New World Order (NWO) – 4.časť

Nasledovala debata o americkom priemysle. Bolo to po prvý raz, čo zaznel pojem globálna vzájomná previazanosť (global interdependence) alebo niečo v tom zmysle. Prezentovaný plán spočíval v tom, že rôznym častiam sveta budú priradené rôzne úlohy priemyslu a komercie v zjednotenom globálnom systéme. Pretrvávajúca výnimočnosť USA a relatívna nezávislosť a sebestačnosť Spojených štátov mala byť podľa neho zmenená.

Opakovane zaznelo, že ak má vzniknúť nová štruktúra, musí sa najprv zbúrať pôvodná, pričom americký priemysel bol uvedený ako jeden z hlavných príkladov. Domáci priemysel mal byť zredukovaný, aby ostatné krajiny dostali priestor vybudovať si vlastný konkurenčný priemysel, inak by nikdy neboli schopné konkurovať USA.

Týkalo sa to najmä ťažkého priemyslu, ktorý mal byť výrazne osekaný, zatiaľ čo rovnaké odvetvia mali byť rozvíjané v iných krajinách, predovšetkým v Japonsku. V tejto súvislosti prebehla debata o oceli a najmä o automobiloch. Spomínalo sa, že automobily budú do USA importované z Japonska v rovnakých objemoch ako domáce výrobky, no japonské autá budú kvalitnejšie.

Výrobky vyrobené v USA mali byť zámerne vyrábané tak, aby sa kazili a rozpadávali. Ľudia si tak mali prirodzene zvyknúť preferovať importované výrobky, čím by sa podporili zahraniční konkurenti. Ako konkrétny príklad bolo spomenuté Japonsko. V roku 1969 japonské automobily neboli na americkom trhu bežné ani populárne. Myšlienka však bola taká, že ľudia sa postupne znechutia domácimi výrobkami od značiek ako Ford, GM či Chrysler, pretože drobné súčiastky – napríklad kľučky na oknách – budú odpadávať a plastové diely sa budú lámať, hoci by pri použití kovu vydržali podstatne dlhšie.

Patriotizmus pri kupovaní amerických výrobkov mal ustúpiť praktickosti, že japonský, nemecký alebo iný importovaný výrobok vydrží dlhšie a bude výhodnejší. Patriotizmus skončí v kanáli.

Aj inde zaznelo, že výrobky budú zámerne vyrábané ako defektné a nespoľahlivé. Nespomínam si na konkrétne príklady okrem automobilov, no zostal vo mne obraz, akoby sa niečo pokazilo v rukách chirurga priamo na operačnej sále v kritickej chvíli. Nie som si istý, či bol takýto príklad vyslovene spomenutý, no v tejto časti zaznelo, že cieľom týchto vecí nie je len zbúrať patriotizmus, ale aj vytvárať zdroj frustrácie a hnevu u ľudí, ktorí ich používajú.

Opäť sa vracala myšlienka, že človek sa nemá cítiť príliš bezpečne a že svet nemá pôsobiť ako spoľahlivé miesto. USA mali zostať silné v oblastiach informatiky (information), komunikácií (communications), špičkových technológií (high technology), vzdelávania a poľnohospodárstva. Spojené štáty mali aj naďalej fungovať ako základný kameň pripravovaného globálneho systému.

Naopak, ťažký priemysel mal byť presunutý mimo krajinu. Ako argument sa uvádzalo, že USA už majú dosť environmentálnych škôd z továrenských komínov a priemyselného odpadu a že na určitý čas si toto bremeno môžu niesť iné krajiny. Táto myšlienka bola prezentovaná ako sebaočisťujúca hodnota pre Američanov: priemysel nám zobrali, ale životné prostredie zachránili, a teda sme vraj v konečnom dôsledku nič nestratili.

V rámci tejto línie zaznela aj debata o ľuďoch prichádzajúcich o prácu v dôsledku zmien v priemysle. Tieto zmeny mali vytvoriť priestor na preškoľovanie pracovnej sily a najmä na rozsiahle presuny populácie. Ide o istú odbočku, no je dôležitá. Mali byť vyvolané masové presuny obyvateľstva, najmä do južných štátov USA (Sun Belt). Ľudia sa v nových bydliskách stanú ľuďmi bez koreňov a tradícií, ktorých je podstatne jednoduchšie meniť než populáciu, ktorá vyrástla na jednom mieste, má širokú rodinu a hlboko zakorenené zvyky. Spomínané boli aj veci ako nový systém zdravotnej starostlivosti.

Ak niekto pochádza z priemyselného mesta severovýchodu a presťahuje sa do južných štátov alebo na juhozápad, bude podľa tejto logiky oveľa ochotnejší prijať kontrolovanú zdravotnú starostlivosť, ktorú tam nájde, než by bol ochotný akceptovať zásadné zmeny v systéme lekárskej starostlivosti v mieste, kde má rodinné zázemie a sociálne korene. Aj v tejto časti použil prednášajúci množné číslo zámena „my“…

„Najprv preberieme kontrolu nad pobrežnými mestami – New York, San Francisco, Seattle“

Myšlienka za tým bola súčasťou širšej strategickej koncepcie. Predpokladalo sa, že ak niekto so svojou filozofiou a životným štýlom ovládne pobrežné mestá, potom sa vnútrozemie (heartland) medzi nimi bude musieť nevyhnutne podvoliť. K tejto téme nebolo povedané viac, no samotná myšlienka je pozoruhodná.

Srdce krajiny, teda Stredozápad, si podľa všetkého zatiaľ zachoval svoj konzervativizmus. Ak sa však odstráni priemysel a pracovné príležitosti a ľudia sú nútení sa presúvať, ide o stratégiu zlomenia konzervativizmu. Keď sa odoberie zdroj obživy a ľudia zostanú nezamestnaní a chudobní, sú ochotní prijať akúkoľvek zmenu, ktorá im dáva nádej na prežitie. Ich morálka a hodnotová oddanosť potom ustupujú do úzadia v prospech holého prežitia. Nešlo o osobný názor rozprávača, ale o filozofiu prednášajúceho.

Pri návrate k téme priemyslu zaznelo, že časť ťažkého priemyslu zostane zachovaná, a to v rozsahu postačujúcom na udržanie akéhosi základného podhubia (seed bed) industriálnych schopností. Tie by mohli byť znovu rozvinuté, ak by sa plány nevyvíjali podľa očakávaní. Krajina teda nemala zostať úplne bez aktív a schopností. Tento prístup bol vnímaný ako záložný núdzový plán.

Organizátori očakávali vznik celosvetovej špecializácie produkcie. Jedným z dôsledkov takejto globálnej vzájomnej previazanosti (global interdependence) mal byť postupný úpadok významu národných identít. Každý región by sa stal závislým od ostatných regiónov v určitých oblastiach života. Ľudia by sa tak postupne stávali skôr „občanmi sveta“ než občanmi konkrétnych národných štátov.

V tejto tematickej línii sa následne hovorilo o športe. Šport v USA sa mal zmeniť a stať sa nástrojom na oslabovanie domáceho nacionalizmu. Futbal (soccer), ako celosvetový šport, mal byť v USA systematicky zdôrazňovaný a podporovaný. V danom regióne bol v tom čase futbal takmer neznámy. Existovali síce jednotlivci, ktorí ho hrali na iných školách, no v 50. rokoch išlo o skutočnú raritu. Počúvať o futbale v tomto kontexte bolo preto prekvapujúce.

Futbal bol vnímaný ako medzinárodný šport, ktorý mal byť propagovaný. Naopak tradičný americký šport – baseball – mal byť oslabovaný alebo dokonca odstránený, pretože bol príliš národne orientovaný. Prednášajúci vysvetľoval, že jeho likvidácia nemá prebehnúť cez nízke platy, ale práve naopak. Spôsob, ako zničiť baseball, mal spočívať v tom, že platy hráčov sa vyšplhajú do absurdných výšok.

To by vyvolalo nespokojnosť a nevraživosť medzi verejnosťou, ktorá by nesúhlasila s tým, aby boli športovci platení tak vysokými sumami. Zároveň by vznikali konflikty medzi samotnými hráčmi, čo by viedlo k rozpadu športu. Tieto vysoké platy by zároveň finančne zlomili vlastníkov tímov a odcudzili fanúšikov. Fanúšikovia by sa následne presunuli k futbalu a baseballové štadióny by sa mohli premeniť na futbalové ihriská.

Nešlo o istotu, ale o možný scenár, ak by sa medzinárodný charakter športu nepresadzoval dostatočne rýchlo. Podobná poznámka zaznela aj k americkému futbalu (football, u nás často označovanému ako ragby). Ten mal byť podľa prednášajúceho ťažšie demontovateľný, pretože bol hlboko zakorenený na stredných školách aj v profesionálnych ligách. Zaznela aj myšlienka, že násilie v ragby napĺňa určitú psychologickú potrebu ľudí, a preto by tento šport mohol byť ponechaný ako ventil zástupného násilia.

Rovnaký princíp sa vzťahoval aj na hokej. Hokej mal medzinárodnejší charakter, a preto mal byť podporovaný. Prednášajúci predpovedal rozšírenie medzinárodného súťaženia najmä v hokeji a predovšetkým vo futbale. V tom čase bol hokej medzinárodný najmä medzi USA a Kanadou. Nešlo o osobný záujem o šport, ale o pochopenie jeho spoločenského účinku. Futbal (soccer) bol vnímaný ako kľúčový nástroj, keďže už v tom čase dominoval v Južnej Amerike, Európe a častiach Ázie.

Spojené štáty mali na tento trend naskočiť, čo by viedlo k rozvoju medzinárodného súťaženia a k tomu, že sa ľudia budú čoraz viac vnímať ako občania sveta, nie ako príslušníci malých národov.

Objavila sa tam – neprekvapivo – aj debata o love (hunting). Lov si vyžaduje pušky a kontrola zbraní predstavovala jeden z kľúčových bodov ich plánov. Nepamätal si už veľa detailov, no základná myšlienka bola, že vlastníctvo zbrane je privilégium a nie každý by mal mať zbraň. Poľovníctvo bolo označené za neadekvátnu výhovorku na vlastníctvo zbraní a ľudia mali byť prísne limitovaní v otázke vlastníctva zbraní.

Tí zopár privilegovaných jednotlivcov, ktorým by bolo lovenie povolené, by si mohli prenajímať alebo požičiavať pušku z oficiálnych požičovní namiesto toho, aby vlastnili vlastnú zbraň.

„Koniec koncov, nie každý potrebuje mať zbraň“

Veľmi dôležitou témou v oblasti športu boli športy pre dievčatá. Mal byť cielene presadzovaný šport pre dievčatá s cieľom nahradiť bábiky (dolls, panenky). Bábiky mali zostať v predaji len v obmedzenom množstve a už sa nemala objavovať ich rozmanitosť a masové zastúpenie. Bábiky nemali byť propagované, pretože dievčatá nemali rozmýšľať o bábätkách a reprodukcii. Dievčatá mali byť vonku na športovom ihrisku rovnako ako chlapci a rozdiely medzi pohlaviami nemali byť zdôrazňované.

Čajové súpravy pre dievčatá mali nasledovať rovnakú cestu ako bábiky a všetky veci, ktoré boli tradične vnímané ako ženské (feminine), mali byť postupne odsúvané do úzadia. Dievčatá sa mali viac orientovať na chlapčenské záľuby a aktivity.

Spomenul si aj to, že športové stránky v novinách budú plné výsledkov dievčenských tímov hneď vedľa chlapčenských tímov. Približne 20 rokov po prednáške sa to skutočne začalo objavovať aj v lokálnych novinách. Športové výsledky dievčat sa nachádzali priamo vedľa chlapčenských športových výsledkov. Cieľom bolo zmeniť vzory, ku ktorým by dievčatá vzhliadali. Dievča malo túžiť stať sa športovkyňou, nie matkou.

Zábavný priemysel mal prejsť výraznými zmenami. Filmy mali byť postupne čoraz viac explicitné, pokiaľ ide o sex a vulgárny jazyk. Sex a vulgárny jazyk mali byť prezentované ako súčasť reality, a preto sa už nemalo predstierať, že neexistujú. Tento trend sa nemal obmedzovať len na kiná, ale rozšíriť sa aj do televízie. Mali sa premietať aj pornografické filmy, ktoré sa mali stať bežnou súčasťou obsahu v kinách aj televízii.

Spomenul aj nové technológie, ako sú videorekordéry, ktoré umožnia domácnostiam prehrávať pornografické filmy na videokazetách. Povedal to slovami:

„Uvidíte vo filmoch ľudí robiť úplne čokoľvek, čo by vás mohlo napadnúť“

Pokračoval tým, že cieľom tohto vývoja je dostať sex na verejnosť. Tento pojem – „sex na verejnosti“ (sex out in the open) – zopakoval viackrát. Násilie vo filmoch malo byť zobrazované čoraz realistickejšie s cieľom otupiť citlivosť ľudí voči násiliu. Naznačil, že môže prísť obdobie, keď budú ľudia svedkami skutočného násilia a dokonca jeho súčasťou. Vtedy sa postupne vyjasnilo, kam týmto smeroval. Realistické násilie v zábavnom priemysle malo ľuďom pomôcť zvyknúť si na násilie.

Postoj ľudí k smrti sa mal zmeniť. Ľudia sa jej nemali až tak báť, ale mali ju viac akceptovať a nebyť paralyzovaní strachom pri pohľade na mŕtvych alebo zranených. Spoločnosť nemala zostať ochromená tým, čo by raz mohla vidieť. Ľudia sa mali naučiť hovoriť si: „Nechcem, aby sa to stalo mne“. Tento výrok naznačoval, že plán počítal s veľkým množstvom ľudských obetí, ktoré budú musieť preživší vidieť.

Tento aspekt prednášky sa mu veľmi ostro vynoril v pamäti o niekoľko rokov neskôr, keď vyšiel film Osamelý jazdec (Legend of the Lone Ranger, 1981). Na tento film zobral svojho veľmi malého syna a hneď v úvode filmu sa objavili extrémne násilné scény. Jedna z obetí bola strelená do čela a nasledovalo rozprsknutie, keď guľka zasiahla jeho hlavu a objavila sa krv. Spomínal si, že ľutoval, že na film vzal svojho syna, a cítil zlosť voči doktorovi, ktorý im kedysi prednášal.

Nie preto, že by ten film natočil, ale preto, že súhlasil s tým, byť súčasťou tohto hnutia. Film v ňom vyvolal hnus a veľmi živo mu pripomenul práve tento aspekt prednášky. Pokiaľ ide o hudbu, vyjadril sa veľmi priamo, keď povedal:

„Hudba bude ešte horšia“ (Music will get worse)

V roku 1969 sa rocková hudba stávala čoraz viac nepríjemnou. Zaujímavý bol spôsob, akým to vyjadril – že „bude ešte horšia“ – čím vlastne priznával, že už vtedy bola zlá. Texty piesní sa mali stať otvorene sexuálnymi. Nebude sa už produkovať žiadna nová romantická hudba, aká bývala skladaná v minulosti. Všetka stará hudba bude presunutá na vyhradené rozhlasové stanice určené pre starých ľudí. Starí ľudia budú mať svoje vlastné rozhlasové stanice a mladí ľudia svoje, pričom ich hudba bude čoraz horšia a horšia a bude vysielaná výlučne na ich staniciach.

V určitom zmysle tým naznačoval, že jednotlivé skupiny nebudú počuť hudbu tej druhej. Starší ľudia budú jednoducho odmietať počúvať odpad, ktorý bude ponúkaný mladým, zatiaľ čo mladí ľudia ho budú akceptovať, pretože ich bude identifikovať ako generáciu a pomáhať im cítiť sa odlišne od starej generácie. Spomínam si, že som si vtedy myslel, že to nemôže dlho vydržať, pretože ani mladým ľuďom sa ten odpad nebude páčiť, keď dostanú príležitosť počuť staršiu hudbu, ktorá bola krajšia a prirodzene ich bude k nej priťahovať.

Bohužiaľ, v tomto som sa mýlil. Keď deti prejdú cez svoje tínedžerské roky a vstúpia do obdobia po dvadsiatke, niektorí si síce zlepšia svoj hudobný vkus, ale väčšina si na ten odpad zvykne a bude to jediné, čo budú požadovať. Mnohí z nich doslova nedokážu vystáť skutočne peknú hudbu. Pokračoval tým, že hudba bude obsahovať správu určenú mladým a nikto si ani nebude uvedomovať, že tam nejaká správa je. Budú si myslieť, že ide len o hlasnú hudbu.

V tom čase som presne nechápal, čo tým myslel, no pri spätnom pohľade sa zdá, že dnes už vieme, o aké správy v hudbe pre mladých ide.

(poznámka prekladateľa: táto téma môže byť výrazne zložitejšia a Richard Day možno už v tom období odkazoval na technológiu podprahových zvukových signálov, tzv. subliminal audio messages. Tie sú primiešavané do bežného zvuku a hoci ich ľudské ucho nedokáže rozlíšiť od zvukového šumu, podvedomie mozgu ich vníma a reaguje na ne. Tieto signály mohli mládež smerovať k promiskuitnému sexu, rebélii voči starej generácii alebo k uctievaniu démonických entít.)

A opäť mal pravdu. Tento bod pôsobil ako určitá sumarizácia, v ktorej zábava mala slúžiť ako nástroj na ovplyvňovanie mladých ľudí. Starí ľudia už nemali byť cieľom zmien, pretože sú pevne ukotvení vo svojich postojoch. Všetky zmeny mali byť cielene zamerané na mladých, ktorí sa nachádzajú vo svojich formovacích rokoch. Stará generácia bude postupne vymierať a správne sformovaná mladá generácia bude rozhodujúca pre budúcnosť 21. storočia.

Naznačil tiež návrat starých filmov. Pamätám si, že mi vtedy mysľou prebehli spomienky na rôzne klasické filmy a rozmýšľal som, či sa to bude týkať aj tých, ktoré by som si rád znovu pozrel. Spolu s návratom starej hudby a filmov pre starých ľudí mali byť tejto generácii poskytnuté aj ďalšie privilégiá: bezplatná doprava, oddychové miesta pri nákupoch, zľavy a daňové úľavy. Išlo o formu odmeny pre generáciu, ktorá vyrástla počas Veľkej hospodárskej krízy a prežila ťažké obdobie druhej svetovej vojny.

Zaslúžia si to a návrat starej dobrej hudby a starých dobrých filmov im mal uľahčiť prežitie posledných rokov života v relatívnom pohodlí. Potom však prezentácia nadobudla výrazne pochmúrny tón. Keď táto generácia odíde – čo malo nastať v neskorých 80. rokoch a na začiatku 90. rokov – väčšina z nej už nebude nažive. Následne sa veci začnú zhoršovať a tempo tohto zhoršovania sa bude neustále zrýchľovať. Staré filmy, staré piesne aj jemná zábava budú opäť stiahnuté z obehu.

Táto časť série o New World Order (NWO) zapadá do širšieho kontextu plánovaného globálneho preusporiadania sveta, ktoré je systematicky rozoberané v tematickej sekcii Nový svetový poriadok (NWO); redukcia americkej priemyselnej výnimočnosti, úmyselné vytváranie nekvalitných výrobkov a oslabovanie národného patriotizmu prirodzene nadväzujú na analýzu predchádzajúcich častí NWO, kde sa odhaľujú mechanizmy riadeného chaosu a ekonomickej závislosti; celý proces je zároveň úzko prepojený s témou posledných udalostí dejín, ktoré z biblického pohľadu ukazujú, že rozklad stability a pocit neistoty nie sú náhodné, ale slúžia ako nástroj na presadenie globálneho systému kontroly.