Noach – Boží nástroj záchrany pred potopou

Noach patril do rodovej línie Seta, ktorá predstavovala vernú líniu zachovávajúcu poznanie Boha uprostred sveta postupne sa vzďaľujúceho od Stvoriteľa. Bol synom Lámecha a vnukom Metuzaléma, potomkom generácií, ktoré niesli svedectvo o Bohu od čias Adama až po obdobie bezprostredne pred potopou.

Jeho narodenie bolo sprevádzané zvláštnymi očakávaniami. Jeho otec Lámech mu dal meno Noach s nádejou, že prinesie úľavu od ťažkej práce a utrpenia spôsobeného prekliatím zeme po páde človeka. Toto očakávanie odrážalo túžbu po vyslobodení a obnove, ktorá pretrvávala v ľudskej rodine od vyhnania z raja.

Noach vyrastal v období, keď sa svet nachádzal v hlbokej duchovnej kríze. Civilizácia sa rozvíjala, no zároveň rástla bezbožnosť, násilie a odklon od Božieho poriadku. Ľudia sa čoraz viac riadili vlastnými túžbami a odmietali Boží zákon ako základ života. Ako potomok vernej línie bol Noach vychovávaný v poznaní Boha, Jeho zákona a dejín prvých generácií ľudstva. Poznal svedectvo o stvorení, páde človeka aj varovania pred Božím súdom.

Vyrastal v prostredí, ktoré ešte uchovávalo pravé poznanie Boha uprostred rastúcej skazenosti sveta. Jeho postavenie v rodokmeni má hlboký význam v dejinách spásy. Stojí na hranici medzi svetom smerujúcim k súdu a novým začiatkom ľudstva. Jeho život mal priniesť zásadný zlom v dejinách a stať sa nástrojom Božej záchrany. Noach tak prichádza na scénu dejín v čase, keď sa ľudstvo blížilo k rozhodujúcemu momentu svojich dejín a keď sa mala naplno prejaviť Božia spravodlivosť aj milosť.