Jákob – otec dvanástich kmeňov

Jákob sa narodil ako mladší syn Izáka a Rebeky spolu so svojím bratom Ezauom. Už pred ich narodením Boh oznámil Rebeke, že v jej lone sú dva národy a že starší bude slúžiť mladšiemu. Toto proroctvo ukazovalo, že Boží plán nebude nasledovať bežný poriadok prvorodenstva a že línia zasľúbenia bude pokračovať prostredníctvom Jákoba.

Ezau sa narodil ako prvý a bol chlpatý a silný, stal sa lovcom a mužom poľa. Jákob sa narodil hneď po ňom a držal brata za pätu, preto dostal meno Jákob, čo znamená „ten, ktorý drží za pätu“ alebo „ten, ktorý vytláča“. Jeho meno naznačovalo budúci boj o prvenstvo a zápas o požehnanie.

Už od začiatku sa prejavoval rozdiel v charaktere oboch bratov. Ezau bol impulzívny a orientovaný na prítomné veci, zatiaľ čo Jákob bol pokojnejší, premýšľavý a túžil po duchovnom dedičstve a zasľúbeniach. Medzi rodičmi vznikla rozdielna náklonnosť — Izák uprednostňoval Ezaua, zatiaľ čo Rebeka mala bližší vzťah k Jákobovi. Táto situácia vytvorila napätie v rodine, ktoré neskôr viedlo k vážnym konfliktom.

Narodenie Jákoba predstavuje začiatok príbehu, ktorý ukazuje zápas medzi ľudskou slabosťou a Božím plánom. Jeho život sa stane procesom postupnej premeny charakteru a učenia sa dôvere v Božie vedenie.