Chcel som zomrieť za Allaha

Narodil som sa a vyrastal v Saudskej Arábii ako súčasť hlboko oddanej moslimskej rodiny. Už od detstva som sa považoval za verného nasledovníka islamu, ktorý uplatňoval jeho učenie vo všetkých oblastiach života. Bol som presvedčený, že islam je jediným pravým náboženstvom a že všetci, ktorí neuznávajú Allaha ako Boha a Mohameda ako jeho posla, sú odsúdení na večné zatratenie.

Ku kresťanstvu som pociťoval iba pohŕdanie. Veril som, že moslimovia sú nadradení všetkým ostatným, že všetci nemoslimovia sú neverci a že Ježiš bol len prorokom poslaným Allahom, nie Synom Božím. Podľa môjho presvedčenia nebol nikdy ukrižovaný, nezomrel na kríži a nikdy nevstal z mŕtvych. Veril som, že vystúpil do neba len preto, aby unikol prenasledovateľom, a že sa na konci časov vráti, aby obnovil islam ako jediné pravé náboženstvo Allaha.

Celý svoj život som žil s hlbokou nenávisťou voči kresťanom, Židom a všetkým, ktorí odmietali islam.

Už vo veku 12 rokov som sa naučil naspamäť polovicu Koránu a mojím cieľom bolo zapamätať si ho celý – všetkých 114 kapitol a 6 236 veršov. Keď som mal 15 rokov, bol som pripravený zomrieť v mene Allaha, podobne ako mnohí mladí ľudia, ktorí odchádzali do Afganistanu bojovať proti Sovietskemu zväzu po boku Usámu bin Ládina, ktorý bol v tom čase považovaný za hrdinu.

Keby nebolo mojej matky, ktorá ma prosila, aby som zostal, pridal by som sa k tejto tzv. „svätej vojne“. Veril som, že odmeny, ktoré čakajú moslimov zomierajúcich v mene Allaha, sú väčšie než čokoľvek na tomto svete. Bol som presvedčený, že obetovaním vlastného života si zabezpečím raj so všetkými odpustenými hriechmi.

Ako som dospieval, začali sa do môjho myslenia postupne vkrádať pochybnosti. Keď som lepšie porozumel jazyku Koránu, začal som v ňom nachádzať posolstvá nenávisti, ktorým som nedokázal porozumieť a ktoré sa mi hlboko priečili. Začal som si klásť otázky, na ktoré som nenachádzal odpovede.

Ako môže Boh nenávidieť svoje vlastné stvorenie len preto, že ho neprijíma?

Na nejakej úrovni som veril, že Boh by mal byť nad takýmito prejavmi nevraživosti. Zdieľať tieto pochybnosti s ostatnými by mi však spôsobilo vážne problémy a mohlo by ohroziť moju bezpečnosť, pretože trestom za rúhanie voči Allahovi a opustenie islamu bola smrť.

Po ukončení vysokej školy v Saudskej Arábii som odišiel do Spojených štátov, aby som pokračoval v štúdiu inžinierstva. Ocitol som sa však v vnútornej dileme. Islam učí svojich nasledovníkov, aby sa nespriatelili s kresťanmi, a vo svete islamu sa verí, že Spojené štáty sú kresťanskou krajinou, teda že každý narodený v Amerike je automaticky kresťan. Pojem znovuzrodeného kresťana ako prejav skutočnej viery mi bol v tom čase úplne neznámy.

V lete roku 1989 som dorazil do Spojených štátov naplnený strachom a vnútorným nepokojom. Vedel som, že ak chcem získať kvalitné vzdelanie, musím študovať na americkej univerzite, no zároveň to znamenalo priamy kontakt s kresťanmi, ktorého som sa obával. Po niekoľkých týždňoch na internáte som začal cítiť potrebu lepšie spoznať americkú kultúru a zlepšiť svoje jazykové schopnosti v angličtine.

V tom období som sa dopočul o programe Medzinárodný priateľský program, ktorý spájal zahraničných študentov s miestnymi rodinami ponúkajúcimi pomoc a pohostinnosť. Zaregistroval som sa, netušiac, že ide o kresťanskú misiu. O niekoľko dní ma kontaktoval mladý pár a oznámil mi, že sú rodinou pridelenou na spoluprácu so mnou. Nasledujúcich sedem mesiacov mi prejavovali nezištnú lásku, ktorá ďaleko presahovala moje očakávania – lásku, akú som nikdy nezažil medzi svojimi moslimskými priateľmi.

V novembri ma táto rodina pozvala k sebe domov na večeru pri príležitosti Dňa vďakyvzdania. Až vtedy som si naplno uvedomil, že ide o kresťanskú rodinu, keď sa ma spýtali, či sa môžu pred jedlom pomodliť. V tom momente mi srdce kleslo a pocítil som vnútorný odpor.

Nikdy predtým som si neuvedomil, že kresťania sú v skutočnosti naplnení láskou a nie nenávisťou, ako ma to učilo moje moslimské prostredie.

Táto rodina sa so mnou nikdy nepodelila o evanjelium slovami, ale ukázali mi, ako evanjelium vyzerá v praxi. V ten deň som odišiel z ich domu s veľkými pochybnosťami o svojej viere a jej učení. Zaviazal som sa, že si urobím poctivý výskum o kresťanstve, aby som pochopil, ako môže Ježiš Kristus priniesť do života človeka taký hlboký pokoj a skutočnú radosť, aké som dovtedy nikdy nevidel.

O niekoľko rokov neskôr, po získaní magisterského titulu, som nastúpil do miestnej inžinierskej firmy. Tam som sa zoznámil s ďalším znovuzrodeným kresťanom. Jeho viera na mňa urobila hlboký dojem – jeho radosť, pokoj a svetlo, ktoré z neho vyžarovalo, neboli naučené, ale živé. Keď ma pozval na vianočnú večeru k sebe domov, všimol som si, že jeho manželka a deti niesli rovnaké charakterové vlastnosti. Boli presne ako rodina, ktorú som stretol počas vysokoškolského štúdia.

V tej chvíli som už nedokázal potlačiť svoju zvedavosť. Spýtal som sa ho, prečo je taký odlišný od ostatných. Odpovedal mi, že je znovuzrodený kresťan, a podelil sa so mnou o svoj osobný príbeh viery. Znova som pocítil hlbokú túžbu dozvedieť sa viac o Ježišovi Kristovi. Od tej chvíle ma Boh viedol cez rôzne skúšky a nepriaznivé okolnosti, ktoré len prehĺbili môj záujem o pravé kresťanstvo.

V máji 2001, napriek všetkému, čo ma moja moslimská viera naučila, som po prvýkrát navštívil kresťanský zbor. Počas nasledujúcich šiestich mesiacov, keď cirkev systematicky študovala Evanjelium podľa Jána, som začal chápať, kým Kristus v skutočnosti je.

V novembri 2001 som bez akýchkoľvek pochybností prijal Krista ako svojho Pána a Spasiteľa

Začiatky však neboli jednoduché. V priebehu niekoľkých mesiacov som prišiel o manželstvo pre neveru mojej manželky a zároveň aj o zamestnanie. Mal som pocit, že Satan sa aktívne snaží zničiť moju vieru. Práve tieto ťažké mesiace ma však naučili zásadné lekcie o osobnom vzťahu s Ježišom Kristom a o tom, ako sa na Neho plne spoľahnúť v každej situácii. V tomto období mi Boh zjavil svoju slávu spôsobom, ktorý som už nemohol poprieť ani spochybniť.

Odvtedy sa môj život navždy zmenil a už nie som tým človekom, ktorým som kedysi býval.

Dnes vediem globálnu misiu s názvom CIRA International, ktorú som z Božej milosti založil v roku 2010. Našou misiou je osloviť moslimov pre Krista, vybaviť veriacich praktickými nástrojmi na efektívne zdieľanie evanjelia s moslimami a podporovať učeníctvo nových veriacich, najmä tých, ktorí pochádzajú z moslimského prostredia. Okrem toho vyučujem kurzy a semináre o islame v rôznych cirkvách, aby sa bratia a sestry v Kristovi naučili lepšie svedčiť svojim moslimským susedom.

Vo svojej domovskej cirkvi vediem novozaloženú pobočku Medzinárodného priateľského programu, tej istej misie, ktorá pred takmer 16 rokmi zasadila do môjho srdca prvé semienka nádeje evanjelia. Svojho milovaného Ježiša som spoznal vďaka jednoduchým skutkom lásky. Modlím sa, aby Boh použil aj moje jednoduché skutky lásky na oslavu svojej slávy tým, že privedie ďalších k spásnej viere v Neho.

Al Fadi vyučuje kurzy biblickej teológie, podnikania a komparatívneho náboženstva na Arizona Christian University.

Svedectvo oddaného moslima, ktorý bol pripravený zomrieť za Allaha, zapadá do širšieho kontextu osobných skúseností ľudí, kde sa stretávame s hlbokými vnútornými zápasmi, silným náboženským presvedčením a následným obrátením. Zároveň otvára otázku zásadných rozdielov medzi islamom a kresťanstvom, ktoré sú podrobne rozobrané v téme rozdiely medzi Koránom a Bibliou, ako aj v sérii Biblia vs. Korán. Celé svedectvo zároveň patrí do oblasti apologetiky evanjelia, kde sa stretáva pravda o Ježišovi Kristovi s islamským pohľadom na Jeho osobu, smrť a vzkriesenie.

SÚVISIACE VIDEÁ A DOKUMENTY

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )