3.časť – Noe, Mojžiš vs pohanské mýty

Zeitgeist sa však neuspokojil len s nálepkovaním Ježiša Krista a biblického Nového zákona ako údajných „produktov“ pohanskej mytológie. Z plagiátorstva obviňuje aj židovských autorov Starého zákona. Podľa filmu napríklad celá časť knihy Genezis o Potope sveta a Noemovej arche bola skopírovaná zo starovekého Eposu o Gilgamešovi. Je to však naozaj tak?

Podľa historikov obidve verzie príbehu vznikli približne v rovnakom čase.

Základná schéma je v oboch príbehoch rovnaká: jeden z vyvolených ľudí je vyššou mocou vyzvaný, resp. varovaný, aby si postavil veľkú loď (archu), do ktorej sa ukryje s celou rodinou a so zvieratami, pretože zemi hrozí katastrofa – potopa. Tá naozaj príde, zničí všetko živé a jediný, kto prežije, je hlavný hrdina s tými, ktorí sa s ním ukryli na jeho lodi. Loď po istom čase uviazne na vrchole hory a hlavný hrdina vypúšťa vtáky, aby zistil, či už voda opadla a je možné opustiť loď.

Tu však aj podobnosť končí, pretože príčiny a následky tejto udalosti sú v oboch príbehoch celkom iné.

V prvom rade treba spomenúť, že príbeh o Potope bol veľmi dobre známy v mezopotámskej kultúre celé storočia. Existuje viacero verzií tejto významnej udalosti, ktorá je zachytená nielen v biblickej Genezis, ale aj v Epose o Gilgamešovi, a to aj v ďalších starovekých textoch. Väčšina z nich vznikla v rovnakej oblasti a očividne pramení z rovnakého zdroja – zo skúsenosti s katastrofou, ktorá zasiahla ich civilizácie.

Keď v eposoch pátrame po príčinách Potopy, zistíme, že v každej verzii príbehu ide o úmyselne spôsobenú katastrofu, no rozdiely v interpretácii sú významné. Gilgamešov epos priamo neuvádza dôvod, ale hovorí, že „srdcia Veľkých bohov ich pohli, aby spôsobili Potopu“. Prečo sa tak stalo, epos neuvádza. Aby sme sa dostali k vysvetleniu, musíme sa pozrieť na prameň, z ktorého autor Gilgamešovho eposu evidentne čerpal – Atrahasisov epos.

Atrahasisov epos uvádza, že dôvodom na spôsobenie Potopy bolo príliš rozmnožené, hlučné ľudstvo. Toto môže byť kľúčovým pre biblický príbeh o Potope. Je to tak aj v prípade Noema?

„Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé, Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Bol skormútený v srdci a povedal: Vyničím zo zemského povrchu ľudí, ktorých som stvoril: človeka i zvieratá, plazy i nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich urobil. Iba Noe našiel milosť u Pána.“ Genezis 6:5–8

Sumerský epos zobrazuje bohov otrávených „hlučným“ ľudstvom, ktorí si vďaka svojej neobmedzenej moci spôsobujú Potopu, aby si zaistili pokoj. Naopak, biblická verzia zobrazuje hlboké sklamanie božského Tvorcu, ktorý je sklamaný z ľudského pokolenia, ktoré bolo jeho vlastným dielom a ktoré mu bolo veľmi drahé. Rozdiel medzi oboma príbehmi nemôže byť väčší.  Nezabúdajme na polyteistický aspekt sumerskej verzie, kde bohovia riadia svet, zatiaľ čo Biblia nesie jasné monoteistické posolstvo, vyzdvihujúce jedného Tvorcu.

V Gilgamešovom epose nie je úplne jasné, prečo jeden z bohov, Ea, zradil prísahu, ktorou sa bohovia zaviazali, že nikto z nich spoločný plán o zničení ľudstva neprezradí. Snáď bol pohnutý súcitom, keď na konci eposu hlavného hrdinu chránil pred rozhnevaným bohom Enlilom. Ea sa teda obrátil na jedného zo svojich ctiteľov, Ut-napištima, a nepriamo ho varoval, resp. vyzval ho, aby opustil svoj dom a postavil veľkú loď.

V Atrahasisovom epose prichádza varovanie v sne, kde Ea nabáda Ut-napištima, aby ostatným ľuďom v meste klamal, keď sa ho budú pýtať, prečo stavia loď. Má im povedať:

„Zdá sa, že Enlil (boh mesta Šuruppak) ma odmieta, takže nemôžem bývať vo Vašom meste, ani položiť nohu na Enlilovu zem.“

Doslova namotáva ľudí, aby mu so stavbou lode a s odchodom sami pomohli, keď im opisuje, aké dobrodenia ich po jeho odchode čakajú. Enlil im vraj od radosti zošle nadbytok bohatstva, bude na nich „pršať“ hydina, myriady rýb, ráno budú padať bochníky chleba a večer zas pšenica. Jasné, že všetci potom makajú na stavbe jeho lode. V prípade Noema to však bolo inak.