Dávid – muž podľa Božieho srdca

Dávid pochádzal z Betlehema z rodu Izaja a bol najmladším z jeho synov. V mladosti pracoval ako pastier oviec, kde sa naučil zodpovednosti, odvahe a dôvere v Boha. Pri starostlivosti o stáda chránil ovce pred divou zverou a v samote sa učil spoliehať na Božiu pomoc. Toto obdobie formovalo jeho charakter, pokoru aj hlboký vzťah k Bohu.

Keď Boh zavrhol Saula ako kráľa Izraela, poslal proroka Samuela do Betlehema, aby pomazal nového kráľa z Izajovej rodiny. Samuel najprv hľadel na starších a silnejších synov, no Boh mu ukázal, že nepozerá na vonkajší vzhľad, ale na srdce človeka.

Dávid bol povolaný z pastvín a Samuel ho pomazal za kráľa uprostred jeho bratov. Od tej chvíle naňho zostúpil Boží Duch a začal ho viesť a pripravovať na budúce poslanie. Dávid však neprevzal vládu okamžite. Po pomazaní sa vrátil k svojim povinnostiam pastiera a jeho cesta k trónu mala viesť cez mnohé skúšky a utrpenie. Boh ho postupne formoval, aby sa stal vodcom Izraela.

Jeho pomazanie ukazuje, že Boh si vyberá podľa srdca človeka, nie podľa postavenia alebo vonkajšieho vzhľadu. Dávidov život sa tak začal ako príbeh Božieho vyvolenia a prípravy na veľké poslanie.

V čase vojny medzi Izraelom a Filištíncami vystúpil filištínsky bojovník Goliáš, ktorý svojou silou a postavou naháňal strach celému izraelskému vojsku. Denne vyzýval Izrael na súboj, no nikto sa neodvážil postaviť proti nemu. Dávid prišiel do vojenského tábora navštíviť svojich bratov a priniesť im zásoby. Keď počul výzvy Goliáša, bol pobúrený tým, že nepriateľ potupuje živého Boha. Na rozdiel od ostatných sa nespoliehal na vlastnú silu, ale na Božiu moc.