Hagar – odvrhnutá, no neopustená

Hagar bola egyptská služobnica v dome Abraháma a Sáry. Ako žena cudzieho pôvodu žila v postavení podriadenej osoby bez vlastnej slobody rozhodovania. Jej život bol určovaný vôľou jej pánov a okolnosťami, ktoré nemohla ovplyvniť. Jej prítomnosť v Abrahámovej domácnosti súvisela pravdepodobne s pobytom Abraháma a Sáry v Egypte počas obdobia hladu. Odtiaľ sa stala súčasťou ich domácnosti a žila uprostred rodiny, ktorá bola nositeľom Božieho zasľúbenia, hoci sama nepatrila k zasľúbenej línii.

Ako služobnica mala v spoločnosti nízke postavenie. Nemala rovnaké práva ani postavenie ako jej pani a jej život bol poznačený závislosťou a neistotou. Jej postavenie ukazuje realitu starovekého sveta, kde osud človeka často určovali spoločenské pomery a moc druhých.

Napriek tomu sa ocitla v prostredí, kde bolo prítomné poznanie pravého Boha. Žila v dome Božieho zasľúbenia a Božieho vedenia. Táto skutočnosť pripravovala pôdu pre udalosti, ktoré mali zásadne zmeniť jej život. Hagarin príbeh sa tak začína ako príbeh ženy bez moci a bez istoty, no zároveň ženy, ktorá sa mala stať účastníčkou udalostí s hlbokým duchovným významom. Jej život ukazuje, že aj tí, ktorí stoja na okraji spoločnosti, sú súčasťou Božieho konania v dejinách.

Dlhé čakanie na zasľúbeného syna priviedlo Sáru k rozhodnutiu, ktoré zásadne ovplyvnilo Hagarin život. Keďže sama nemohla mať deti, rozhodla sa dať svoju služobnicu Abrahámovi, aby cez ňu získala potomka. Tento krok predstavoval pokus naplniť Božie zasľúbenie ľudským spôsobom. Hagar nemala možnosť o tejto situácii rozhodovať. Ako služobnica bola podriadená vôli svojej pani a jej osud sa náhle zmenil.