4.časť – Kristus a jeho historickosť

Keď si už autori Zeitgeistu myslia, že dostatočne očiernili Starý zákon, vrátia sa vo svojom filme k Ježišovi, pretože sa domnievajú, že majú ešte pár tromfov v rukáve, ktorými ho chcú definitívne poslať do sféry mýtov a legiend. Citujú niekoľko viet z diela sv. Justína Mučeníka (100–165 n. l.), v ktorých prirovnáva Ježiša k synom gréckeho Dia, ktorí tiež zomreli a vystúpili na nebesia.

Samozrejme, vynechávajú kontext, v ktorom boli tieto slová pôvodne zasadené. Justín totiž vo svojom diele hájil kresťanstvo, pretože bolo v jeho dobe vládnucimi kruhmi považované za učenie, ktoré rozvracia tradičné náboženstvá.

Kresťania boli označovaní za bezbožných ateistov, nepriateľov štátu a dokonca aj nepriateľov ľudstva, keďže sa verilo, že na svojich stretnutiach jedia ľudské mäso a pijú ľudskú krv (očierňovanie významu Večere Pánovej). Justín Mučeník sa snažil s týmito predsudkami bojovať pomocou viac či menej vydarených analógií, aby kresťanstvo priblížil dezinformovaným pohanom.

Každý, kto si prečíta Justínove rozsiahle diela, zistí, že Ježiša Krista v skutočnosti považuje za jediného pravého Božieho Syna, zatiaľ čo Diových synov označuje za falošných bohov:

„…vyhlasujeme, že ide o zlých, bezbožných démonov, ktorých činy neznesú porovnanie ani s ľuďmi milujúcimi cnosti.“ Justín Mučeník, Prvá apológia 5

„Vyznávame, že sme ateisti voči bohom tohto druhu, ale nie voči najpravejšiemu Bohu… Jeho a Syna a prorockého Ducha uctievame a im sa klaniame.“ Justín Mučeník, Prvá apológia 6

Môže teda niekto vážne tvrdiť, že pohanských bohov kládol Justín na jednu úroveň s Ježišom?

„Keď hovoríme, že Ježiš Kristus bol ukrižovaný, zomrel, vstal z mŕtvych a vystúpil na nebesia, neponúkame nič iné než to, čomu veríte o synoch Jupitera.“ Justín Mučeník, Prvá apológia 21

Tu sa starý apologéta čiastočne mýli, pretože – ako sme videli v predošlých kapitolách – žiadny z Diových synov nebol počatý bez sexuálneho spojenia. Niektorí z nich však podľa legiend vystúpili na nebesia medzi olympijských bohov, a práve preto poskytli Justínovi analógiu, aby pohania dokázali kresťanské učenie aspoň čiastočne pochopiť. Žiadny z týchto bohov však nebol ukrižovaný, nebol odsúdený a nebol spasiteľom ľudí v kresťanskom zmysle.

Justín tieto rozdiely vysvetľuje aj na iných miestach svojich diel. Že sa tieto pasáže vo filme nikdy neobjavia, už asi nikoho neprekvapí…

„Ba čo viac, Syn Boží, nazývaný Ježiš, aj keby bol len človekom obyčajného pôvodu, už kvôli Jeho múdrosti je hoden nazývať sa Synom Boha, lebo všetci spisovatelia nazývajú Boha otcom ľudí a bohov. A ak vyhlasujeme, že Slovo Božie sa narodilo z Boha nezvyčajným spôsobom, odlišným od obyčajného zrodenia, nech to nie je pre vás zvláštna vec, keď hovoríte, že Mercurius je anjelským slovom Božím. A keď sa niekto ohradí, že bol ukrižovaný, aj v tom je na jednej úrovni s vašimi domnelými Jupiterovými synmi, ktorí trpeli, ako sme vymenovali. Hoci ich smrteľné utrpenia neboli rovnaké, ale odlišné, tak aj neobyčajnosť Jeho utrpenia sa nezdá byť podradnejšia od nich, ale naopak, ako sme sľúbili v predošlej časti tohto diskurzu, teraz preukážeme, že je vznešenejší, respektíve sme už dokázali, že je taký, lebo jeho dokonalosť ukázali jeho skutky.

A za druhé, pretože my, čo sme z každej ľudskej rasy zvykli uctievať Bakcha, syna Semelé, a Apollóna, syna Latony (ktorí pri svojich ľúbostných aférach s ľuďmi robili také veci, že je hanebné ich aj spomínať), a Proserpinu a Venušu (ktoré sa zbláznili z lásky k Adonisovi a ktorých mystériá tiež slávite), alebo Aeskulapia, alebo iných takých, ktorí sú nazývaní bohmi, sme teraz skrze učenie Ježiša Krista zavrhli, hoci nám bude zato hroziť smrť, a zasvätili sme sa nesplodenému a netrpiacemu Bohu, o ktorom sme presvedčení, že nikdy nebol hnaný žiadostivosťou k Antiopé ani k iným ženám, ani ku Ganymédovi, ani nebol zachránený storukým obrom, ktorého pomoc získal od Thetis, ani nebol ustarostený kvôli tomu, že by jej syn Achilles mal zničiť mnoho Grékov kvôli svojej konkubíne Bríseide. Je nám ľúto tých, čo veria týmto veciam, a tých, čo ich vymysleli, poznáme ako diablov.“ Justín Mučeník, Prvá apológia, kap. 25

Myslím, že tieto Justínove slová nepotrebujú ani komentár.