2.časť – Kristus vs pohanské kulty

Je poučné sledovať, ako sa autori Zeitgeistu usilovne snažili manipuláciou faktov ľudí zmiasť a ohlúpnuť. Jedným z najviditeľnejších prípadov je podanie informácie o samotnom údajnom dátume Ježišovho narodenia. Podľa Zeitgeistu Biblia o jeho narodení hovorí „astrologickým jazykom“. Ježiš sa mal narodiť 25.12., vraj preto, lebo hviezda Sírius sa v ten deň zoradí s tromi najjasnejšími hviezdami súhvezdia Orión do jednej priamky a spolu vraj ukazujú miesto východu slnka.

Nie som astronóm a neviem, či je takáto konštelácia hviezd reálna. Čo však viem určite, je, že Biblia vôbec NEHOVORÍ, že by sa Ježiš Kristus narodil 25.12.!

Ktokoľvek, kto si dá tú námahu a prečíta si úvodné pasáže Nového zákona, zistí, že v texte nie je ŽIADNY dátum jeho narodenia. Podľa biblického popisu reálií je v skutočnosti dosť nepravdepodobné, aby sa Ježiš narodil v decembri.

Nevedeli ste? To len preto, že ste videli film o knihe, ktorú vôbec nepoznáte, a autorom Zeitgeistu ste parádne naleteli… Nie náhodou v tomto prípade nedokázali uviesť žiadny biblický citát, hoci v iných prípadoch s nimi vôbec nešetria. A tak sa zúfalo snažili vymenovať množstvo bohov s „rovnakým“ dátumom narodenia… Toľko práce úplne nanič!

Prečo teda kresťania oslavujú Vianoce 25. decembra? V krátkosti, tento symbolický dátum sa stal medzi kresťanmi najpopulárnejším.

Vianoce ako samostatný sviatok sa však dlho neoslavovali, resp. boli považované len za pamätný deň. Oveľa významnejším sviatkom spojeným s Ježišovým narodením bol sviatok Zjavenia Pána, slávený 6. januára. Dlho neexistoval ustálený dátum Vianoc a jednotlivé kresťanské komunity si ho pripomínali rôzne.

Napríklad v r. 200 n. l. písal Klement Alexandrijský o skupine egyptských kresťanov, ktorá slávila Ježišove narodenie 20. mája. Až Sextus Julius Africanus vo svojom diele Chronographai z r. 221 n. l. navrhol, aby sa za deň Ježišovho počatia považoval deň jarnej rovnodennosti, ktorým bol v rímskom kalendári 25. marec. Tým pádom vychádzal po normálnej 9-mesačnej gravidite 25. december ako deň jeho narodenia.

Než sa však tento dátum ujal, muselo prejsť veľa času. Ešte v roku 243 n. l. kalendár kresťanských sviatkov De Pascha Computus udával 28. marec ako deň Ježišovho narodenia.

V roku 245 n. l. veľký kresťanský filozof Origenes z Alexandrie písal, že „len hriešnici (ako faraón a Herodes) oslavovali svoje narodeniny“. A v roku 303 n. l. sa kresťanský spisovateľ Arnobius smial z pohanského oslavovania narodenín bohov.

Najstarší záznam o slávení Vianoc kresťanmi 25. decembra pochádza z iluminovaného rímskeho rukopisu s názvom Chronograph, ktorý v roku 354 n. l. zachytával zoznam zavedených kresťanských sviatkov. Odvtedy sa tento symbolický dátum pomaly vžíval do praxe v západnej časti ríše, kým vo východnej časti Rímskej ríše a v dnešných kresťanských komunitách dávajú – a stále dávajú – prednosť 6. januáru ako dňu Ježišovho narodenia.

Časť odborníkov sa prikláňa k názoru, že motiváciou pre voľbu tohto dátumu boli existujúce zimné pohanské sviatky ako Saturnálie (17.–23. decembra) a Dies Natalis Solis Invicti (25. decembra). Široká popularita týchto sviatkov nepochybne zohrala dôležitú úlohu pri hľadaní vhodného dátumu v kresťanskej cirkvi. Dnešná kresťanská tradícia sa však vyvíjala nezávisle, vlastnou cestou.

Proti pokusom autorov Zeitgeistu stotožniť Ježiša Krista s kultom Slnka hovorí samotná Biblia aj verejné názory mienkotvorných kresťanských lídrov: