4. Babylon a prorocké hodiny

Danielovo proroctvo o sedemdesiatich týždňoch určilo presný čas príchodu Mesiáša. Začína sa výnosom z roku 457 pred Kr., vedie k pomazaniu Ježiša v roku 27 po Kr., ku krížu uprostred posledného týždňa a k ukončeniu skúšobného času pre národný Izrael v roku 34 po Kr.

Náš veľký príbeh teraz pokračuje pri mladom zajatcovi, ktorý bol odvlečený do Babylonu. Daniel bol ešte chlapec, keď jeho národ padol. Jeruzalem bol zničený, mesto i chrám zostali v troskách, pretože ľud opustil práve tie princípy, ktoré mala svätyňa učiť (2. Kroník 36:19). Ale Boh s nimi ešte neskončil. Povolal Daniela, aby znovu zapálil nádej a pripomenul Izraelu jeho pôvodné poslanie – pripraviť svet na príchod Mesiáša.

Cez tohto verného vyhnanca Boh poslal sériu veľkolepých, takmer filmových videní budúcnosti. Tri z nich stoja v samotnom strede všetkého, čo bude v tomto príbehu nasledovať: sedemdesiat týždňov, 1260 dní, 2300 dní. Každé z nich je súčasťou nebeského plánu. A každé je merané rovnakým prorockým meradlom. Prvé z týchto proroctiev malo urobiť niečo ohromujúce: malo do kalendára presne zapísať čas, kedy sa konečne objaví dlho zasľúbený Vysloboditeľ.

Izrael sa nachádzal v určitom skúšobnom období. A Boh sa chystal povedať im presne, koľko času im ešte zostáva.