Mýtus spoločného (1%) percenta

Mýtus: Ľudská a šimpanzia DNA sa líšia iba o 1 %

Opakovane sa stretávame s tvrdením, že ľudská a šimpanzia DNA sú takmer identické, s rozdielom iba 1 %. Tento názor je často prezentovaný ako fakt. Napríklad v roku 2012 bola zverejnená správa o sekvenovaní (t. j. čítaní) ďalšieho druhu šimpanza, bonobo:

„Od chvíle, keď vedci v roku 2005 sekvenovali šimpanzí genóm, je známe, že ľudia zdieľajú približne 99 % svojej DNA so šimpanzmi, čo z nich robí našich najbližších žijúcich príbuzných.“ [Česká Wikipédia uvádza 98,4 %]

Tento údaj nepochádza z nejakého pochybného zdroja, ale od vydavateľov časopisu Science, ktorý vydáva Americká asociácia pre pokrok vedy. Science je považovaný za jeden z dvoch najprestížnejších vedeckých časopisov na svete (druhým je Nature, vydávaný v Spojenom kráľovstve).

Nie sme identickí na 99 %; nič také neexistuje. Tento údaj je zjednodušený a neodráža skutočnú komplexnosť genetických rozdielov medzi ľuďmi a šimpanzmi.

Ako vznikol mýtus o 1 % rozdielu

Pôvod tvrdenia o 1 % rozdiele medzi ľudskou a šimpanziou DNA siaha až do roku 1975. Toto tvrdenie vzniklo dávno predtým, než bolo možné porovnať jednotlivé „písmená“ (páry báz) DNA človeka a šimpanza. Prvý hrubý koncept ľudskej DNA bol totiž publikovaný až v roku 2001 a šimpanzia DNA až v roku 2005. Tento údaj z roku 1975 vychádzal z hrubého porovnania veľmi obmedzených úsekov ľudskej a šimpanziej DNA, ktoré boli vopred vybrané tak, aby sa navzájom podobali. Následne boli tieto úseky šimpanzích a ľudských DNA testované metódou nazývanou hybridizácia DNA. Táto metóda skúma, do akej miery sa reťazce DNA vzájomne „prilepia“.

Ľudský genóm obsahuje približne 3 miliardy písmen. Ak by bol rozdiel naozaj 1 %, znamenalo by to 30 miliónov písmen, čo by v tlačenej podobe predstavovalo asi 10 kníh o rozsahu Biblie. To je 50-násobok DNA, akú má najjednoduchšia baktéria. Tento rozdiel je taký veľký, že prekonáva aj najoptimistickejšie evolučné scenáre – a to aj pri predpoklade miliónov rokov evolúcie.

Po zverejnení sekvencií ľudskej a šimpanziej DNA vznikla možnosť priamych porovnaní. Avšak tu vznikol problém – šimpanzí genóm nebol zostavený od začiatku. Najskôr boli sekvenované malé úseky šimpanziej DNA, teda pomocou chemických procesov v laboratóriách bolo určené poradie chemických písmen.

Tieto malé reťazce písmen boli následne zaradené k ľudskému genómu tam, kde sa evolučným biológom zdalo vhodné – za pomoci počítačových porovnaní a umiestňovania segmentov. Následne bol ľudský genóm odstránený a vznikol pseudošimpanzí genóm, ktorý predpokladal spoločného predka (evolúciu). Takto vytvorená hybridná sekvencia typu „kočkopes“ je výsledkom predpokladov evolúcie, čo spôsobilo, že šimpanzí genóm vyzerá podobný ľudskému viac, než v skutočnosti je.

Skutočný rozdiel je väčší

Aj pri tejto evolučnej zaujatosti je skutočný rozdiel medzi ľudskou a šimpanziou DNA omnoho väčší ako 1 %. Tento fakt poukazuje na to, že pôvodný mýtus o takmer identickej DNA je nesprávny a nezohľadňuje zložitosť genetických rozdielov.

V roku 2007 publikoval časopis Science článok s názvom „Relatívne rozdiely: mýtus 1 %“. Autor Jon Cohen spochybnil pokračujúce používanie čísla 1 % a poukázal na štúdie, ktoré nasledovali po prvotnom zverejnení sekvencie šimpanziej DNA. Tieto štúdie uvádzali rozdiel až 5 %. Napriek tomu sa v tom istom časopise ešte v roku 2012 stále objavovalo tvrdenie o 1 % rozdiele. V roku 2012 dr. Jeffrey Tomkins a dr. Jerry Bergman revidovali publikované štúdie, ktoré porovnávali ľudskú a šimpanziu DNA. Zohľadnili celú DNA, nielen vopred vybrané časti, a dospeli k záveru:

„Je úplne bezpečné tvrdiť, že podobnosť genómu človeka a šimpanza nie je vyššia ako 87 %, a možno nie viac ako 81 %.“

Inými slovami, rozdiely sú značné – pravdepodobne väčšie ako 19 %. Dr. Tomkins navyše vykonal vlastné podrobné porovnanie a odhadol rozdiel na približne 30 %. Už samotné Y chromozómy (prítomné len u samcov) sú radikálne odlišné od toho, čo by sa očakávalo podľa evolučnej teórie. Tento výrazný rozdiel medzi genómami nezodpovedá evolučným očakávaniam, ale dokonale zapadá do teórie, že sme boli stvorení oddelene od zvierat.

Zložitosť porovnávania genómov

Porovnanie týchto dvoch zložitých genómov je náročné. Je potrebné zohľadniť význam rôznych častí DNA a typov genetických rozdielov. Napríklad, čo robiť s génmi, ktoré má človek, ale šimpanz nie – a naopak? Často sa tieto rozdiely ignorujú a porovnávajú sa iba podobné gény. Mnohé štúdie porovnávali len gény, ktoré kódujú proteíny (čo je len 1,2 % DNA) a mnohé z týchto spoločných génov sú skutočne veľmi podobné. Tento prístup však vychádzal z predpokladu, že zvyšok DNA nie je dôležitý alebo je dokonca len „odpadová DNA“ (junk DNA).

Dnes sa však ukazuje, že takmer všetka DNA má funkciu, čo opäť odporuje evolučným očakávaniam. Aj keby však „odpadová DNA“ nemala žiadnu funkciu, rozdiely v tejto časti sú oveľa väčšie než v génových oblastiach, ktoré kódujú proteíny. Tieto rozdiely nemožno ignorovať pri stanovovaní podobnosti. Nie sme identickí na 99 % – nič také neexistuje. Nové poznatky a detailné porovnania DNA poukazujú na omnoho väčšie rozdiely, ktoré spochybňujú evolučnú teóriu a podporujú názor o samostatnom stvorení.

Ani evolucionisti, ani kreacionisti nemôžu vopred predpovedať percentuálnu podobnosť medzi ľudskou a šimpanziou DNA, kým sa neuskutoční presný výpočet. Inými slovami, či už je táto podobnosť 99 %, 95 %, 70 % alebo akékoľvek iné číslo, evolucionisti budú aj naďalej tvrdiť, že máme spoločného predka, zatiaľ čo kreacionisti v tom budú vidieť spoločný plán.

Význam údajov závisí od svetonázoru

Aby sme skutočne porozumeli významu týchto údajov, musíme si uvedomiť, že nejde o tvrdú vedu založenú na experimentoch. Každý si vysvetľuje význam týchto dát podľa svojho osobného svetonázoru. Pre evolucionistov je prirodzené hľadať spojitosť cez spoločného predka, zatiaľ čo kreacionisti vidia dizajn a zámer. Čím väčší je rozdiel medzi ľuďmi a opicami, tým ťažšie je vysvetliť ho v rámci evolučného časového rámca. Z tohto dôvodu majú evolucionisti dobrý dôvod snažiť sa tieto rozdiely minimalizovať alebo prehliadať. Veľký genetický rozdiel jednoducho nepodporuje evolučný scenár, a preto sa často prezentuje zjednodušený pohľad.

Napriek tomu, že porovnávanie celých genómov odhalilo oveľa väčší rozdiel ako 1 %, tento mýtus stále pretrváva. Prečo? Prečo aj v roku 2012 časopis Science opäť zopakoval tento mýtus? V roku 2007 Jon Cohen citoval genetika Svante Pääba, člena asociácie pre sekvenovanie šimpanzieho genómu v Inštitúte Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Nemecku, ktorý vyhlásil:

„Koniec koncov, ide o politickú, sociálnu a kultúrnu otázku, ako vnímame naše rozdiely.“

Je možné, že evolucionisti nedovolia, aby mýtus o 1 % podobnosti padol, pretože im to vyhovuje z politických, sociálnych a kultúrnych dôvodov? Aký iný dôvod by mohli mať na popieranie jednoznačných výsledkov porovnávacích štúdií DNA, ktoré naznačujú, že sme od šimpanzov veľmi rozdielni? Tento mýtus je často využívaný na podporu názoru, že ľudia nemajú žiadne výnimočné miesto na tomto svete. Dokonca sa argumentuje, že by šimpanzy mali mať ľudské práva.

Veľký rozdiel medzi ľudskou a šimpanziou DNA nezodpovedá evolučným očakávaniam, ale dokonale zapadá do konceptu, že sme boli stvorení oddelene od zvierat. Podľa Biblie Boh stvoril prvého muža z prachu zeme (Genesis 2:7) a prvú ženu z jeho rebra (Genesis 2:22) – nie z nejakého opici podobného stvorenia. Ľudia, na rozdiel od ostatného stvorenia, boli stvorení na Boží obraz (Genesis 1:26,27) ako úplne jedinečné bytosti.

Tento obraz síce nebol úplne stratený, ale bol poškodený pádom. Napriek tomu Boh vložil do ľudí zvláštny účel pre tento život aj pre večnosť. To ukazuje, že ľudská dôstojnosť a výnimočnosť nie sú založené na genetickej podobnosti so zvieratami, ale na Božom pláne a stvoriteľskom zámere.

Nové sekvencie DNA chromozómu Y vyvracajú evolúciu človeka z opíc

Technológie sekvenovania DNA sa v posledných desaťročiach rýchlo rozvíjajú a teraz konečne poskytujú príležitosť analyzovať chromozómy cicavcov od začiatku až do konca. V minulosti bolo veľmi náročné úplne rozlúštiť mnohé oblasti ľudského a opičieho genómu, pretože staršie technológie sekvenovania DNA umožňovali získať iba veľmi krátke úseky DNA. To sťažovalo ich použitie na úplné dekódovanie dlhých, zložitých a opakujúcich sa oblastí DNA.

Avšak nové technológie sekvenovania DNA dokážu tieto dlhé a náročné chromozomálne segmenty úplne prečítať a analyzovať. Tieto nové údaje však predstavujú zlú správu pre tradičné teórie evolúcie človeka z opice. V novozverejnenej štúdii z roku 2023 vytvorila veľká skupina vedcov kompletné sekvencie DNA chromozómu Y od začiatku až do konca u človeka a niekoľkých opíc (šimpanza, gorily a orangutana). Výskumníci tiež zahrnuli chromozóm Y gibona ako základnú skupinu primátov.

Výsledok bol šokujúci: Keď vedci porovnali nový šimpanzí chromozóm Y s ľudským chromozómom Y, zistili, že je podobný iba na 26 %!

Genetická jedinečnosť človeka

Vzhľadom na to, že chromozóm Y je najmenej meniacim sa chromozómom v genóme cicavcov kvôli absencii rekombinácie s homologickým chromozómom, mal by byť menej vyvinutý ako ostatné chromozómy. Avšak namiesto toho, aby bol najpodobnejší, je naopak najviac odlišný od šimpanzieho chromozómu. Tieto údaje priamo naznačujú, že ľudia sú geneticky jedineční a vyvracajú celú teóriu o evolúcii človeka z tvorov podobných opiciam.

Už v roku 2010 bola zverejnená štúdia, v ktorej boli hlavné oblasti šimpanzieho chromozómu Y, bohaté na gény, porovnávané s ich ľudskými proťajškami. Táto štúdia uviedla, že u 50 % ľudských génov chýbali ich predpokladané proťajšky v génovom profile šimpanza a oblasti, ktoré vykazovali určitú podobnosť, boli rozmiestnené v úplne odlišných vzorcoch. Tento obrovský evolučný rozpor viedol vedcov k záveru:

„Po 6 miliónoch rokov separácie (podľa evolučného času) je rozdiel v obsahu génu MSY medzi šimpanzom a človekom viac porovnateľný s rozdielom v obsahu autozomálnych génov medzi kurčaťom a človekom po 310 miliónoch rokov separácie.“

Inými slovami, ľudský chromozóm Y je rovnako odlišný od šimpanzieho chromozómu Y, ako sú iné ľudské chromozómy od chromozómov kurčaťa. Ďalším prekvapivým zistením tejto novej správy je fakt, že každý opičí chromozóm Y bol jedinečný a líšil sa od chromozómu iných druhov opíc. Napríklad šimpanz v porovnaní s gorilou a orangutanom vykazoval podobnosť iba z 19,8 %, respektíve z 21,1 %. Gorila v porovnaní s človekom bola podobná len z 25,1 % a orangutan v porovnaní s človekom iba z 23,1 %.

Tieto zistenia tak nevyvracajú len teóriu evolúcie človeka z opice, ale spochybňujú aj celkovú evolučnú teóriu opíc. Z pohľadu na nové údaje v kontexte Genesis je zrejmé, že tieto výsledky plne podporujú biblické tvrdenie o jedinečnom stvorení človeka na Boží obraz (Genesis 1:27) a jasne ukazujú, že človek sa nevyvinul z opičieho predka. Tieto nové údaje zároveň podporujú názor, že každý tvor bol stvorený Bohom „podľa svojho druhu“ (Genesis 1:24).

Inými slovami, šimpanzi, gorily a orangutany sú každý jedinečným druhom opíc, čo dáva zmysel, keďže sa medzi sebou nemôžu krížiť a každý z nich má svoj vlastný súbor jedinečných biologických a anatomických znakov. Veda tak opäť potvrdzuje Bibliu a vyvracia evolúciu.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )