1.časť – Kristus vs pohanskí bohovia

Po premietnutí filmu Zeitgeist som sa rozhodol napísať pár postrehov, pretože sa zdá, že autori filmu dokázali ovplyvniť veľkú časť svetovej i slovenskej verejnosti svojimi názormi. V prvom rade je potrebné spomenúť, že nejde o klasický dokumentárny film, ale autori podľa záverečných titulkov zaradili svoje dielo medzi vzdelávacie / výchovné filmy (educational film).

Netvrdím a ani si neosobujem nárok, že moje postrehy budú reagovať na všetko, čo vo filme odznelo. Religionistika a konšpiračné teórie nie sú práve moja parketa a nikdy som si nemyslel, že budem písať podobný text. Zeitgeist však všetko zmenil. To, čo tento film servíruje divákom, bolo pre mňa veľmi „tuhý tabak“. Moje poznanie je v nikdy nekončiacom procese rozširovania a prehlbovania, takže sa môžem vyjadriť len k tomu, o čom si myslím, že niečo viem.

Pri písaní som sa snažil vychádzať len z dostupných verejných zdrojov a zdravého rozumu.

Celý film Zeitgeist je rozdelený do troch častí, ktoré sa síce venujú rôznym témam, ale zároveň sa vzájomne dopĺňajú. Autori sa snažili ukázať, že tieto témy majú niečo spoločné. Otázkou však zostáva, či naozaj spolu súvisia.

Prvá časť filmu je označená podtitulom: „Najväčší príbeh, aký bol kedy vyrozprávaný“. Úvod obsahuje osobné názory súčasných i minulých osobností, s ktorými sa autori filmu očividne stotožňujú, pričom tieto názory tvoria motto prvej časti filmu. Prezentované názory hovoria o náboženstve a tvoria akési dogmy / heslá, ktoré nie sú podrobované kritike. Opačný názor vo filme nikdy nedostane priestor, čo je typické pre propagandistické alebo výchovné filmy.

Tieto hodnotenia sú v podstate prezentované ako „objektívne východiská“ celého projektu.

Niektoré z nich, ako napríklad tvrdenia, že náboženské inštitúcie vznikli len na ovládnutie sveta a že náboženstvo je otroctvo, ktoré nemôže oslobodiť nikoho a ani reformovať svet (T. Paine), patria do bežnej slovnej zásoby ľudí bez náboženského vyznania.

Posmešky typu, že Boh potrebuje naše peniaze, dokonca miliardy, patria k bežným iracionálnym výpadom v štýle „krčmových debát“. Rovnako ako tento film bol podľa tohto „logického“ štýlu natočený bez finančných nákladov, kde bolo všetko zadarmo a nikto si nenárokoval mzdu za prácu… 🙂

Tieto „dogmy“ majú svoje historické korene a vyjadrujú názory určitého filozofického prúdu, ktorý oslovuje určitý typ ľudí. Tento prúd nemusí byť jediný, aj keď dnes môže pôsobiť ako dominantný. Ideológia tejto skupiny sa snaží kompletne vysvetliť svet. Ľudia, ktorí nepatria k tomuto názorovému prúdu, sú často znevažovaní a nálepkovaní ako menejcenní, čo sám film priznáva.

Keby autorom išlo o vyvážený pohľad, boli by prezentované aj názory druhej strany. No očividne o to pri tvorbe filmu Zeitgeist nešlo.

Autori filmu majú už vopred definovaný názor na svet, ktorý považujú za jediné správne vysvetlenie, a ak ho divák nezdieľa, mal by si ho podľa ich presvedčenia po prezretí filmu určite osvojiť.

V prvej časti filmu Zeitgeist sa na paškál dostalo kresťanstvo, ktoré je podľa filmu údajnou aplikáciou všetkých spomínaných teoretických východísk a dogiem zo začiatku filmu. Po úvodných frázach o tom, ako ľudia v staroveku oddávna uctievali slnko, prechádza film k tvrdeniu, že takýmto slnečným božstvom bol napríklad v starom Egypte boh Horus.

Podľa filmu jeho mýtický život mal byť priamym predobrazom života Ježiša Krista, „mýtického zakladateľa kresťanstva“, a údajne mali byť všetky podstatné momenty iba odkopírované zo staroegyptských povestí o Horusovi. Je to však naozaj tak?