchod nášho Pána Ježiša Krista, nenásledovali sme vymyslené báje, ale hovorili sme ako očití svedkovia jeho velebnosti.“ 2. Petra 1:16

Pripomeňme si tiež, že za týmito prastarými názvami hviezd stojí samotný Boh:

„On určuje počet hviezd, on každú vyvoláva menom.“ Žalm 147:4

Svetlo evanjelia žiari mocne už len prostredníctvom týchto prastarých názvov najjasnejších hviezd. Aj keby sme nemali nič iné než túto tabuľku, bol by to veľký poklad a prejav Božej milosti. Niet preto divu, že satan toto všetko prekrútil prostredníctvom astrológie. Prvým, kto dobyl Babylon, bol Nimrod a jeho zlá manželka Semiramis. Pod vplyvom Zlého prekrútili pôvodný význam hviezd a začali ich používať na predpovedanie budúcnosti ľuďom, čo Biblia jasne odmieta a označuje za nebezpečné a bludné.

„Neučte sa ceste pohanov a neľakajte sa znamení na nebi, hoci sa ich pohania ľakajú.“ Jeremiáš 10:2

„Unavila si sa množstvom svojich rád. Nech teda predstúpia a nech ťa zachránia pozorovatelia nebies, tí, čo hľadia na hviezdy a oznamujú pri novmesiacoch, čo má na teba prísť. Hľa, budú ako plevy, oheň ich spáli…“ Izaiáš 47:13–14

„Nech sa nenájde u teba nik, kto by… veštil, čaroval, vykladal znamenia, čarodejníčil, zaklínal, vyvolával duchov alebo sa vypytoval mŕtvych. Lebo každý, kto robí tieto veci, je ohavnosťou pre Hospodina.“ Deuteronómium 18:10–12

Pozrime sa najprv na to, čo o hviezdach učí čisté Božie slovo v knihe Genesis. Súhvezdia uznávajú aj dnešní astronómovia a dodnes sa podľa nich riadia podobne, ako sa vodič auta orientuje podľa mapy. Stratenému vojakovi alebo námorníkovi môžu v noci pomôcť určiť svetové strany a tým mu zachrániť život. Tak to bolo aj v čase apoštola Pavla.

„Keď sa po mnoho dní neukázalo ani slnko, ani hviezdy a doliehala na nás prudká búrka, napokon sa vytratila všetka nádej, že budeme zachránení.“ Skutky apoštolov 27:20

Pavol tu jasne vyjadruje nádej na záchranu, ak by sa večer objavili hviezdy. Boh však určil hviezdy aj pre omnoho hlbší zámer — ako prorocké posolstvo:

„Potom povedal Boh: Buďte svetlá na nebeskej oblohe, aby oddeľovali deň od noci a aby boli na znamenia, na určovanie časov, dní a rokov.“ Genesis 1:14

Sú tu uvedené štyri zámery.

Prvým a druhým je „dni a roky“, z čoho je zrejmé, že hviezdy slúžia na meranie času, čoho využitie poznáme aj dnes. Práve preto veriaci vedec Isaac Newton prirovnával vesmír k obrovským hodinám, ktorých tvorcom je samotný Boh.

Počas druhej svetovej vojny napríklad mnoho amerických tankistov, ktorí prechádzali africkou púšťou bez ciest, navigovalo podľa hviezd, aby dorazili do cieľa. Podobne aj letci. Hoci majú k dispozícii moderné prístroje, aj tie môžu zlyhať. Rádiový uhlomer dokáže sledovať slnko počas dňa aj cez husté mraky. V skutočnosti bolo mnoho veľkých hvezdární pôvodne vybudovaných predovšetkým na určovanie času.

Na určovanie času však neslúži iba slnko. V dôsledku rôznych zložitých faktorov môže byť slnko v rôznych obdobiach roka až o šestnásť minút „rýchlejšie“ alebo „pomalšie“. Skutočne presný čas sa určuje podľa hviezd – nazýva hviezdny čas – a slúži ako presnejšia referencia pre menej presný slnečný čas.

„On utvoril súhvezdie Leva, Orióna i Plejády a súhvezdia juhu.“ Jób 9:9

„Na znamenia“ — toto slovo je v hebrejčine owth (oth) a znamená „znamenie“ alebo „zázrak“. V Biblii sa používa napríklad pre znamenia, ktoré vykonal prorok Mojžiš pred faraónom (Exodus 4:17). Palica premenená na hada bola pre faraóna znamením, že Mojžiš je poslaný Bohom. Už z tohto aj z ďalších veršov je zrejmé, že ide o určité obrazné znamenia, napríklad mocný bojovník Orión spomenutý v knihe Jób.

Ak spojíte štyri najjasnejšie hviezdy Južného kríža, vznikne symbol — znamenie kríža. Môžete namietať, že pri pohľade na oblohu si možno predstaviť viac podobných tvarov, no ak sa na hviezdnu oblohu pozriete pomocou astronomického ďalekohľadu, nenájdete nikde inde štyri najjasnejšie hviezdy zoradené takto blízko pri sebe.

Tieto prastaré znamenia sú zostavené Bohom; sám Boh sa ako Stvoriteľ k týmto súhvezdiam hlási:

„Svojím Duchom ozdobil nebesá a jeho ruka sformovala utekajúceho hada.“ Jób 26:13

Toto súhvezdie je známe ako Draco a skutočne má podobu dlhého, vinutého zoskupenia hviezd. Je to On a nikto iný:

„On utvoril súhvezdie Leva, Orióna i Plejády a súhvezdia juhu.“

Dnes už — s výnimkou súhvezdia Južného kríža a niekoľkých ďalších — nie sú tieto súhvezdia tak ľahko rozpoznateľné ako kedysi, hoci ich moderní astronómovia stále identifikujú a pri mnohých z nich možno pozorovať určité charakteristické črty, podľa ktorých dostali svoje názvy. Práve preto, že súhvezdie Južného kríža (latinsky Crux — pozri obrázok) je ľudským okom tak ľahko rozpoznateľné, stalo sa natoľko obľúbeným, že ho ako symbol prevzali do svojich štátnych vlajok Austrália, Nový Zéland, Brazília, Papua-Nová Guinea a Samoa. Brazília dokonca zobrazila na svojej vlajke viacero súhvezdí.

Jedným z dôvodov, prečo dnes tieto znamenia nie sú ľahko rozpoznateľné, je aj skutočnosť, že mnohé z týchto hviezd sa už odklonili zo svojich dráh alebo zanikli. Historik William Drummond uvádza:

„Tradícia chaldejskej astronómie poukazuje na mocný systém, z ktorého zostali už len trosky.“

E. Bullinger na základe historických záznamov odhaduje, že k tejto zmene došlo približne pred piatimi tisíc rokmi. Táto zmena však nebola náhla, ale postupná. Astronómovia tento jav dobre poznajú, pretože tieto zmeny pozorujú pomocou astronomických ďalekohľadov:

„Vieme, že súhvezdia sa menia, hoci táto zmena prebieha tak pomaly, že bude trvať mnoho generácií, kým sa stane zreteľnou — okrem astronóma, ktorý ju sleduje postupným presným meraním. Napríklad dve hviezdy na opačných koncoch Veľkej naberačky (Veľká medvedica) sa pohybujú jedným smerom, zatiaľ čo ostatné hviezdy tohto súhvezdia smerom opačným. Postupom času teda súhvezdie Veľkej naberačky prestane existovať.“ T. C. Lyon

Biblia tento stav prirovnáva k starému rúchu, ktoré postupne starne a chátra:

„Ty, Pane, si na počiatku založil zem a nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony pominú, ale ty zostávaš; všetko zostarne ako rúcho. Zvinieš ich ako plášť a budú zmenené; ty však si ten istý a tvoje roky sa nikdy neskončia.‘“ Židom 1:10–12

Podobne Písmo prirovnáva tento proces k chradnutiu či rozkladu nebies:

„Chradnúť bude celé nebeské vojsko a nebesá budú zvinuté ako kniha.“ Izaiáš 34:4

Všetko teda podlieha smrti a rozkladu — podobne ako naša planéta aj ľudský život — čo je dôsledkom odvrátenia sa ľudstva od Boha. Apoštol Pavol prirovnáva novozmluvných veriacich k hviezdam (1. Korinťanom 15:41–42). Toto chradnutie, odpadnutie alebo vychyľovanie nebeských telies z ich dráh je zároveň symbolom veľkého odpadnutia v posledných časoch (2. Tesaloničanom 2:3).

Je zaujímavé, že Boží Duch prirovnáva nebesá ku knihe, v ktorej možno čítať. Práve táto „kniha“ bola pre dávnych ľudí posolstvom evanjelia. Viac než dva a pol tisíc rokov totiž Boh nedal ľuďom svoje slovo v písanej podobe na papieri, no predsa ich nenechal bez verného svedectva.

„Jeho svedok na nebi je verný.“ Žalm 89:38

Preto, ako hovorí apoštol Pavol, ľudia nemajú výhovorku. Dnes máme už len trosky kedysi slávneho diela — podobne ako starý obraz, ktorého maľba sa časom poškodila a popraskala. Krásny predobraz tohto posolstva vidíme v knihe Ester. Perzská kráľovná Ester, ktorá svojím príhovorom u kráľa zachránila izraelský ľud pred krutým osudom, ktorý im pripravoval Haman, znamená v hebrejčine „hviezda“. Viacerí veriaci si všimli zvláštnu skutočnosť, že v knihe Ester sa nikde nespomína Božie meno. Jeden autor k tomu poznamenal:

„Hoci Boh nie je v tejto knihe nikde priamo spomenutý, jeho ruka je tu viditeľná všade.“

Hviezdy sú prítomné aj počas dňa, hoci ich nevidíme — podobne ako Boh. Kniha Zjavenia hovorí:

„Bol oblečený rúchom zmočeným krvou a jeho meno je Slovo Božie.“

Aj keď teda v knihe Ester nevidíme výslovne spomenuté Božie meno, čo symbolizuje neprítomnosť jeho slova, nachádzame tam Ester — hviezdu, ktorá vedie k Spasiteľovi, ktorý je pre nás Božím Slovom zapísaným na nebeskej oblohe.

Vedzte preto jednu vec: ak ľudia nikde nevidia Božie meno a nečítajú Božie slovo, potom ste pre nich práve vy v tejto temnej dobe tým slovom Božím — jedinou hviezdou v ich živote, ktorá sa môže prihovárať za ich spásu a v ktorej môžu „čítať“ evanjelium. Boh dnes nepíše svoje posolstvo do hviezd, ale do svojho ľudu — pokiaľ sa však človek nestane bludnou hviezdou, ktorá sa odklonila od Božích ciest.

„Bludné hviezdy, pre ktoré je naveky pripravená najhlbšia tma.“ Júda 1:13

Božie slovo jasne hovorí, že ľudia nás „čítajú“ podobne ako Božie slovo:

„Vy ste náš list, napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. Je zrejmé, že ste list Kristov, pripravený našou službou, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na živých doskách srdca.“ 2. Korinťanom 3:2–3

Ježiš tiež hovorí, že kresťania sú svetlom sveta:

„Vy ste svetlo sveta. Mesto ležiace na vrchu sa nedá ukryť. Ani lampu nezapaľujú preto, aby ju postavili pod nádobu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome. Tak nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Matúš 5:14–16

Keďže sám Kristus je v Božom slove prirovnávaný k slnku, kresťania sú prirovnaní k hviezdam.

Božie slovo zároveň učí, že zo skutkov nebude nikto spasený, aby sa nik nemohol chváliť. Znamená to, že kresťan nekoná dobré skutky preto, aby bol spasený, ale preto, že už spasený je. Dobré skutky koná, keď je naplnený Duchom Svätým — podobne ako Skutky apoštolov vznikli až po tom, čo boli učeníci naplnení Duchom. Preto sa nemajú čím chváliť, pretože ide o dielo Ducha Svätého v nich.

„Veď milosťou ste spasení skrze vieru, a to nie je z vás — je to Boží dar; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, ktoré Boh vopred pripravil, aby sme v nich chodili.“ Efezanom 2:8–10

Kráľ si vzal Ester za manželku po tom, čo prepustil svoju predchádzajúcu manželku, ktorá symbolizuje Izrael. Ester je tak predobrazom novozmluvných veriacich.

„Kam by som mohol ujsť pred tvojím Duchom? Kam by som mohol utiecť pred tvojou tvárou? Ak vystúpim na nebesá, ty si tam; ak si usteliem v podsvetí, aj tam si.“ Žalm 139:7–8

Podobne ako hviezdy, aj Boh je všadeprítomný.

Štvrtým účelom stvorenia hviezd sú „časy“. Možno ste si všimli, že toto slovo je oddelené od „dní a rokov“. Hebrejské slovo pre „časy“ je moed a označuje niečo pevne určené alebo ustanovené. Toto slovo sa v Biblii nikdy nepoužíva pre všeobecný čas, napríklad ročné obdobia. Označuje určený Boží čas — napríklad čas, keď mala Sára porodiť dieťa (Genesis 17:21; 18:14). V knihe Levitikus sa pre sviatky Hospodinove používa množné číslo moedim. Preto výraz „znamenia a určovanie časov“ poukazuje na konkrétne udalosti v dejinách, ktoré Boh určil.

V prvom rade si treba uvedomiť, že existuje veľký rozdiel medzi astronómiou a astrológiou. Astrológiu Biblia odmieta z viacerých dôvodov. Písmo nás varuje pred „planétnikmi“, no je potrebné presne pochopiť, pred čím nás vlastne varuje.

Nezabúdajme, že Boh ukázal mudrcom z Východu hviezdu, ktorá ich priviedla ku Kristovi. Ako mohli vedieť, že táto hviezda patrí práve Jemu, keď na oblohe nebol žiadny zrozumiteľný nápis? Ako mohli poznať čas, keď sa hviezda objaví? Podľa historických záznamov sa títo mudrci z Východu zaoberali pôvodnou symbolikou hviezd, a preto vedeli, že táto hviezda poukazuje na Mesiáša Krista, ktorý prišiel vyslobodiť ľudstvo z otroctva hriechu a diabla — čo bežní astronómovia nerobia.

Prečo by ich Boh viedol týmto spôsobom, keby bolo ich skúmanie nesprávne? Pozrime sa teda do Biblie, čo presne odmieta a čo nie. Veštenie budúcnosti pomocou hviezd Boh výslovne zavrhuje:

„Nech sa u teba nenájde nik, kto by previedol svojho syna alebo dcéru ohňom, veštec, kto sa zaoberá veštbami, planétnik, hádač ani čarodejník.“ Deuteronómium 18:10

V hebrejskom origináli sa výraz „planétnik“ spája najmä s veštením alebo predpovedaním časov — teda s veštením podľa horoskopov. Potvrdzuje to aj ďalší verš:

„Zavrhol si svoj ľud, dom Jákobov, pretože sú plní východných povier, veštia ako Filištínci a spájajú sa s cudzincami.“ Izaiáš 2:6

Ide o jasné varovanie pre všetkých kresťanov, ktorí sa zaoberajú horoskopmi. Prorok Izaiáš hovorí:

„Vyčerpal si sa množstvom svojich rád. Nech povstanú a zachránia ťa tí, čo pozorujú nebesá, hľadia na hviezdy a pri novoluní oznamujú, čo ťa má postihnúť. Hľa, sú ako slama, oheň ich spáli.“ Izaiáš 47:13–14

Z tohto verša je zrejmé, že ide o veštenie osobnej budúcnosti — „čo ťa má postihnúť“. Biblia teda odmieta veštenie budúcnosti z hviezd. Táto kniha však poukazuje na ich pravý účel — biblické evanjelium. Posolstvo ukryté v názvoch hviezd a súhvezdí bolo prekrútené Babylončanmi, keď Nimród ako prvý dobyl Babylon, a neskôr aj Grékmi. Podobne ako medený had, ktorého Mojžiš vyzdvihol na púšti a ktorý bol neskôr uctievaný ako božstvo. Tento medený had bol predobrazom ukrižovania Ježiša Krista a jeho uzdravujúcej moci.

„Urob si ohnivého hada a vyzdvihni ho na žrď.“ Numeri 21:8

Na Krista bol položený hriech celého sveta — had ako symbol hriechu. Ježiš na seba vzal naše odsúdenie. Tento medený had sa však neskôr stal pre Izrael modlou a začali ho uctievať ako boha menom Nechuštán.

„Rozbil medeného hada, ktorého urobil Mojžiš, lebo až do tých dní mu Izraeliti pálili kadidlo.“ 2. Kráľov 18:4

Znamená to azda, že máme zavrhnúť posolstvo kríža len preto, že sa z neho stala modla? Určite nie. Rovnako by bolo nerozumné zavrhnúť posolstvo o Kristovi, ktoré Boh zapísal do hviezd už od stvorenia sveta. Grécke mýty a legendy vznikli na základe symboliky hviezd. Tieto symboly boli prekrútené a namiesto ich pôvodného biblického významu boli dosadené vlastné božstvá, ktoré ľudia uctievali — a tak sa ľudstvo odvrátilo od pravého Boha. O tom svedčí aj Písmo:

„Odstránil modlárskych kňazov, ktorých ustanovili judskí králi, aby pálili kadidlo na výšinách v judských mestách a v okolí Jeruzalema, i tých, ktorí pálili kadidlo Bálovi, slnku, mesiacu, súhvezdiam a všetkému nebeskému zástupu.“ 2. Kráľov 23:5

Zámerom astrológie je obrátiť pozornosť človeka na seba samého namiesto na Krista. Keď Biblia opisuje pád Lucifera — prirovnaný aj k pádu babylonského kráľa — opakovane používa osobné zámeno „ja“:

„Ako si spadol z neba, žiarivá hviezda, syn rannej zory! (…) A ty si si v srdci hovoril: ‚Ja vystúpim na nebesá, ja vyvýšim svoj trón nad Božie hviezdy, ja zasadnem na vrchu zhromaždenia (…) ja vystúpim nad výšiny oblakov, Najvyššiemu sa vyrovnám.‘ No zvrhnutý si do podsvetia.“ Izaiáš 14:12–15

Podobne aj v siedmej kapitole Listu Rimanom, kde sa hovorí o hriešnej prirodzenosti človeka, sa často objavuje toto „ja“ — ako vyjadrenie ľudskej slabosti. Keď Peter na Ježišov príkaz kráčal po vode, začal sa topiť vo chvíli, keď odvrátil zrak od Krista. Preto Ježiš hovorí:

„Kto nájde svoj život, stratí ho; a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“ Matúš 10:39

Kristus napĺňa kresťana sám sebou:

„Bohatstvo slávy tohto tajomstva medzi pohanmi — Kristus vo vás, nádej slávy.“ Kolosanom 1:27

Ak vás zaujíma Boží plán zjavený v stvorení, význam nebeských znamení a ich spojenie s dejinným plánom spásy, pokračujte ďalšími témami, ktoré odhaľujú širší biblický kontext. Spoznajte základné princípy stvorenia a počiatku sveta, pochopte význam mesiášskych proroctiev a ich naplnenia, objavte pravidlá správneho výkladu v oblasti biblickej hermeneutiky a prehĺbte poznanie Božieho charakteru a zámeru s človekom. Tieto súvislosti ukazujú jednotu Písma, harmóniu medzi stvorením a zjavením a vedú k hlbšiemu porozumeniu Božej pravdy v dejinách ľudstva.