Sára – viera preskúšaná časom

Sára, pôvodne nazývaná Sáraj, bola manželkou Abraháma a jednou z ústredných postáv v počiatkoch Božieho plánu pre vyvolený národ. Jej život sa začína v prostredí pohanskej civilizácie v Ure Chaldejskom, kde spolu s Abrahámom žila uprostred spoločnosti, ktorá nepoznala pravého Boha. Boh povolal Abraháma, aby opustil svoju krajinu, svoj ľud aj dom svojho otca a odišiel do krajiny, ktorú mu ukáže.

Toto povolanie nebolo určené len Abrahámovi, ale zahŕňalo aj Sáru. Aj ona mala opustiť bezpečie známeho prostredia a vydať sa na cestu do neznámej budúcnosti.

Jej život sa tak začal formovať na základe viery a poslušnosti. Opustila istotu domova, spoločenské postavenie aj stabilitu života v rozvinutej civilizácii, aby nasledovala Božie vedenie. Tento krok si vyžadoval dôveru v Božie zasľúbenie napriek neistote budúcnosti.

Odchod z Uru predstavoval začiatok života putovania. Sára spolu s Abrahámom prešla dlhú cestu do Kanaánu, kde žila ako cudzinka v krajine, ktorá bola zasľúbená ich potomstvu, hoci ešte nemali dediča. Tento stav skúšal jej vieru a trpezlivosť. Na začiatku jej príbehu sa tak objavuje základná téma jej života — zápas medzi Božím zasľúbením a viditeľnou realitou. Boh zasľúbil potomstvo a budúcnosť, no okolnosti často ukazovali opak. Jej život sa stal cestou postupného učenia sa dôvere v Božie slovo.

Sára tak stojí na začiatku dejín zasľúbenia ako žena, ktorá spolu s Abrahámom vstúpila do zmluvného vzťahu s Bohom a stala sa súčasťou plánu, ktorý presahoval jej osobný život.