Boh mi ukázal našu slepotu

Pár dní po tom, čo som obdržal od Boha sen o Jeho neskonalej láske – Boh mi v sne odpustil – som mal ďalší, tentoraz krátky, ale mimoriadne výstižný sen. Je pozoruhodné, ako Boh dokáže v jednej vete či v malej scéne odhaliť hlboké duchovné pravdy a ako sa takýto sen človeku navždy vryje do pamäti.

Snilo sa mi, že som stál na vyvýšenom mieste pri križovatke ciest vo svojej rodnej dedine. Na tejto križovatke sa stavali domy. Mnohí ľudia z okolia nosili k tomuto domu rôzne náradie – niekto niesol kúsok plota, iní železné tyče a ďalší drevené laty. Všetci spoločne stavali jeden dom a tí, ktorí tieto veci prinášali, boli ľudia z nášho zboru. Pozoroval som, že stavba domu je už tesne pred ukončením, a vtom som vnímal, že sa vedľa mňa Niekto postavil. Vedel som, že je to Ježiš, no videl som len obrys postavy v bielom. Vtedy som povedal:

„Pozri, Boh je s nimi a Boží ľud ho nevidí.“

Zobudil som sa s množstvom myšlienok a začal som premýšľať nad tým, čo tento sen znamenal. Čím viac som ho rozoberal, tým jasnejšie som chápal, čo mi – a vlastne nám všetkým – Boh chcel povedať. Bol to odkaz pre Božiu Cirkev. Pre nás, kresťanov. Preto som v sne videl ľudí zo zboru, lebo reprezentovali Boží ľud. Každý, kto sa hlási k Božiemu dielu, má byť usilovným robotníkom.

„Usiluj sa, aby si seba predstavil dokázaného Bohu, robotníka, ktorému sa netreba hanbiť, ktorý krojí slovo pravdy, ako sa patrí.“ 2. Timotejovi 2:15

Rovnako sa v Písme píše:

„Podľa milosti Božej, ktorá mi je daná, ako múdry staviteľ položil som základ a iný naň stavia. Ale každý nech hľadí, ako naň stavia. Lebo iný základ nemôže nikto položiť okrem toho, ktorý je položený, a tým je Ježiš Kristus. Či niekto stavia na tento základ zlato, striebro, drahé kamene, drevo, seno alebo slamu – dielo každého vyjde najavo, lebo deň to ukáže, keď sa zjaví v ohni.“ 1. Korinťanom 3:10–13

Boh však zároveň odhaľuje, že napriek tomu, že je s nami, ho nevidíme. Nevnímame Jeho moc, Jeho prítomnosť, lásku ani odpustenie. Je to priama narážka na slová Zjavenia Jána o poslednej cirkvi dejín – o Laodicei.

„Lebo hovoríš: Som bohatý, zbohatol som a nič nepotrebujem, a nevieš, že si ty biedny, mizerný, úbohý, slepý a nahý.“ Zjavenie 3:17

Ten, ktorý dokonale vidí náš duchovný stav, nám odkazuje, že aj keď máme mnohé znalosti Písma, sme chudobní, slepí a nahí. Ďalej nás Boh radí, aby sme si od Neho kúpili zlato prečistené v ohni, aby sme sa zaodeli, a kolírium na oči, aby sme videli. Ellen Whiteová o tomto stave cirkvi v posledných časoch píše:

„Ľud spí vo svojich hriechoch. Členovia neprestávajú tvrdiť, že sú bohatí a nič nepotrebujú. Mnohí sa pýtajú: Načo sú všetky tieto výstrahy? Prečo nás svedectvá ustavične obviňujú z nevery a z ťažkých hriechov? Pravdu milujeme, darí sa nám, tieto napomenutia a výstrahy nepotrebujeme.“ Ellen G. Whiteová

Nech sa však každý z tých, čo reptajú, pozrie do vlastného srdca a porovná svoj život s praktickým učením Písma. Nech sa každý pokorí pred Bohom, aby Božia milosť presvietila ich temnotu, aby im z očí spadli šupiny a mohli uvidieť svoju skutočnú úbohosť a chatrnosť. Potom pocítia nutnosť kúpiť si zlato, ktorým je čistá viera a láska, biele rúcho nepoškvrneného charakteru, očisteného krvou drahého Vykupiteľa, aj očnú masť, ktorou je Božia milosť, umožňujúca rozpoznávať duchovné veci a odhaľovať hriech. Tieto dary sú vzácnejšie než ofírske zlato.

Čo nám teda v prvom rade chýba? Prax, nie teória. Bohatstva máme až až. Často si myslíme, že všetko – alebo aspoň väčšinu vecí – zvládneme sami, a teda ani Kristovo vedenie či Jeho prítomnosť nepotrebujeme. Nevidíme Ho, alebo sa na Neho nepozeráme, a preto je naša viera slabá, nie je živá a necítime, že Boh je s nami. Niekedy to pôsobí, akoby bol Ježiš priamo pri nás a my Ho napriek tomu volali: „Bože, kde si?“

Pritom nás objíma svojou láskou, je hneď pri nás a neopúšťa nás v nijakom pokušení. To my opúšťame Jeho. Plačeme vo svojom domnelom bohatstve a prosíme o silu, o ktorú nás hriech oberá. A pritom nám Boh dáva dostatok sily, aby sme zvíťazili nad padlou prirodzenosťou.

„Neboj sa, lebo ja som s tebou; neobzeraj sa v strachu, lebo ja som tvoj Boh! Posilním ťa aj ti pomôžem a podopriem ťa pravicou svojej spravodlivosti.“ Izaiáš 41:10

Musíme si otvoriť oči a uvedomiť si svoj stav, že sme ako pokrstení pohania. Žijeme so svetom a vo svete, a predsa tvrdíme, že sme v Božom chráme. Boh nás druhýkrát, po prijatí Jeho milosti, volá k pokániu, k odvráteniu sa od hriechov a k novému poznaniu Božej milosti. Len tak budeme opäť vidieť a zatúžime po Božej láske, z ktorej prirodzene plynie oddanosť, poslušnosť a dôvera.

„A Hospodin Boh volal na Adama a riekol mu: Kde si?“ 1. Mojžišova 3:9

Boh nás volá ako ženích svoju nevestu: „Poď ku mne.“ A my sa často tvárime, akoby sme odpovedali: „Už si mi dal prsteň, už mám všetko, to stačí, nie?“ Muži, chceli by ste takú nevestu? Ženy, chceli by ste takého ženícha, ktorý vám dá prsteň a myslí si, že tým splnil všetko a už nič viac nemusí?

Čo chceme vo vzťahu? Každý z nás túži po prítomnosti, dôvere, poslušnosti, vernosti a láske. Prečo si teda myslíme, že medzi mužom a ženou to takto má fungovať, ale vzťah medzi Bohom a nami je o niečom inom? Kristus klope na dvere nášho srdca a my Ho nechávame čakať vonku, zatiaľ čo si myslíme, že sme bohatí a nič nepotrebujeme. Medzitým On stojí pri bezdomovcovi a hovorí: „Máš čo jesť? Dám ti kabát, aby si nezamrzol. Poď ku mne večerať.“ Toto je praktické kresťanstvo.

„Čisté náboženstvo a nepoškvrnené u Boha a Otca je toto: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a seba zachovať nepoškvrneného od sveta.“ Jakub 1:27

Časom som pochopil, že tieto dva sny spolu úzko súvisia. V prvom mi Boh ukázal ohromnú lásku odpustenia, to pravé zlato, ale aj temnotu a slepotu Cirkvi. V druhom sne znovu poukázal na našu slepotu a vyzval nás, aby sme si kúpili očnú masť od Neho. V tom všetkom vidím nesmiernu Božiu túžbu zachrániť každého človeka, aby došiel k pokániu a spaseniu. Boh je dostatočne mocný zachrániť aj toho najbiednejšieho hriešnika. Viete, prečo toto všetko píšem? Pretože sa blíži žatva.

Môj kamarát Viktor mal v tom čase zvláštny sen. Nedávno spoznal Boha a nasleduje Ho celým srdcom. Budem ho citovať:

„Mal som túto noc zvláštny sen. Bola búrka a snívalo sa mi, že po tomto daždi mali ovocné stromy nesmierne veľa plodov. Zdalo sa mi, že to boli jablká, a bolo ich tak veľa, že to stromy nevydržali. Ovocie ležalo všade po zemi, hojne, kamkoľvek som sa pozrel. V duchu som si hovoril: bohatá úroda – lenže ju nemal kto zbierať, pretože celá ležala na zemi.“

Písmo nám predpovedá, že v poslednom čase príde vyliatie Ducha Svätého, tak ako za dní Letníc, pri prvej úrode.

„A tak tí, ktorí ochotne prijali jeho slovo, dali sa pokrstiť a pripojilo sa toho dňa okolo troch tisíc duší.“ Skutky 2:41

Tak ako prišiel jarný dážď a úroda vzrástla, prichádza aj neskorý dážď, aby úroda dozrela k žatve. Tento sen jasne ukazuje, že sa blíži mnohá úroda obrátených ľudí. Problém však nie je v úrode, ale v robotníkoch. Úrodu nemal kto zbierať. Biblia nás na to jasne upozorňuje:

„Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Proste teda Pána žatvy, aby vyslal robotníkov do svojej žatvy.“ Lukáš 10:2

„Či nehovoríte: Ešte štyri mesiace a príde žatva? Hľa, hovorím vám, pozdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sa už belejú na žatvu.“ Ján 4:35

Laodicea spí a tí, ktorí sa majú pripravovať na žatvu, nevidia znamenia doby. Otvoríme oči, pozdvihnime zrak a pozrime sa na svoje okolie. Vonku je množstvo ľudí, ktorí sú rozptýlení, nemajú pastiera a potrebujú počuť evanjelium. Ak však sami nie sme pripravení, zaznieva otázka: „Koho pošlem a kto pôjde?“

„Keď Ježiš videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, pretože boli zmorení a rozptýlení ako ovce bez pastiera.“ Matúš 9:36

„Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Proste teda Pána žatvy, aby vyslal robotníkov do svojej žatvy.“ Matúš 9:37–38

A tak vás prosím, každého, kto toto číta: prebuďte sa, vy, ktorí spíte. Čas sa nachýlil. Poďme domov. Zaznieva posledné veľké volanie, aby bol svet osvietený Božou slávou skrze evanjelium.

„A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom, a potom príde koniec.“ Matúš 24:14

Týmto končím toto svedectvo aj úvahu so slovami určenými pre Teba aj pre Mňa.

„Usiluj sa, aby si sa predstavil Bohu ako osvedčený pracovník, ktorému sa netreba hanbiť, ktorý správne rozdeľuje slovo pravdy.“ 2. Timotejovi 2:15

Komu máme krojiť toto slovo pravdy? Ľuďom okolo seba, zvestovať evanjelium, pravdu o Kristovi a o Jeho zástupnej obeti na kríži, hovoriť o Jeho láske, o nezmeniteľnosti Božieho zákona a Božej vlády, o milosti, ktorou Boh volá všetkých k pokániu. Túžim a prajem si, aby bolo čoraz viac robotníkov, ktorí povedia:

„Potom som počul hlas Pánov, ktorý hovoril: Koho pošlem a kto nám pôjde? Vtedy som povedal: Hľa, tu som, pošli ma.“ Izaiáš 6:8

Sám som zažil, čo znamená, že keď je žiak pripravený, učiteľ si ho nájde. Boh nás vychováva a chce si nás použiť. Viackrát som sa presvedčil, že to tak skutočne je. Raz som sa modlil, aby si ma Boh použil vo veľkom diele, že chcem o Ňom svedčiť.

Na druhý deň mi nečakane zavolali z rádia Slobodný vysielač, že chcú so mnou rozprávať. Neodvážil som sa však, cítil som, že ešte nie som pripravený svedčiť pred toľkými ľuďmi. O niečo neskôr som už pripravený bol a znovu som sa modlil, aby ma Boh poslal tam, kde ma potrebuje, prosiac Ho o pomoc v evanjelizácii, ktorú sme s priateľmi začali a cítili, že nás k nej Boh vedie. O pár dní mi zavolal riaditeľ štúdia Nádej a predložil návrh na spoluprácu, na ktorej pracujeme dodnes.

Boh nás volá: „Dnes je deň spasenia.“ Poďte k Nemu, kým trvá to „dnes“. Nič krajšie na tomto svete nemôžete poznať než lásku a Božiu prítomnosť. Nič nemá byť našou vyššou prioritou než poznať Boha a mať s Ním pevný a vrúcny vzťah. Lebo kto žije s Bohom tu na zemi, bude s Ním žiť aj v nebi.

Toto posolstvo sna pre cirkev v čase Laodicei odhaľuje duchovnú slepotu Božieho ľudu a nadväzuje na výstrahu adresovanú poslednej cirkvi dejín v Laodicei – spiacej cirkvi, kde Kristus poukazuje na stav sebestačnosti, pýchy a nevidenia vlastnej biedy. Táto výzva k prebudeniu úzko súvisí so skutočným pokáním a odovzdaním, bez ktorého nie je možné uzdravenie duchovného zraku, a patrí do rámca praktického kresťanského života, kde sa preveruje, na akom základe staviame. Prorocký rozmer tohto posolstva sa opiera aj o výklad knihy Zjavenie Jána, ktorá odhaľuje skutočný duchovný stav cirkvi v čase konca a Kristovu naliehavú výzvu, aby sme videli.