2.časť – Kristus vs pohanské kulty

Je poučné sledovať, ako sa autori Zeitgeistu usilovne snažili manipuláciou faktov ľudí zmiasť a ohlúpnuť. Jedným z najviditeľnejších prípadov je podanie informácie o samotnom údajnom dátume Ježišovho narodenia. Podľa Zeitgeistu Biblia o jeho narodení hovorí „astrologickým jazykom“. Ježiš sa mal narodiť 25.12., vraj preto, lebo hviezda Sírius sa v ten deň zoradí s tromi najjasnejšími hviezdami súhvezdia Orión do jednej priamky a spolu vraj ukazujú miesto východu slnka.

Nie som astronóm a neviem, či je takáto konštelácia hviezd reálna. Čo však viem určite, je, že Biblia vôbec NEHOVORÍ, že by sa Ježiš Kristus narodil 25.12.!

Ktokoľvek, kto si dá tú námahu a prečíta si úvodné pasáže Nového zákona, zistí, že v texte nie je ŽIADNY dátum jeho narodenia. Podľa biblického popisu reálií je v skutočnosti dosť nepravdepodobné, aby sa Ježiš narodil v decembri.

Nevedeli ste? To len preto, že ste videli film o knihe, ktorú vôbec nepoznáte, a autorom Zeitgeistu ste parádne naleteli… Nie náhodou v tomto prípade nedokázali uviesť žiadny biblický citát, hoci v iných prípadoch s nimi vôbec nešetria. A tak sa zúfalo snažili vymenovať množstvo bohov s „rovnakým“ dátumom narodenia… Toľko práce úplne nanič!

Prečo teda kresťania oslavujú Vianoce 25. decembra? V krátkosti, tento symbolický dátum sa stal medzi kresťanmi najpopulárnejším.

Vianoce ako samostatný sviatok sa však dlho neoslavovali, resp. boli považované len za pamätný deň. Oveľa významnejším sviatkom spojeným s Ježišovým narodením bol sviatok Zjavenia Pána, slávený 6. januára. Dlho neexistoval ustálený dátum Vianoc a jednotlivé kresťanské komunity si ho pripomínali rôzne.

Napríklad v r. 200 n. l. písal Klement Alexandrijský o skupine egyptských kresťanov, ktorá slávila Ježišove narodenie 20. mája. Až Sextus Julius Africanus vo svojom diele Chronographai z r. 221 n. l. navrhol, aby sa za deň Ježišovho počatia považoval deň jarnej rovnodennosti, ktorým bol v rímskom kalendári 25. marec. Tým pádom vychádzal po normálnej 9-mesačnej gravidite 25. december ako deň jeho narodenia.

Než sa však tento dátum ujal, muselo prejsť veľa času. Ešte v roku 243 n. l. kalendár kresťanských sviatkov De Pascha Computus udával 28. marec ako deň Ježišovho narodenia.

V roku 245 n. l. veľký kresťanský filozof Origenes z Alexandrie písal, že „len hriešnici (ako faraón a Herodes) oslavovali svoje narodeniny“. A v roku 303 n. l. sa kresťanský spisovateľ Arnobius smial z pohanského oslavovania narodenín bohov.

Najstarší záznam o slávení Vianoc kresťanmi 25. decembra pochádza z iluminovaného rímskeho rukopisu s názvom Chronograph, ktorý v roku 354 n. l. zachytával zoznam zavedených kresťanských sviatkov. Odvtedy sa tento symbolický dátum pomaly vžíval do praxe v západnej časti ríše, kým vo východnej časti Rímskej ríše a v dnešných kresťanských komunitách dávajú – a stále dávajú – prednosť 6. januáru ako dňu Ježišovho narodenia.

Časť odborníkov sa prikláňa k názoru, že motiváciou pre voľbu tohto dátumu boli existujúce zimné pohanské sviatky ako Saturnálie (17.–23. decembra) a Dies Natalis Solis Invicti (25. decembra). Široká popularita týchto sviatkov nepochybne zohrala dôležitú úlohu pri hľadaní vhodného dátumu v kresťanskej cirkvi. Dnešná kresťanská tradícia sa však vyvíjala nezávisle, vlastnou cestou.

Proti pokusom autorov Zeitgeistu stotožniť Ježiša Krista s kultom Slnka hovorí samotná Biblia aj verejné názory mienkotvorných kresťanských lídrov:

„Slnko nie je kresťanským Bohom.“ Tertullián (Apol. 16; Ad Nationes I, 13)

Medzi najnezmyselnejšie špekulácie Zeitgeistu patria tézy, že Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie boli údajne odpozorované zo správania Slnka, ktoré počas zimného slnovratu zostáva tri dni akoby „mŕtve“ od 22.12. – 24.12. a potom 25.12. začína znova stúpať k oblohe. Tento výklad je však úplne nezmyselný, čo ukazuje už predchádzajúci text.

Fantazmagória o spojení slnečného správania s Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním je ešte smiešnejšia, pretože Vianoce si kresťania pripomínajú Ježišovo narodenie, a nie jeho smrť, ktorá sa slávi až počas Veľkej noci – na jar, keď slnko rozhodne nie je tri dni „mŕtve“.

Ďalší nezmysel Zeitgeistu súvisí práve s Veľkou nocou, ktorú chcú autori spojiť s dňom jarnej rovnodennosti, pretože od nej sú dni dlhšie ako noci. Takto by však museli obviniť aj starozákonných Židov z uctievania „slnečného“ božstva. Kresťanská Veľká noc predsa kopíruje židovský sviatok Pesach, ktorý si Židia pripomínajú ako Pánov prechod, počas ktorého bolo usmrtené všetko prvorodené v Egypte.

To bol jeden z trestov, ktoré Boh uštedril Egypťanom za ich neochotu prepustiť židovský národ z otroctva.

V predvečer židovskej Veľkonočnej soboty bol Ježiš ukrižovaný a nasledujúci deň po sobote, teda v prvý deň židovského týždňa, vstal z mŕtvych. O akejkoľvek astronomicko-astrologickej inšpirácii pri tomto zmŕtvychvstaní preto nemôže byť reči. Jarná rovnodennosť zohrávala u Židov úlohu len v tom, aby určili začiatok kalendárneho roka, ktorý začínal na jar a umožnil im vypočítať správny deň sviatku Pesach.

Môže mať tento starobylý sviatok niečo s tým, že sa na jar dni predlžujú? Vzhľadom na vyššie uvedené fakty sotva…

To, že autori filmu chceli z Biblie za každú cenu urobiť astrologickú knihu, dokazuje ich vlastný „najjasnejší“ dôkaz. Tvrdenie, že 12 Ježišových učeníkov predstavuje 12 súhvezdí zverokruhu, je úplne nepravdivé. Biblia sa o zverokruhu ani o súhvezdiach nezmieňuje. Tí, ktorí to tvrdia, nedokázali uviesť jediný citát, ktorý by to dokazoval. Prečo by sa aj snažili, keď počítajú s tým, že diváci „astrologickú Bibliu“ nepoznajú?

Biblia neuvádza žiadnu súvislosť s astrologickými prvkami, čo ukazuje jej skutočný zmysel a odlišnosť od astrológie. Zato sú tam iné veci, ktoré zmysel počtu apoštolov vysvetľujú prirodzenejšie:

„Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach a ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.“ Lukáš 22:24

Izrael bolo osobné meno, ktoré v Biblii dostal židovský praotec Jakub od Boha. Jakub mal dvanásť synov, ktorí sa neskôr stali predkami dvanástich izraelských kmeňov: Ruben, Simeon, Levi, Júda, Dan, Neftali, Gad, Aser, Isachar, Zabulon, Jozef a Benjamín. Tento zoznam zohráva kľúčovú rolu v histórii Izraela a jeho náboženských i etnických tradíciách.

Žeby podľa nich, alebo podľa apoštolov pomenovali niektoré zo súhvezdí zverokruhu? Ani náhodou…

Rovnako úsmevne vyzerá až zúfalá snaha „spojiť“ Ježišovu matku Máriu so súhvezdím Panna. Tu je vidieť, ako si autori filmu dokážu sami protirečiť. Zeitgeist tvrdí, že symbolom pre Pannu bolo písmeno M, a preto vraj muselo meno Ježišovej „mýtickej“ matky začínať na toto písmeno. Veď aj Adonisova matka sa volala Myrra, Buddhova matka Maya. Zabúdajú však, že o pár sekvencií predtým hovorili o Horusovej matke Isis, Attisovej matke Nane, Krišnovej matke Devákí či Dionýzovej matke Semelé (Persephone).

To všetko mali byť tiež panny, matky bohov. Platí teda prezentovaná téza? Sotva – sami ju praktickými príkladmi vyvrátili.

Ďalej tvrdia, že piktogram súhvezdia Panny predstavuje mladú ženu držiacu snop pšenice. Pšenica vraj znamená chlieb, čo má vysvetľovať, prečo sa Ježiš narodil v Betleheme (Bet-lehem = Dom chleba). Betlehem sa preto nemá myslieť ako konkrétne miesto na zemi, ale ako súhvezdie Panny. Takáto iracionálna konštrukcia však nemá oporu ani v biblickom texte, ani v historickej realite. Máme kvôli autorom Zeitgeistu vymazať Betlehem z mapy, alebo sa tváriť, že neexistuje?

Betlehem v Izraeli nezaložili ani nevymysleli kresťania; existoval dávno pred nimi. Ani Biblia nehovorí o žiadnej „astrologickej“ príčine Ježišovho narodenia v tomto malom židovskom meste. Miesto jeho zrodu je založené na starodávnom židovskom proroctve. Už starozákonný prorok Micheáš písal o jeho budúcom význame v časoch, keď o kresťanoch nikto ešte ani nesníval:

„A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti.“ Micheáš 5:1

A naozaj môže niekto veriť tomu, že aj kríž, symbol kresťanov, je iba kópiou „kríža zverokruhu“? Či nezomrel zakladateľ kresťanského náboženstva na kríži? Nebolo ukrižovanie známym rímskym trestom pre najťažších zločincov a otrokov? Veď napríklad aj po porážke veľkého Spartakovho povstania lemovali kríže s pribitými otrokmi cestu Via Appia až do Ríma…

Nie Biblia, ale autori Zeitgeistu, alebo presnejšie ich zdroje, žijú vo svete astrológie a cez povery sa pozerajú na svet.

Je naozaj Ježiš Kristus slnečným božstvom, ako tvrdí Zeitgeist? Čo hovorí Biblia o slnku, mesiaci a hviezdach?

„Tu Boh povedal: Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky! … A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy… A Boh videl, že je to dobré.“ Genezis 1:14–18

Ak Boh podľa tohto textu stvoril slnko a ostatné nebeské telesá, ako môže niekto tvrdiť, že Ježiš, Syn tohto Boha, je slnečným božstvom? Židovský a kresťanský Boh je predsa tvorcom všetkých nebeských telies.

„Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta…“ Ján 1:29

„Otče, nadišla hodina… osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.“ Ján 17:1–5

Ako mohol mať Ježiš nejakú slávu u Otca skôr, ako bol svet, keby bol iba slnečným bohom? Pred stvorením sveta – a tým pádom aj slnka – by to bolo nemožné. Ježiš bol podľa tohto textu skôr, než bol svet (teda i slnko). Napriek tomu je každá zmienka o „svetle“ v Biblii autorom Zeitgeistu dobrá na to, aby „dokázala“, že Ježiš je slnečný boh. Napríklad:

„Kým som na svete, som svetlo sveta.“ Ján 9:5

Tento z kontextu vytrhnutý výrok však objasňuje iná časť toho istého evanjelia podľa Jána, hneď na jeho začiatku.

„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.

Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.“ Ján 1

Vety v citáte nie sú zvýraznené náhodou. Upriamujú nás k podstate „svetla“, o ktorom hovorí celá Biblia. Týmto svetlom je Ježiš, Slovo, ktoré sa stalo telom. V tomto Slove bol život, ktorý sa stal svetlom ľudí. Nie slnečné svetlo je životom, ale Slovo, ktoré dáva život, je tým svetlom – čiže Boh sám.

Snáď je to napísané dostatočne zrozumiteľne pre každého s jasnou hlavou. Ako hovorí citát, Boha nikto nikdy nevidel, Ježiš nám však o ňom priniesol zvesť. Slnko vidia všetci; práve preto Ježiš nemôže byť jeho poslom. Slnko spolu s Mesiacom je len svetlom stvorenia, ktoré Boh určil na oddelenie dňa a noci, ako uvádza Genezis. Boha, v ktorého veria kresťania, teda nevidno na oblohe.

Snaha autorov Zeitgeistu „zastrologizovať“ Bibliu však týmto nekončí. Astrológovia a s nimi aj autori filmu tvrdia, že ku každému znameniu zverokruhu patrí jeden astrologický vek. Ježišovi podľa nich prislúcha tzv. vek Rýb. Svoje tvrdenia sa snažia podložiť citátmi z Biblie, ktoré majú hovoriť v ich prospech. Vraj aj kresťania sa oddávna spoznávali podľa znaku ryby. Je to však dôkaz, že vyznávali astrologický vek Rýb? Sotva.

Ryba sa po grécky aj latinsky povie Ichthys. Pre kresťanov šlo o skratku: Iesus – Christus – Theos – Hyos – Soter, teda Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ. Znak ryby môže mať v inom náboženskom kontexte iný význam, no v kresťanskom kontexte má jediný význam – uvedený vyššie. Navyše súhvezdie Rýb sa zobrazuje dvoma rybami, kým kresťania kreslili vždy jednu.

Nejde teda o „prevzatý“ pohanský symbol, ale o dobovú slovno-grafickú hračku, používanú ako poznávacie heslo. Ani Mojžiša nepobúrilo Zlaté teľa preto, že by symbolizovalo koniec veku Býka.

Podľa astrológov mal po ňom nasledovať vek Barana, a vraj preto Židia trúbia na baraní roh. Ak by to bola pravda, Mojžiš by nahradil teľa baranom. On však urobil presný opak: zakázal akékoľvek zobrazovanie Boha a klaňanie sa obrazom.

„Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať!“ Exodus 20:1–26

Boh Židov i kresťanov je Duch a všetko, čo tvorí svet – vrátane Slnka a hviezd – je jeho dielo, nie božstvo. Ani ďalší text, ktorým sa Zeitgeist oháňa, nemá astrologický kontext.

„Prišiel deň Nekvasených chlebov… Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody…“ Lukáš 22:10

Film tvrdí, že muž nesúci džbán vody je symbolom veku Vodnára, ktorý má nasledovať po veku Rýb. Naozaj? Nejde skôr o praktickú pomôcku, ktorou Ježiš uľahčil učeníkom nájsť miesto pre poslednú večeru? Prečo potom rovnakí „experti“ nepriraďujú ezoterický význam aj iným detailom toho istého evanjelia? Žeby im chýbalo vhodné znamenie zverokruhu?

„Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema… Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli…“ Evanjelium podľa Lukáša 19:28–37

Nuž, znamenie „osla“ v astrologickom zverokruhu skutočne chýba. Pritom „astrologický“ význam uvedeného textu by podľa „znalcov“ nemal byť o nič menší. Škoda, že sa o tom vo filme Zeitgeist nič nedozvieme, pretože sa to autorom akosi nehodí. Astrológiou motivovaní autori filmu však neváhajú využiť každú zmienku slova „vek“ v Bibii pre svoje vlastné účely. Napríklad aj Evanjelium podľa Matúša 28:20 má podľa nich hovoriť skôr o konci jedného veku podľa zverokruhu, a nie o konci sveta:

„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta (veku).“ Matúš 28:19–20

Grécke slovo „aión“, ktoré sa vyskytuje v origináli biblického textu, sa prekladá ako „vek“. Čo je však tento biblický vek, respektíve čo znamená jeho koniec?

„Žatva je koniec sveta (veku) a ženci sú anjeli… Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta (veku)… Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca.“ Matúš 13:39–43

Podľa tohto textu koniec veku v chápaní Biblie nie je iba koniec nejakého časového obdobia alebo obrátenie astrologického kalendára, ale koniec sveta v stave, v akom ho poznáme. Opisy konca veku a druhého príchodu Krista, ako ich podávajú všetky evanjeliá, sú dostatočne jasné a obrazné, aby každý pochopil, že nejde o formálny prechod z jedného obdobia do druhého, ale o radikálnu zmenu podstaty reality.

„Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu, alebo bratov, alebo rodičov, alebo deti, aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.“ Lukáš 18:29–30

Zo Ježišových slov vyplýva, že v budúcom veku čaká na človeka odmena – a tou je večný život. Môže večný život niekedy skončiť a po ňom nasledovať ďalší astrologický „vek“? Sotva.

Ak vás zaujíma kritické posúdenie pohanských kultov, astrologických interpretácií Biblie a snaha filmu Zeitgeist premeniť Ježiša Krista na slnečné božstvo, odporúčame pokračovať v celej tematickej sérii Zeitgeist – rozbor filmu, kde sú jednotlivé tvrdenia systematicky konfrontované s biblickým textom a historickými faktmi. Hlbšie pochopenie rozdielu medzi Biblickým posolstvom a pohanskými náboženstvami nájdete v sekcii Pohanské náboženstvá, zatiaľ čo téma Vianoc, Veľkej noci a cirkevnej tradície je zasadená do širšieho rámca v kategórii Babylonské náuky. Pre biblické ukotvenie významu sviatkov, symbolov a pojmu koniec veku je vhodné nadviazať aj na Výklad Písma, ktorý odhaľuje rozdiel medzi Božím zjavením a ezoterickým výkladom reality.