Daniel – videnia posledných čias

Daniel patril medzi mladých mužov z judskej šľachty, ktorí boli po páde Jeruzalema odvlečení do babylonského zajatia. Bol vybraný na službu na kráľovskom dvore, kde mal získať vzdelanie, naučiť sa jazyk a prispôsobiť sa kultúre Babylonu. Napriek prostrediu pohanskej ríše sa Daniel rozhodol zostať verný Bohu. Odmietol kráľovskú stravu a víno, ktoré odporovali jeho presvedčeniu a Božiemu zákonu.

Požiadal, aby mohol jesť jednoduchú stravu a piť vodu. Boh požehnal jeho rozhodnutie a Daniel spolu so svojimi priateľmi bol zdravší a silnejší než ostatní.

Boh mu dal múdrosť, poznanie a schopnosť rozumieť videniam a snom. Daniel vynikal nad ostatnými svojou rozumnosťou a schopnosťami, čo mu prinieslo postavenie medzi najvyššími služobníkmi kráľa.

Jeho rozhodnutie zostať verný Bohu v prostredí, ktoré podporovalo kompromis, sa stalo základom jeho života aj služby. Danielov príbeh zdôrazňuje, že vernosť Bohu je možná aj uprostred tlaku sveta a prináša Božie požehnanie. Jeho život v Babylone tak predstavuje začiatok svedectva o viere, ktorá zostáva pevná aj v nepriateľskom prostredí.

Babylonský kráľ Nabuchodonozor mal znepokojujúci sen, ktorý ho veľmi vystrašil, no nedokázal si ho spomenúť ani pochopiť jeho význam. Rozkázal svojim mudrcom, aby mu oznámili sen aj jeho výklad, no nikto to nedokázal. Kráľ preto rozhodol o poprave všetkých babylonských mudrcov, medzi ktorými bol aj Daniel so svojimi priateľmi. Daniel požiadal o čas, aby mohol hľadať odpoveď u Boha.

Spolu so svojimi priateľmi sa modlil a Boh mu vo videní zjavil obsah sna aj jeho význam. Daniel potom predstúpil pred kráľa a vyhlásil, že tajomstvo nezjavil človek, ale Boh, ktorý vládne nad dejinami. Sen zobrazoval veľkú sochu z rôznych kovov — hlava zo zlata, hruď a ramená zo striebra, brucho z medi, nohy zo železa a chodidlá zo železa zmiešaného s hlinou. Kameň, ktorý nebol vytesaný ľudskou rukou, udrel do sochy, rozdrvil ju a stal sa veľkým vrchom, ktorý naplnil celú zem.