Boh nebies zachránil Projekt John Bible

Filmové osvetlenie sa za počítačom opäť rozsvietilo, statív som nastavil do správnej polohy a kamera sa znovu zamerala na mňa. Tento obraz sa mi zreteľne vynoril v mysli vo chvíli, keď sa prepojili všetky vzorce, ktoré mi Boh postupne ukazoval počas obdobia ticha.

Dňa 22. februára 2025 sa po zložení pomyselného „puzzle 5000“, teda všetkých jasných znamení, naplnilo Božie potvrdenie, že sa mám vrátiť k natáčaniu videí. A tak sa projekt John Bible mohol znovu otvoriť. Bol som si istý, že toto je Božia vôľa pre môj život, miesto, kde mám stáť a zúročovať hrivny, ktoré mi Boh zveril. Jediné, po čom som túžil, bolo raz počuť slová môjho Spasiteľa:

„Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým; vojdi do radosti svojho Pána.“ Matúš 25:21

„Vojdi do radosti svojho Pána“ znamená vstúpiť do Kristovej vlastnej radosti – do radosti zo spasených duší, zo spoločenstva s Ním, z víťazstva nad hriechom a z vernej služby. Je to nebeská odmena pre tých, ktorí s láskou a vierou naplnili Božiu vôľu. Práve toto uvedomenie napĺňalo moje srdce – vedomie, že raz uvidím radosť v očiach Vykupiteľa, ktorému som mohol verne slúžiť, ktorý si ma použil napriek chybám a pádom a urobil zo mňa nové stvorenie.

Ten pocit pri tvorbe videa, vedomie námahy, ktorá prinesie ovocie v podobe poznania Kristovej lásky v srdciach tých, ktorí ho uvidia, sa nedá opísať. Práve táto radosť ma neustále poháňa vpred, pretože viem, že ak čo i len jeden človek spozná svoju stratenosť a nájde cestu k Bohu Lásky, stojí to za to.

Vyvstala však zásadná a zároveň posledná otázka: Z čoho budem žiť? Pochopiť, ako plniť Božiu vôľu v mojom živote je jedna vec, no ako prežiť vo svete, kde človek musí platiť účty a mať z čoho kúpiť každodenný chlieb?

„Toto je cesta, ktorou mám ísť. Tak mi, prosím, ukáž, ako zaopatriť nielen projekt, ale aj seba. Ty vieš, že som celé roky dával ľuďom možnosť finančne podporiť toto dielo, no na prstoch dvoch rúk môžem spočítať, koľkí pridali ruku k dielu jednorazovo – a ešte menej ich bolo tých, ktorí ho podporovali pravidelne.“

Takto som vylieval svoje srdce v modlitbe.

Mnohí si mysleli, že projekt podporujú desiatky ľudí, kiežby poznali pravdu. Projekt doslova prežíval s odretými kolenami. Ak prišli väčšie dary, teda viac ako 50 €, väčšinou pochádzali od ľudí, ktorých som vôbec nepoznal – od veriacich z iných cirkví, obrátených duší či anonymných darcov.

Tieto dary spravidla stačili len na pokrytie základných výdavkov spojených s prevádzkou projektu: webhosting, grafické podklady, produkčné materiály, úložisko pre online biblické štúdium a výdavky na kampane a reklamu, ktoré zabezpečovali viditeľnosť videí na platformách ako YouTube, TikTok, Instagram a Facebook.

Neraz som ich však musel pozastaviť pre nedostatok prostriedkov. A teraz… teraz potrebujem financie aj na vlastné živobytie. Zdalo sa mi to takmer nereálne – najmä keď finančná situácia mnohých podporovateľov nebola ružová, a predsa sa rozhodli stať opornými piliermi tohto diela. Nesmierne som si to vážil, no stále som si kládol otázku: Kde sú všetci kresťania, ktorým záleží na záchrane druhých? Nie iba kazatelia, ale my všetci sme povolaní zachraňovať a šíriť posolstvo evanjelia.

„Vy im dajte jesť.“ Matúš 14:16

Týmito slovami Ježiš odpovedal učeníkom, ktorí chceli poslať hladný zástup preč. On ich však vyzval, aby oni sami boli nástrojmi Božej starostlivosti. Kristus dnes rovnako hovorí svojmu ľudu: „Vy im dajte jesť“ – teda nasýťte hlad po pravde, po láske a po živote z Božieho slova. A ak niekto nemá hrivny, aby mohol ľudí osloviť priamo, má možnosť podporiť takéto projekty a stať sa súčasťou záchrannej misie.

„Každý veriaci má svoj diel práce. Niektorí môžu ísť, iní môžu dávať, ďalší sa môžu modliť, ale všetci sú spolupracovníci s Bohom.“ Christian Service, s. 13

Neraz som totiž dostával odpovede od kresťanov, keď som žiadal o podporu, že „Boh sa postará.“ Áno, je to zásadná duchovná pravda, no Boh sa stará skrze ľudí. Boh sa naozaj postará – tak ako nasýtil zástupy na hore, tak aj dnes chce nasýtiť duše hladné po chlebe života, no robí to cez svoje deti ako spolupracovníkov. Zodpovednosť za šírenie duchovného pokrmu – Božieho slova – leží na Kristových nasledovníkoch. On dáva moc, ale očakáva aktívnu službu.

„Boh požehná každé úprimné úsilie dať iným chlieb života. Keď sa delíme s druhými o to, čo nám Boh dal, náš vlastný chlieb sa rozmnoží. Čím viac dávame, tým viac dostávame.“ The Desire of Ages, s. 370

Výrok „Vy im dajte jesť“ je výzvou pre každého kresťana, aby sa stal nástrojom Kristovej služby – nielen duchovne, ale aj prakticky: modlitbou, osobnou službou a finančnou podporou tých, ktorí prinášajú evanjelium. Boh dal svojim deťom zdroje, aby ich použili na Jeho dielo.

„V Božom diele je potrebná praktická spolupráca. Boh nezošle z neba anjelov, aby naplnili potreby tých, ktorí trpia a hladujú po pravde. On povoláva ľudí, aby boli Jeho nástrojmi v šírení evanjelia. Hovorí: Vy im dajte jesť.“ The Desire of Ages, s. 370

„Boh zveril svoje prostriedky ľuďom, aby mohli byť použité na záchranu duší. Tí, ktorí ich používajú pre vlastný prospech a zanedbávajú Božie dielo, zneužívajú svoje zverené dary. Každý cent, ktorý je použitý na podporu šírenia pravdy, prináša večné ovocie.“ Testimonies for the Church, zv. 9, s. 255

Nevidia snáď mnohí, že mi nikdy nešlo o seba, ale o šírenie evanjelia? Štyri roky som pracoval bez nároku na odmenu či plat, napriek tomu, že „Robotník je hoden svojej mzdy.“ 1. Timoteovi 5:18 Každý potrebuje z niečoho žiť, aby sa mohol naplno venovať tomu, k čomu ho Pán povolal.

„Boh povolal každého veriaceho, aby sa stal spolupracovníkom v Jeho veľkom diele. Ak nemôže ísť osobne, má podporiť tých, ktorí idú. Tak napĺňa Kristovo poverenie: ‚Vy im dajte jesť.‘“ The Desire of Ages, s. 370

Modlili sme sa so Sofiou a premýšľali nad tým, no ešte v ten deň Duch Svätý vložil myšlienku do mysle Sofie, ktorá mi povedala:

„Ľudia často nemajú z čoho vyžiť, je jasné, že dary môže poslať málokto. No na tieto evanjelizačné projekty sú predsa oddelené desiatky.“

Desiatok je biblický princíp vďačnosti a dôvery, v ktorom veriaci odovzdáva 10 % zo svojho príjmu Bohu. Nie je to poplatok, ale dobrovoľný prejav viery, že všetko patrí Bohu a že On sa postará o zvyšok. V Starom aj Novom zákone bol desiatok určený na podporu Božieho diela, služobníkov a pomoci druhým. Keď dávame verne, učíme sa štedrosti, dôvere a správnemu správcovstvu – a Boh zasľubuje, že otvorí „nebeské priehrady“ a požehná nás viac, než dokážeme prijať (Malachiáš 3:10).

„Desiatok je posvätný, patrí Pánovi. Bol určený na podporu tých, ktorí pracujú v kázaní evanjelia. A tento posvätný fond nemá byť odklonený na iné účely.“ Testimonies, zv. 9, s. 249

Bola to myšlienka, ktorá mohla zachrániť celý projekt. Vedeli sme obaja, že sme pod vedením Jeho Ducha, no desiatok zvyčajne veriaci odovzdávajú Cirkvi, ktorá ich následne prerozdeľuje – na platy kazateľov, na evanjelizačné činnosti, ako sú vydávanie kníh, charitatívna pomoc a ďalšie formy služby. Jedna vec bola osloviť ľudí, ktorí by boli ochotní podporovať tento projekt desiatkami, no druhá, omnoho závažnejšia bola skutočnosť, že desiatky patria Bohu.

On jediný určuje, kam pôjdu, a zveril túto povinnosť Cirkvi, ktorá sa mala starať aj o podporu takýchto misií a evanjelizačných diel.

„Sú to Božie peniaze, nepatria nikomu, iba Jemu. On nám povie, či je toto cesta, ktorou máme ísť,“ spoločné rozhodnutie a modlitba

„Tebe patrí všetko, Tvoje je všetko, nemôžeme siahať na peniaze, ktoré sú Tvoje. Ak nás ale vedieš k tomu, že tieto financie sú určené aj na pomoc tomuto projektu, daj nám, prosím, znamenie.“

Bola to opäť jednoduchá, no mocná modlitba, podobná tej, v ktorej som sa modlil o človeka, ktorý by stál pri mne v tomto projekte a pomohol mi niesť bremeno duchovného povolania. Vedeli sme, že ak je to Jeho vedenie, potom nám otvorí dvere. A tak sa aj stalo…

„Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ Matúš 18:20

O pár hodín – ešte v ten istý deň, keď som nad týmito myšlienkami premýšľal a všetko rozvažoval v srdci, mi prišla správa na Facebooku od kamarátky Evky. Poznala projekt John Bible a aj vďaka nemu si budovala živý vzťah s Bohom. Nevedela absolútne nič o tom, o čom sme sa v ten deň rozprávali, a napísala:

„Janko, taká otázka: desiatky a ich odovzdávanie… môžem si to rozmyslieť a dať ich inde, napríklad tebe, podporiť desiatkami tvoj projekt? Môžem to takto urobiť?“

Už pri čítaní tejto správy som v duchu cítil zimomriavky. Celé telo sa mi chvelo a srdce bilo od dojatia. V nemom úžase som si kládol otázku: Ako je to možné? Nebola tam, nepočula nás, a predsa tam bol Niekto, kto počul každé slovo a videl každú myšlienku. So slzami v očiach som jej odpísal, že je odpoveďou na modlitbu, ktorá sa niesla v duchu záchrany blížnych priamo k Bohu – Bohu, ktorý nás viedol, dával múdrosť a otváral dvere k postupnému zabezpečeniu chodu projektu.

Keď som jej vysvetlil všetky súvislosti, odpovedala:

„Pretože mne to dáva neskutočne veľa, chcem to podporiť, lebo za mňa je to cesta, ktorú Boh požehná. Od začiatku sledujem tvoje videá. Ty ma vedieš, učíš ma a za to ďakujem. Prvýkrát mám pocit, že desiatky idú do tých správnych rúk. Dnes som sa od rána modlila, rozprávala sa s Bohom, a zrazu mi prišli na myseľ desiatky a tvoje projekty. Úplne nečakane. V sobotu zvyčajne len ďakujem Bohu a čítam, a zrazu toto. Takže áno, Boh pracuje.“

A ja iba doplním slovami Písma:

„Kto je ako Ty, Hospodine, medzi bohmi? Kto je ako Ty, slávny v svätosti, úžasný v chválach, činiteľ divov?“ Exodus 15:11

V rovnakom čase, v priebehu ďalších dní, sa ozvala aj Tatiana – dovtedy pre mňa úplne neznáma osoba. Dopočula sa od svojej blízkej kamarátky, že projekt potrebuje finančnú pomoc, a tak – bez toho, aby o tom vedela – opäť potvrdila Božie nasmerovanie, pretože mi ponúkla pomoc vo forme desiatkov. Boh dával ľuďom citlivým na Jeho Ducha na srdce, aby tento projekt finančne podporili. Neuveriteľné!

„Desiatky sú posvätné a patria Bohu. On rozhoduje, ako budú použité, nie človek.“ Testimonies, vol. 6, s. 386

Nad všetky príkazy a nariadenia sú pre mňa prvoradé tie, ktoré pochádzajú od môjho Stvoriteľa. Rešpektujem Cirkev, lebo ju ustanovil sám Boh (nemám na mysli konkrétnu denomináciu), no tam, kde zlyháva Cirkev, sa Boh sám postará o svoje dielo. K tejto téme sa ešte vrátim – ideme poporiadku. Boh nám dal na srdce, že desiatky patria aj tomuto projektu.

Sám ho začal zaopatrovať, no aj tak som nechcel konať bez Cirkvi, a preto som ju už po niekoľkýkrát oslovil so žiadosťou o financovanie. Mal som plán B – Otecko sa už postaral – no napriek tomu som vedel, že najprv chce konať cez svoju Cirkev.

Konečne sme sa dostali k stretnutiu s predstaviteľmi mojej denominácie, ku ktorej sa hlásim (Adventisti siedmeho dňa). Celý rozhovor sa niesol v duchu hľadania cesty a pomoci, no zdalo sa mi, že byrokratické postupy nedovoľujú plne zabezpečiť chod projektu. Ponúknutá pomoc totiž pokrývala len polovicu platu, z ktorého človek nedokáže vyžiť. Dali mi iba jednu možnosť:

„Budeme ťa podporovať, ale musíš popri tom robiť aj druhú prácu na polovičný úväzok.“

To však bola možnosť, ktorá nepripadala do úvahy. Celých päť rokov, kým projekt bežal, som takto prežíval – chodil som do práce na plný úväzok a po večeroch som pracoval na videách, článkoch a písal scenáre. Postupne som prestával vládať.

„Služobníci evanjelia majú byť podporovaní z desiatku. Toto je Boží spôsob, aby sa mohli naplno venovať kázaniu Slova, cestovaniu a zakladaniu nových zborov.“ Gospel Workers, s. 112

Nebolo pre mňa ťažké nájsť si prácu na polovičný úväzok, pretože kým mi Boh ukazoval, že sa mám plne venovať Jeho dielu, zaopatroval ma brigádou na e-shope. Dokonca ma chceli povýšiť na manažéra a vedúceho predajne. No celý čas som v sebe niesol dva svety – svet svetský, kde som ponúkal matrace a spálňový nábytok, a svet duchovný, v ktorom som popri telefonátoch písal scenáre o Kristovej obeti.

Tieto dva svety sa nedali zlúčiť. Trápilo ma to. Neraz som kričal k Bohu, ako sa dá tvoriť, keď v slzách opisujem vykupiteľské dielo Lásky na kríži – a vzápätí zdvihnem telefón a rozprávam o tvrdosti matraca či počte taštičkových pružín. Keď človek zloží, stratí polovicu myšlienok, musí sa opäť naladiť na duchovný dej – a skôr než sa ponorí späť, zazvoní ďalší telefonát.

Čakal som, kým odbije piata hodina, aby som sa mohol naplno venovať tvorbe, no psychicky som bol vyčerpaný. Zvládal som už len menej náročné úlohy – prerábanie článkov, aktualizácie webu či riešenie technických problémov so SEO konfiguráciou. Vedel som však, že Boh chce, aby som sa tomu venoval naplno, nie iba na polovičný úväzok. Cirkev mi však ponúkla len jednu možnosť: buď robiť svetskú aj duchovnú prácu naraz, alebo nebudú financie vôbec.

Projekt sa mi vtedy začal sypať pred očami a do mysle sa mi vkrádala pokušiteľská myšlienka:

„Skonči to celé. Nevidíš, že máš z toho len problémy? Kto ťa núti niesť to na pleciach? Sám si sa pasoval do roly webpastora. Nikto ťa nenúti zachraňovať ľudí – na to sú iní. Nikto ťa za to neplatí, nikto nepočuje tvoje volanie o pomoc. Ukonči to. Celý tento projekt je jeden veľký omyl.“

Boh vie, že keby som nemal Sofiu, ktorú mi dal ako duchovnú oporu, projekt by som už viackrát ukončil. No On presne vedel, čo potrebujem, a neustále ma zaopatroval – duchovne aj duševne – a zároveň pripravoval aj finančné zaopatrovanie. Ukázal mi cestu. A keď mi Cirkev ponúkla len túto jedinú možnosť so slovami „nič nie je ideálne“, rozhodol som sa ísť cestou, ktorú mi ukazoval Všemohúci.

Jediné, čo mi zostávalo, bolo oprieť sa o Božie zasľúbenie:

„Spravodlivý bude žiť z viery.“ Rimanom 1:17

A z hĺbky duše som volal k Bohu:

„Verím, Pane; pomôž mojej nevere!“ Marek 9:24

Po tomto stretnutí s Cirkvou sme premýšľali, že ak nebudem plne podporovaný, oslovíme ľudí okolo nás, priateľov na Facebooku či Instagrame, veriacich, ktorým Boh vloží na srdce zabezpečiť tento projekt. Zostala nám iba viera, že On sa postará, lebo všetko vidí, všetko počuje a všetko chápe.

Prišiel ten deň a začal som rozposielať správy, v ktorých som ľuďom v skratke predstavil projekt, moju osobnú skúsenosť s desiatkami a Božiu odpoveď, že patria aj tomuto dielu. Kresťania sú totiž od mala vychovávaní v presvedčení, že desiatky patria Cirkvi – a iba Cirkvi. Biblicky je to síce správne, no ak Cirkev zlyhá v podpore takýchto diel a nepočuje hlas Ducha Svätého, potom Boh sám rozhodne. A On aj rozhodol.

„Boh prijíma desiatky tých, ktorí ich dávajú s úprimným srdcom, aby podporili Jeho dielo. Požehná každé úprimné srdce, ktoré prispieva na šírenie evanjelia.“ Counsels on Stewardship, s. 75

Nie som motivovaný osobným ziskom, ale zodpovednosťou pred Bohom. Mojím cieľom je, aby sa šírila pravda, hlásalo evanjelium a aby duše našli cestu ku Kristovi. Každý, kto verne podporuje toto dielo, robí to v súlade s Božím plánom. Moje svedomie je čisté – desiatky patria Bohu a Jeho dielu.

Ľuďom som teda postupne predstavil projekt, vysvetlil na čom všetkom pracujem a čo sa ešte chystá, aby videli, že ide o plnohodnotnú službu.

• Vyhľadávam zahraničné články (najmä v angličtine) k témam, ktoré sú dôležité pre duchovný rast a hlbšie porozumenie Písmu.
• Prekladám a upravujem texty do slovenčiny tak, aby boli čitateľné, prirodzené a zrozumiteľné pre každého čitateľa.
• Dopĺňam ich o vlastné myšlienky a komentáre, aby obsah nebol len prekladom, ale niesol originálny duchovný prínos a jasný postoj.
• Optimalizujem texty pre vyhľadávače (SEO) – cielene používam kľúčové slová, správne nadpisy a meta popisy, aby sa články dali ľahko nájsť na Google.
• Vytváram obrázky cez platený AI generátor, aby každý článok mal vlastnú vizuálnu identitu a silný prvý dojem.
• Pripravujem videá na YouTube – od napísania scenára, cez nahrávanie, až po strih a finálny render.
• Robím titulky, popisy a SEO pre videá, aby mali väčší dosah a oslovili čo najviac ľudí.
• Tvorím krátke videá (Reels/Shorts) zo prednášok a dlhších videí, aby som oslovil širšie publikum na sociálnych sieťach.
• Pripravujem náhľadové obrázky (thumbnails) pre YouTube videá a články, ktoré majú pritiahnuť pozornosť a zvýšiť sledovanosť.
• Publikujem články na webe, kde sú prepojené s videami – tým spájam čitateľov aj divákov a vytváram komplexný, ucelený obsah.
• Celý proces riadim sám – od nápadu, výskumu a tvorby obsahu až po finálnu prezentáciu.

Toto všetko je moje poslanie – nie práca pre vlastný prospech, ale služba Bohu, ktorá si vyžaduje čas, úsilie, vieru a plnú oddanosť.

Následne som im ponúkol možnosť, nad ktorou predtým vôbec neuvažovali – že desiatky môžu odvádzať aj na tento projekt. Ukázalo sa však, že mnohí nepochopili skutočný účel desiatkov a zaryto zotrvávali v predstave, že tieto prostriedky „patria Cirkvi“. Pravda je však taká, že desiatky patria v prvom rade Bohu – a On ich prerozdeľuje tam, kde chce.

Na základe osobných skúseností, vypočutých modlitieb a jasných duchovných vzorcov, ktorými ku mne Boh prehováral, som rozpoznal Jeho vedenie čerpať zdroje priamo od Neho. A tak On sám vložil na srdce niektorým, ktorí túžili slúžiť Mu a zachraňovať ľudí – pohanov a neveriacich – aby podporovali tento projekt, zameraný na evanjelizáciu a oslovenie tých, ktorí Boha ešte nepoznajú.

Všemohúci sa oslávil tým, že dielo začalo byť pomaly, ale isto podporované najmä ľuďmi, ktorí sa obrátili z pohanstva, neznabohmi, ktorí spoznali silu Lásky. Vedeli, aké je to žiť v temnote, no keď počuli hlas Božieho Slova, uvideli svetlo Jeho slávy a lásky. Tento projekt im pomohol nájsť Pravdu a oslobodiť sa z pút satana – a mnohí z nich boli dokonca pokrstení u mňa doma.

A tak som opäť začal vnímať Božie vzorce: tí, ktorí okúsili temnotu, túžia pomáhať tým, ktorí v nej ešte žijú, zatiaľ čo tí, ktorí majú svetlo od narodenia, si ho často nechávajú len pre seba.

Otec nebies sa postaral, aby práve tí, ktorí našli Boha cez službu projektu John Bible, ho napokon aj podporovali zo svojich desiatkov. Neboli súčasťou žiadnej konkrétnej denominácie, no patrili do Božej Cirkvi – tej, v ktorej je každý úd tela Kristovho, slúži druhým a spolupracuje na záchrane blížnych, stratených a blúdiacich – našich budúcich bratov a sestier.

„Desiatky majú byť použité na podporu tých, ktorí pracujú v Božom diele – kazateľov, misionárov a učiteľov, ktorí verne učia pravdu. Ak cirkev zlyhá a neplní túto úlohu, potom je na mieste, aby veriaci, vedení Duchom Svätým, odviedli svoje desiatky tam, kde sa dielo skutočne koná.“ (Testimonies, vol. 9, s. 249; Spalding and Magan Collection, s. 215)

Zatiaľ čo Pán zachraňoval duše, satan sa snažil dielo prekaziť, spomaliť alebo ma znechutiť. Keď prichádzali ďalší ľudia, ktorí sa krstili a odovzdávali svoj život Bohu, a projekt sa konečne rozbehol, nepriateľ zúril. Prostredníctvom takzvaných „kresťanov“ sa ma pokúšal obviniť, že konám proti Cirkvi. V mojom vnútri sa rozpútali hlboké duchovné boje a kládol som si otázku: „Naozaj robím správne? Naozaj to povedal Boh?“

Pochybnosti zaplavili moju dušu a so Sofiou sme sa opäť modlili za odpovede. Diabol prekrútil moje úmysly v očiach niektorých veriacich, ktorí síce neodporovali dielu, no ani sa oň nezaujímali. Namiesto toho riešili otázku desiatkov a krstov – a tieto, dovolím si povedať, byrokratické rozpravy ma znechucovali pokračovať v práci. Zároveň mi však odhalili to, čo som už dlho tušil a videl – vlažnosť Cirkvi a nečinnosť tých, ktorí by mali pracovať pre Božie dielo.

„Cirkev dnes, podobne ako starovekí Židia, ktorí zavrhli Krista, sa spolieha na svoje tradície a formy namiesto toho, aby počúvala hlas Ducha Svätého. Tak ako Židia postavili hrádzu proti svetlu, ktoré im bolo dané, tak i Boží ľud posledných dní sa môže odvrátiť od svetla, ak nebude bdieť.“ (Manuscript Releases, zv. 13, s. 379)

Namiesto radosti v radoch kresťanov, ktorí mohli v Cirkvi vítať nových členov, sa ozývali aj hlasy nevôle a pohoršenia – pretože ľudia boli privádzaní ku Kristovi cez „obyčajného člena“ a nie cez kazateľa. Pojmy ako „kazateľ“ či „Boží pracovník“ si privlastňovali tí, ktorí mali titul a teologickú školu. Ja som však túžil, aby sa moji bratia a sestry v Cirkvi radovali, že ľudia prijímajú Pána a menia svoje životy. Namiesto toho som bol označený za toho, kto sa stavia proti Cirkvi a vytvára chaos.

Nikdy som nemal v úmysle narušiť rámec ani hierarchiu Cirkvi. Ak ma však Pán povolá a prikáže mi konať, vždy si vyberiem Jeho hlas:

„Boha treba viac poslúchať ako ľudí.“ (Skutky apoštolov 5:29)

Ak kazatelia zlyhajú vo svojej povinnosti – v tomto prípade krstiť ľudí, ktorých som viedol ku Kristovi – potom si ma Boh povolal, aby som ich krstil v Jeho mene na vyznanie viery.

„Ak tí, ktorým bolo dané svetlo, nebudú konať, Hospodin si vzbudí a pripraví iných, ktorí budú šíriť pravdu posledného času. On nezostane bez svedkov.“ Testimonies for the Church, zv. 5, s. 80

„Keď tí, ktorí mali mať skúsenosti, zanedbajú dielo, ktoré im bolo zverené, Pán povolá a pripraví mladých, aby niesli posolstvo pravdy. Boh vyzdvihne mládež, ktorá bude konať Jeho dielo, pretože starší zlyhali vo vernosti.“ Testimonies for the Church, zv. 7, s. 64

Mnohým ľuďom bolo bránené v krste len kvôli zanedbateľným veciam, ktoré s krstom nesúviseli alebo neboli podstatné. A tak mi ich Boh priviedol sám – a ja som ich po poznaní ich životného príbehu a vzťahu s Pánom pokrstil. Nie do denominácie, ale do Božej Cirkvi – do zhromaždenia veriacich.

„Nie je správne držať ľudí dlhý čas v neistote a pochybnostiach, keď dali jasne najavo, že chcú nasledovať Krista. Keď sa rozhodli pre krst a prijatie medzi veriacich, nemáme im v tom brániť.“ Svedectvá pre cirkev, zv. 6, s. 95

„Sú takí, ktorí hovoria, že kandidáti musia dosiahnuť dokonalosť, kým prijmú krst. To je omyl. Máme krstiť tých, ktorí sa rozhodli odvrátiť od hriechu a nasledujú Krista.“ Manuscript Releases, zv. 6, s. 165

Svojím životom a postojom však títo ľudia dokázali, že sa plne oddali službe Bohu, že túžia po zmene života a premene charakteru v spolupráci s Duchom Svätým. Pre mnohé vlažné zbory, ktoré zabudli na prvotnú lásku, boli požehnaním, nie chaotickým prvkom, ktorého „nepokrstil kazateľ s titulom“.

„Keď sa naši ľudia uzatvárajú do pohodlia a bezpečia, Boh si vyvoláva ľudí z prostých vrstiev, ktorí nikdy neprešli našimi školami, a napĺňa ich svojím Duchom, aby vyhlásili Jeho posolstvo.“ Colporteur Ministry, s. 18

Boh ma však uistil, že dielo, ktoré koná skrze mňa, je v Jeho rukách a že On sám si ho zastane – tak ako si ho zastal už v minulosti a postaral sa o jeho existenciu i o moju celoživotnú službu. Moje poslanie je slúžiť ľuďom, viesť ich k záchrane a šíriť jediné posolstvo, na ktorom skutočne záleží – že Boh je Láska. Pripomenul mi aj sny, ktoré som dostal pred pár rokmi, v ktorých ma vopred varoval, že budem musieť počítať s odporom, aj zo strany vlažnosti niektorých kresťanov či zborov. Viac o tom si prečítajte v článkoch Boh mi v sne odpustil a Boh mi ukázal našu slepotu.

„Cirkev sa nachádza v stave smrteľného spánku. Členovia hovoria: ‚Čakáme na moc Ducha Svätého, ktorá nás prebudí k činnosti.‘ No nikdy nepríde čas, keď bude v cirkvi menej povinností, menej krížov a menej obetí. Ak sa dnes nepodriadime výchovnému pôsobeniu Ducha Svätého, keď máme možnosť byť horliví a bdelí, nebudeme pripravení v čase veľkého vyliatia Ducha Svätého. Hoci sa potom pred našimi očami budú diať Božie zázraky, neuvidíme ich.“ Testimonies for the Church, zv. 1, s. 260

„Cirkev spí. Má mocné pravdy, ktoré by mali otriasť svetom, ale jej členovia spia, kým sa nepriateľ usilovne snaží zmiasť a zničiť ľudí. Ak by každý kresťan bol bdelý a pracoval podľa možností, zvestovalo by sa posolstvo v krátkom čase celému svetu.“ Testimonies for the Church, zv. 9, s. 46

„Prečo je cirkev taká ospalá? Prečo chýba horlivosť v diele evanjelia? Práca, ktorá mala byť hotová, ešte len začína. Čas milosti sa končí a Boží ľud koná, akoby mal pred sebou večnosť.“ Review and Herald, 21. december 1886

„Cirkev sa podobá na panny, ktoré zaspali. Namiesto toho, aby konala horlivo, uspokojuje sa s tým, že má pravdu, no necháva svet zahynúť vo svojich hriechoch.“ Review and Herald, 19. júl 1892

Všemohúci Boh má svoje vlastné spôsoby, ako zachraňuje ľudí. Neraz sa stalo, že mi napísal človek, ktorý mal sen, že má za mnou prísť. Jedným z takých prípadov bola skúsenosť s Ingrid, bývalou ezoteričkou a vykladačkou anjelských kariet. Po zverejnení nášho videa ma kontaktovala, že jej napísal muž závislý od drog, ktorý užíval pervitín, marihuanu a rôzne halucinogénne látky, ako aj šamanské prostriedky na navodenie zmeneného stavu vedomia.

Tento muž jej povedal, že mal sen, v ktorom videl, že má prísť za mnou do mesta. Keď sme sa napokon stretli, opísal mi svoj sen. Na nebi sa otvoril portál, z ktorého vyletel drak a chcel ho zabiť. Deň predtým mal však iný sen – videl Ježiša, ako stojí pred ním v bielom rúchu a v ruke drží vrecko s marihuanou, ktoré odhádzal do vody so slovami: „Toto už nerob!“

O niekoľko mesiacov neskôr – vďaka Ingridinej trpezlivosti, spoločnej biblickej výučbe a Božiemu vedeniu – tento muž spálil všetko, čo súviselo s jeho starým životom: šamanské bubny, drogy a rituálne predmety, a dokonca prestal fajčiť. Začal žiť novým životom a spečatil ho krstom v jazere. Keď stál na brehu vody, ktorá patrí Bohu, povedal mi, že Kristus mu v sne ukázal, že má ísť do tej vody, do rieky, kde zahodil drogy – a práve tam má byť pokrstený.

A tak sa aj stalo.

Od 1. marca 2025 je projekt John Bible nezávislým dielom, ktoré slúži k záchrane hynúcich a hriešnikov. Privádza do Cirkvi tých, ktorí túžia prežívať Lásku a spoločenstvo, aké nám Kristus zasľúbil, keď svoje srdce necháme očistiť v Jeho rukách od sebeckosti, zákonníctva, vlažnosti a nesprávnych postojov, ktoré bránia Duchu Svätému, aby plne pôsobil a premieňal človeka – skrze Lásku, pre Lásku a v poslušnosti Jeho nariadeniam, ktoré sú prejavom Jeho túžby dať nám šťastný život bez zbytočných bolestí a utrpenia, ktoré spôsobuje hriech.

Projekt je financovaný ochotnými obrátenými pohanmi a ľuďmi z iných cirkví, ktorí sa rozhodli zapojiť do Božieho diela – diela, ktoré nielenže prináša ovocie, ale bude sa ďalej rozrastať do diaľav, aby Kristovo volanie k záchrane preniklo do sŕdc všetkých ľudí na tejto planéte.

„Nečakajte, že celé zhromaždenie sa pohne ako jeden muž. Často len malé zoskupenie verných, ktorí sú naplnení Duchom Svätým, ponesie bremeno diela a pripraví cestu Pánovi.“ Testimonies to Ministers, s. 300

Z celého srdca ďakujem všetkým, ktorí sa podieľajú na tomto diele – či už jednorazovou podporou, alebo pravidelnými darmi a desiatkami. Nech vás Boh hojne požehná, lebo podporujete tých, ktorí slúžia evanjeliu. Aj vďaka vám môžu ľudia spoznať Spasiteľa – nielen skrze projekt, ale aj skrze ruky, ktoré ochotne pracujú pre ich záchranu. A v tom sa zjavuje najväčšia, sebaobetavá Láska – Jeho Láska v nás a skrze nás, na Jeho slávu.

„…aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ Ján 17:3

Viac o tom, ako projekt John Bible mení deň čo deň životy ľudí, nájdete v Pamätnej knihe projektu John Bible.

Ak cítite, že sa vás Boh osobne dotkol cez toto svedectvo alebo prostredníctvom služby projektu John Bible, môžete sa stať spolupracovníkmi v tomto diele. Každý dar – či už jednorazový alebo pravidelný – pomáha zachraňovať duše, šíriť evanjelium a prinášať svetlo pravdy tým, ktorí ešte nepoznajú Krista. Vaša podpora umožňuje pokračovať vo výrobe a publikovaní videí s biblickým posolstvom, pripravovať študijné materiály, články a preklady, zabezpečovať technické zázemie projektu a predovšetkým prinášať Krista do životov ľudí.

Ak vnímate, že vás Duch Svätý vedie zapojiť sa do tohto diela, môžete tak urobiť formou dobrovoľného daru alebo odvodu desiatku. Každé euro vložené do tohto diela sa stáva semenom viery, ktoré Boh používa na záchranu duší. Ako je napísané:

„A dobré skutky, ktoré konáte, nech sú ako zrno zasiate do zeme: raz prinesie bohatú úrodu.“ porov. 2. Korinťanom 9:6–11

Svedectvo o tom, ako Boh zachránil projekt John Bible a znovu otvoril cestu k celoživotnej službe, úzko súvisí s témou poznania Boha, pretože len osobné poznanie Jeho vôle dáva istotu, kde má človek stáť. Zároveň prirodzene zapadá do oblasti života s Bohom, kde sa viera učí dôverovať Božiemu vedeniu aj v otázkach zaopatrenia a živobytia. Dotýka sa aj reality skúseností John Bible, ktoré svedčia o Božej vernosti uprostred zápasu. Celý príbeh tak nesie jasné posolstvo evanjelia a výzvu k vernej službe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou kresťanského života.