Ezechiel – prorok medzi zajatcami

Ezechiel patril medzi tých, ktorí boli odvlečení do babylonského zajatia po prvých deportáciách judského ľudu. Ako kňazský syn žil medzi zajatcami pri rieke Kebár v babylonskej krajine, kde prežíval bolesť z pádu národa a straty Jeruzalema. Práve v zajatí ho Boh povolal za proroka medzi vyhnaným ľudom. Jeho služba mala priniesť vysvetlenie dôvodov súdu nad Izraelom a zároveň zasľúbenie budúcej obnovy.

Na začiatku svojej služby mal mimoriadne videnie Božej slávy. Uvidel nebeské bytosti, žiarivé svetlo a pohybujúci sa Boží trón. Toto videnie zdôrazňovalo Božiu moc, svätosť a zvrchovanosť nad celým stvorením.

V prítomnosti Božej slávy padol na tvár a prijal Božie povolanie. Boh ho ustanovil za „strážcu domu Izraela“, ktorý má varovať ľud pred dôsledkami hriechu a oznamovať Božie posolstvo.

Jeho služba bola náročná, pretože mal hovoriť k ľudu, ktorý bol zatvrdilý a často odmietal počúvať. Boh ho však posilnil a pripravil na službu, aby vytrval v oznamovaní pravdy. Ezechielovo povolanie zdôrazňuje, že Božia prítomnosť nie je obmedzená na chrám v Jeruzaleme, ale sprevádza svoj ľud aj v zajatí. Jeho služba priniesla vyhnanému národu posolstvo súdu aj nádeje uprostred utrpenia.

Na začiatku svojej prorockej služby dostal Ezechiel mimoriadne videnie Božej slávy, ktoré hlboko ovplyvnilo celé jeho posolstvo. Uvidel víchricu prichádzajúcu zo severu, žiarivé svetlo a oheň, uprostred ktorého sa zjavili zvláštne nebeské bytosti. Tieto bytosti mali štyri tváre a štyri krídla a pohybovali sa s dokonalou presnosťou podľa Božej vôle. Vedľa nich sa nachádzali zvláštne kolesá plné očí, ktoré sa pohybovali spolu s nimi. Nad nimi bol rozprestretý nebeský priestor a nad ním trón, na ktorom sedela postava obklopená žiarou a slávou.