Mesiánsky Žid a Ježiš

Pochádzam z veriacej židovskej rodiny. Moji rodičia boli utečenci. Otec bol nemeckým Židom, mama pochádzala z Rakúska. Podarilo sa im utiecť do USA pred holokaustom. Vyrástol som v New Yorku a dostal som typické náboženské vzdelanie. Bol som Žid a aktívne som praktizoval svoju vieru. Moja generácia si kládla veľa otázok. Jedna z nich bola, kde bol Boh počas holokaustu a prečo nezasiahol.

Nedokázal som pochopiť, prečo Boh v našom čase mlčí. Postupne do môjho srdca vstupovalo čoraz viac pochybností. Pýtal som sa: Skutočne Boh existuje? Keď sa modlím, počúva ma niekto? Keď som začal študovať na univerzite, uvedomil som si, že musím urobiť zásadné rozhodnutie. Premýšľal som, že žiť ako ortodoxný Žid bez viery by bolo pokrytectvo. Nechcel som praktizovať tradície, ak v mojom srdci nie je živá viera.

Rozhodol som sa, že s judaizmom skončím. Spôsobilo to veľa smútku a bolesti v mojej rodine aj v okolí, keďže som vyrástol v ortodoxnej komunite.

Snažil som sa pokračovať v živote a nájsť filozofiu, podľa ktorej by som žil. Stal som sa humanistom. Chcel som konať dobro, nikoho nezraňovať, no nemal som vieru. Takto som žil niekoľko rokov. Aj keď bol môj život veľmi svetský, hlboko vo mne zostávalo vedomie, že som Žid. Začal som sa pýtať, čo vlastne znamená byť Židom. Je to len náboženstvo, alebo sme aj národ? Prečo máme takú ťažkú históriu? Mal som množstvo otázok a žiadne odpovede. No Boh ma videl a poznal moje srdce.

Niekoľko rokov som žil a pracoval aj v Dánsku. V srdci som stále nenachádzal pokoj. Jedného dňa, v roku 1967, som sa vracal z práce, kúpil si noviny a začal ich čítať. Uvedomil som si, že už v nič neverím. Ľudia veria vo všetko možné – niektorí v stromy, iní v kamene. Vtedy som si povedal:

Ak mám v niečo veriť, chcem, aby to bola pravda.

Vzápätí sa mi v mysli objavila ďalšia otázka:

Existuje absolútna pravda?

A ako som tam sedel a premýšľal, zrazu som mal pocit, že nie som v miestnosti sám. Nič som nevidel, no cítil som prítomnosť niekoho a dostal som strach. Nebol som mystik ani človek podobných skúseností, no vedel som, že je to skutočné. Bola to čistá a priezračná prítomnosť, niečo z iného sveta, niečo, čo Biblia nazýva svätá prítomnosť. Potom som začal vnímať lásku. Pocit lásky silnel – bola to láska, akú som dovtedy nepoznal, láska, ktorú na tomto svete nenájdete. A potom som začul Boží hlas. Prvé slová, ktoré mi Boh povedal, boli:

Som Boh Abraháma, Izáka a Jakuba. A som tvoj Boh. Tvoj život je predo mnou ako otvorená kniha. Nič nie je skryté pred mojím zrakom.

A potom mi Pán povedal, že ma miluje. Asi si viete predstaviť, aká to bola skúsenosť pre človeka, ktorý predtým nič také nezažil. Bolo to krásne a zároveň šokujúce.

A potom sa stalo niečo, čo ma udivilo ešte viac. Počul som jedno slovo – Jošua, hebrejský výraz pre meno Ježiš. Nikdy predtým som nečítal Nový zákon a nepoznal som hebrejské meno Ježiša. Bolo to nad moje chápanie. No v tom okamihu som vedel, že on je Mesiáš Izraela, že on je Boh Izraela a že je to práve on, ktorého vo svojom živote potrebujem. V jedinom okamihu – a to môže urobiť len mocný Boh – sa môj život radikálne zmenil. Už som nebol tým istým človekom.

Po tejto skúsenosti som si povedal, že musím zistiť, čo je vlastne v Novom zákone napísané. Podarilo sa mi zohnať malú knižočku Nového zákona a začal som ho po prvýkrát čítať. Zvláštne bolo, že to, čo som v Novom zákone čítal, mi nebolo cudzie. Okamžite som dokázal pochopiť Ježiša aj celý konflikt, ktorý sa okolo neho odohral.

Celý príbeh mi bol vnútorne blízky a vedel som, že Boh niečo robí v mojom srdci. Bolo to ako stretnúť priateľa, ktorého ste veľmi dlho nevideli, ba dokonca naňho zabudli. Po rokoch ho opäť stretnete a poviete: „Áno, to si ty.“ Presne také to bolo, keď som stretol Ježiša. Bolo to hlboko osobné. A povedal som si, že takéto stretnutie raz zažije aj môj národ, pretože Ježiš je aj náš brat. Je naším Pánom, no podľa tela je naším bratom.

O tejto skúsenosti som začal hovoriť niektorým priateľom. Mysleli si, že som sa zbláznil. Bol som úplne iný a oni nechápali, čo sa stalo. Rozhodol som sa preto, že o tom viac hovoriť nebudem. Zostal som sám s Pánom. Nemal som žiadnych kresťanských priateľov. Začal som sa modliť a čítať Bibliu. Poznal som ju už predtým, ale teraz mi Duch Svätý dával nové svetlo a videl som v nej veci, ktoré som predtým nevidel.

Začal som vidieť proroctvá, ktoré hovoria o Mesiášovi. V Izaiášovi 53 som čítal o Mesiášovi, ktorý bude trpieť za naše hriechy. V Žalmoch som čítal o Mesiášovi. U ďalších prorokov som nachádzal proroctvá o jeho narodení. V Jeremiášovi som čítal o novej zmluve, ktorú Boh prisľúbil domu Izraela a domu Júdu. Pre nás Židov je kľúčové nájsť Mesiáša v Starom zákone – a práve to sa stalo základom mojej viery.

V roku 1969 som išiel do Svätej zeme. Chcel som navštíviť miesta, kde žil Ježiš, no zároveň som prichádzal do Izraela ako Žid. Po prvýkrát som videl zjednotené staré mesto Jeruzalem. V srdci som cítil, že prichádzame do doby, keď sa Ježiš opäť vráti. Začal som chodiť okolo starých múrov Jeruzalema a ocitol som sa pri Zlatej bráne oproti Olivovej hore. Tam som mal ďalšiu hlbokú skúsenosť.

V duchu som videl kríž a na ňom Ježiša. Tam som pochopil, že zomrel za moje hriechy. Vedel som, že keby som bol jediný človek na svete, Ježiš by aj tak šiel na kríž. Urobil to z nekonečnej lásky. Po tomto zážitku som nechcel ďalej hrešiť. Prosil som Pána, aby mi ukázal moje hriechy. Boh mi ich začal ukazovať, robil som pokánie a prežil som radosť, slobodu a pokoj.

Vrátil som sa do Európy a o niekoľko mesiacov nato sa ku mne Pán znova priblížil a pýtal sa ma, čo budem robiť ďalej. Najprv som nerozumel, no potom som pochopil, že sa ma Boh pýta, čo chcem urobiť so svojím životom.

„Chceš pokračovať a žiť život ako doteraz? Alebo naberieš celkom iný smer?“

A ja som mu povedal:

„Ak ťa nebudem nasledovať, som najväčší blázon, aký kedy žil, pretože si mi prejavil toľko milosti a milosrdenstva, ktoré som si absolútne nezaslúžil.“

V ten istý deň som išiel k jazeru. Bolo to v Kodani (Dánsko). Mal som prsteň, ktorý bol znakom môjho života. Dal som si ho dole, vyšiel som na mostík, zdvihol ho a povedal som: „Tento prsteň je symbolom môjho života.“ Potom som ho hodil do vody a povedal: „Môj život patrí tebe, Pane, a nie mne.“ Od tej chvíle môj život patrí Ježišovi.

Pán prehovoril k môjmu srdcu a povedal mi, že bude ešte veľa Židov, ktorí nájdu vieru podobným spôsobom ako ja, pretože žijeme v posledných časoch. Vedel som, že sa musím vrátiť do USA, aby som rodine povedal, že som bol povolaný Pánom Ježišom a že ho budem nasledovať v zasvätenom živote. Bolo mi jasné, že to pre nich bude ťažké a že tomu pravdepodobne neporozumejú.

V roku 1970 som sa vrátil do USA a rozprával sa s otcom a mamou. Vysvetľoval som im, že som sa nestal kresťanom, ale že verím, že Ježiš je náš Mesiáš. Rodičia to nechápali a veľmi nad tým žialili. Židia aj kresťania si často myslia, že keď Žid uverí v Ježiša, musí opustiť svoj národ. Doma bol aj môj mladší brat. V izbe som mu porozprával o svojej skúsenosti s Bohom. V miestnosti bol mocne prítomný Duch Svätý a môj brat okamžite prijal Pána. O niekoľko dní neskôr k nemu Boh prehovoril:

„Nechaj všetko tak a choď do Izraela.“

Bolo to podobné tomu, keď Ježiš povolal prvých učeníkov. Jeho sieťami bolo štúdium, no Božie volanie bolo silnejšie. O pár týždňov nato Boh hovoril aj ku mne:

„Choď do Izraela. Ži tam spolu so svojím bratom.“

Urobil som tak a odvtedy tam žijeme. Stretli sme mnohých Židov, ktorým sa zjavil Ježiš. Dnes ich v Izraeli žijú tisíce. Židia, ktorí veria v Ježiša, sú súčasťou židovského národa aj Cirkvi. Začína sa obnovovať most medzi Cirkvou a Izraelom. Je to Boží plán. Je povzbudzujúce vedieť, že Boh dokončí to, čo začal. Židia slávia šabat, ktorý je oslavou dokončeného Božieho diela. Boh sa nezmenil. To, čo začal v Ježišovi Kristovi, aj dokončí. Boh nás vo svojej vernosti nikdy neopustil a privedie nás k cieľu.

Svedectvo mesiánskeho Žida o hľadaní pravdy po skúsenosti holokaustu prirodzene zapadá do kontextu porovnania náboženských systémov a otázky, kto je Mesiáš; úzko súvisí s témou mesiášskych proroctiev, s dejinami izraelského národa a so sekciou skúseností ľudí, kde sa stretáva ľudská bolesť, pochybnosť a Božie tiché pôsobenie, ktoré vedie k pravde meniacej život.