Najstarší Zodiak- obrazová Biblia na nebesiach

Väčšina študentov Biblie sa zhoduje na tom, že prvou napísanou biblickou knihou bola kniha Jób. Je zaujímavé, že práve v tejto knihe Boh priamo oslovuje Jóba a vlastnými slovami pomenúva názvy viacerých súhvezdí a hviezd, ako aj názov zodiaku – nepochybne to bolo pre dávnych ľudí omnoho známejšie než dnes.

„Vyvedieš hviezdy zverokruhu v pravý čas a povedieš súhvezdie Leva s jeho mláďatami?“ Jób 38:32

„Hviezdy zverokruhu“ – tento zverokruh je dnes známy pod názvom zodiak, alebo hebrejsky Mazzaroth, čo označuje dvanásť znamení nadväzujúcich na dvanásť mesiacov v roku. Slovo zodiak pochádza z arabského koreňa slova označujúceho cestu alebo dráhu. Aj grécke slovo zodiakos znamená kruh alebo cyklus a slovo zoad označuje cestu alebo postupné napredovanie, pričom jeho pôvod možno vystopovať až k hebrejskému slovu Sodi, ktoré v sanskrte znamená cesta.

Toto slovo sa často mylne spája s významom zvierat podľa gréckeho zoe alebo anglického zoo, preto sa používa označenie zverokruh. Napríklad súhvezdie Južného kríža alebo Rieky ohňa nepredstavuje žiadne zviera, preto budeme používať stručné a výstižné označenie zodiak.

Slovo zoad sa zároveň vzťahuje na dráhu Slnka, ktoré sa po roku opäť dostane na rovnaké miesto ako predtým. Cesta, ktorou Slnko putuje – alebo sa to tak aspoň javí – sa nazýva zodiak a je rozdelená na dvanásť častí. Uvidíte, že každé z týchto dvanástich hlavných znamení predstavuje prorocký obraz, akoby obrazovú reč alebo obrazovú Bibliu, ktorá odhaľuje cestu spasenia v dejinách sveta. Boh používa zodiak, aby Jóbovi ukázal svoju všemohúcnosť, zvrchovanosť a majestát.

Zodiak opisujúci dráhu Slnka okolo Zeme, ktorá je znázornená v strede.

Prvým z týchto dvanástich znamení je znamenie Panny, ktoré prorokuje o semene ženy, ktoré rozdrví hlavu hadovi.

„Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím semenom a jej semenom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu rozšliapeš pätu.“ Genesis 3:15

Táto skupina hviezd je spojená s obrazom ženy, ktorá v jednej ruke drží klasy pšenice a v druhej vetvičku. Všetky tieto znamenia postupne ukážeme a vysvetlíme. Posledným znamením je súhvezdie Leva, ktoré hovorí o Kristovi ako o levovi z kmeňa Júda, ktorý zvíťazil.

„Vyvedieš hviezdy zverokruhu v pravý čas a povedieš súhvezdie Leva s jeho mláďatami?“ Jób 38:32

Poradie súhvezdí sa úplne zhoduje s poradím v Biblii. Kristus prišiel skrytý v človeku, prišiel skrze ženu, no naposledy príde ako lev – teda ako kráľ, viditeľne na túto zem. Satan videl, akú veľkú moc má toto posolstvo o zasľúbenom Mesiášovi, a preto túto mocnú pravdu prekrútil, takže dnes len hŕstka ľudí rozumie jej pravému významu.

Je zaujímavé, že týchto dvanásť znamení sa nachádza v každej kultúre – či už v Číne, Babylone, Perzii, Egypte, Grécku alebo Ríme – všade vidíme dvanásť hlavných znamení. Albumazar uvádza, že najviac sa od pôvodných znamení odklonili Indiáni; hoci ich majú dvanásť, nahradili ich vlastnými znakmi a výkladmi.

Dnešná astrológia používa tieto znamenia prevráteným spôsobom. Nie je pravda, že by ich vynašla – iba ich prekrútila a znečistila pôvodný význam, ako si ukážeme z histórie.

Ako však môžeme vedieť, že prvým znamením je práve Panna, keď astrológovia začínajú znamením Barana? Podľa zjavenia Biblie je začiatkom jasne Panna – príchod Krista skrze ženu – a koncom Lev, druhý príchod Krista triumfujúceho nad svojimi nepriateľmi.

Potvrdením tohto biblického zjavenia je veľmi starý zodiak nazývaný Denderah. Bol nájdený na hornej stene stĺporadia chrámu Esneh v Egypte. V tomto zodiaku je medzi znamením Panny a Leva vložený obraz sfingy s hlavou ženy a chvostom leva, čo potvrdzuje začiatok aj koniec zodiaku – presne podľa biblického zjavenia.

Dlho ľudia ani vedci nepoznali význam sfingy, až na túto pravdu upozornili kresťania a dnes sa mnohí vedci domnievajú, že práve toto bol jej skutočný účel. Slovo sfinga v gréčtine znamená „spojenie“, takže ide o spojenie dvoch znamení poukazujúce na začiatočný a konečný bod zodiaku. Toto zároveň potvrdzuje aj hebrejský názov hviezdy v súhvezdí Leva; hviezda Sarcam znamená spojenie a ukazuje na bod stretnutia dvoch koncov kruhu zodiaku.

„Synovia Izraela budú táboriť každý pri svojej zástave, pod znakmi domu svojich otcov; budú táboriť oproti stanu stretávania dookola.“ Numeri 2:2

Doslovne je tu uvedené „pod znameniami“ svojho otcovského rodu. Tieto znamenia boli zobrazené na ich zástavách a išlo o znamenia zodpovedajúce znameniam zodiaku, ako o tom svedčia aj záznamy starých židovských rabínov.

Nápis zo židovskej synagógy v Engedi, ktorá bola zničená okolo roku 530 nášho letopočtu. Na doske je vyrytých 12 patriarchov, 12 znamení zodiaku a 12 mesiacov.

Napríklad:

„Zvíťazil lev z pokolenia Júdu.“ Zjavenie 5:5

Toto znamenie pokolenia Júdu, ktoré nosili na svojej zástave, bolo jedným zo znamení zodiaku symbolizujúcim Krista ako kráľa. Všetky pokolenia boli zhromaždené okolo stanu stretávania, teda podobne ako znamenia zodiaku okolo osi Slnka a dvanásť hviezd okolo hlavy ženy z knihy Zjavenie. To, čo Boh vyslovil v Biblii o znameniach zodiaku, je pre mnohých jasným svedectvom. Pozrime sa však aj na historické súvislosti ako na potvrdenie tejto skutočnosti.

Fotografia vyššie zachytáva nález zo židovskej synagógy, ktorá bola zničená okolo roku 530 nášho letopočtu. Najprv sú tu uvedení predpotopní patriarchovia od Adama až po troch synov Noacha. Potom nasledujú mená dvanástich znamení zodiaku a napokon hebrejské názvy dvanástich mesiacov v roku.

Preklad:

1. Adam, Set, Enoš, Kenan, Mahalalel, Jared
2. Henoch, Metuzalem, Lamech, Noach, Sem, Cham, Jafet
3. Baran, Býk, Blíženci, Rak, Lev, Panna
4. Váhy, Škorpión, Strelec, Kozorožec, Vodnár, Ryby
5. Nisan, Ijar, Sivan, Tammuz, Av, Elul
6. Tišri, Marchéšvan, Kislev, Tévet, Ševat, Adar

R. T. Dodds okrem iného poukazuje aj na súvislosť medzi znameniami a predpotopnými patriarchami. Z toho vyplýva, že tieto znamenia mali byť najprv zapísané Adamom a následne odovzdávané potomkom až po Noacha, ktorý ich zachoval. O tom má svedčiť aj literatúra nájdená v skryte na smaragdovom hranole v Egypte.

Egypťania v týchto záznamoch označujú Adama ako „Prvý Thoth“, jeho syna Seta ako „Agathodaimon“, čo znamená „dobrý duch“, Henocha ako „Druhý Thoth“ a Noacha ako „Tretí Thoth“, nazývaného tiež „Hermes Trismegistos“, teda „Trikrát veľký“.

Fotografia zodiaku Denderah (tiež Dendera) a osem ľudí, ktorí vyšli z Noachovej archy.
(Týchto osem osôb je zobrazených v kruhu vpravo hore.)

O tom, že tieto znamenia súhvezdí sú staršie než grécka, chaldejská či babylonská civilizácia, hovoria dokonca aj astronómovia:

„Je však isté, že sa toto meno dostalo na oblohu omnoho zložitejšou cestou. Býk patrí medzi najstaršie súhvezdia, ktorého korene siahajú do štvrtého tisícročia pred naším letopočtom. V tom čase označoval jarnú rovnodennosť a jeho stretnutie so Slnkom začínalo poľnohospodársky rok. Je však možné, že si ho ľudia všimli ešte skôr. Nasvedčuje tomu množstvo paleontologických nálezov, napríklad krásne kresby pravekých ľudí z doby kamennej.“

Prastarý zodiak, nájdený na strope chrámu Denderah v Egypte, patrí medzi najzachovalejšie pamiatky a potvrdzuje predchádzajúce tvrdenia. Egyptológovia tento nález datujú do prvého storočia pred Kristom. Na tomto zodiaku možno vidieť osem ľudí – „božskú skupinu ôsmich“, ktorá prežila potopu. Táto skupina sa nachádza pod znameniami Kozorožca a Vodnára, ktoré podľa nápisu patria Noachovi a Semovi.

Táto „božská skupina ôsmich“ bola označovaná ako predkovia ľudstva, ktorí sa podľa tradície vynorili z vôd chaosu a založili obnovený svet. Všetci „bohovia Egypta“ mali byť podľa týchto predstáv ich potomkami. Hoci je toto podanie skreslené, možno v ňom rozpoznať biblický príbeh o potope za čias Noacha.

Maľovaná rekonštrukcia zodiaku Denderah a osem ľudí, ktorí vyšli z Noachovej archy.
(Týchto osem osôb je označených šípkou a ekliptika červenými bodkami.)

Flavius Josephus, vlastným menom Joseph Ben Mattatiáš, sa narodil v kňazskej a kráľovskej rodine v Jeruzaleme roku 31 nášho letopočtu. Jeho spisy sú historickým dokumentom, ktorý svedčí o živote Krista a Jeho učeníkov.

„V tom čase žil Ježiš, múdry človek, ak je vôbec správne nazývať ho človekom, lebo konal podivuhodné skutky a bol učiteľom tých, ktorí s radosťou prijímali pravdu. Získal si mnohých Židov i mnohých pohanov. On bol Kristus…“

Josephus bol tiež svedkom zničenia druhého chrámu v Jeruzaleme. Starí Peržania a Arabi pripisovali pôvod zodiaku Adamovi, Setovi a Noachovi. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Josephus:

„Pokiaľ ide o týchto dvanásť kameňov… vo výklade ich významu sa nemýlime. Týchto dvanásť chlebov… symbolizuje kruh zodiaku a rok.“

Josephus spája dvanásť chlebov vo svätostánku, dvanásť pokolení Izraela a kruh zodiaku. Tvrdil, že poznatky o zodiaku boli zapísané predpotopnými patriarchami. Jim Weber, významný biblický učiteľ, píše:

„Náboženstvo, ktoré vytvorila Semiramis… bolo založené na prekrútení prastarej astronómie… Tieto večné pravdy boli prekrútené do mýtického kruhu…“

Tieto slová poukazujú na prekrútenie významu znamení a vytvorenie falošného evanjelia ako náhrady pravdy. Hippolytus (170 – 236 po Kristovi), jeden z prvotných kresťanov, opisuje omyl astrológie, no zároveň uvádza, že ide o prekrútenie pravého významu zodiaku, ktorý vysvetľoval Aratus.

„Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako povedali aj niektorí z vašich básnikov.“ Skutky 17:28

Aratus bol označovaný za básnika, pretože na žiadosť macedónskeho kráľa napísal básne o význame hviezdnych znamení, aby tak sprístupnil dielo Eudoxa širšiemu publiku. Hippolytus napríklad prirovnáva rôzne súhvezdia k Adamovi a Eve, k hadovi, ktorý ich zviedol, k ich pokániu, a hovorí aj o Stvoriteľovi Logosovi (Božskom Slove).

Dôkazov o spojitosti prvotných kresťanov a zodiaku je samozrejme omnoho viac, no aj tieto skutočnosti môžu pomôcť lepšie pochopiť túto tému. Aj v dnešnej dobe existuje množstvo veriacich astronómov, ktorí hovoria o „evanjeliu vo hviezdach“. Elektronický štvrťročník Biblical Astronomer (Biblický astronóm), ktorého editorom je astronóm Gerardus Dingeman Bouw, PhD., dostupný bezplatne v angličtine, bol pre mnohých v tejto oblasti užitočný.

V dejinách možno sledovať, ako sa satan horlivo snažil prekrútiť mocné proroctvo o príchode Mesiáša zaznamenané v znameniach zodiaku. Posledná vec, na ktorú treba poukázať, je veža Bábel, kde Boh zmiatol jazyky ľudí. Je zrejmé, že existovali tri dôvody, prečo Boh musel zasiahnuť. Prvým bola vzbura proti prikázaniu z knihy Genesis:

„Ploďte sa a množte sa a naplňte zem.“ Genesis 1:28

Tu vidíme pokus postaviť sa proti tomuto prikázaniu.

„Potom povedali: Poďme, vybudujme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude k nebu. Tak si urobíme meno, aby sme neboli rozptýlení po celej zemi.“ Genesis 11:4

Ďalším dôvodom bolo, že si chceli urobiť meno sami pre seba, aby získali význam a slávu. Napokon túto vežu stavali s vrcholom smerujúcim k nebu. V kralickom preklade Biblie čítame: „ktorej vrch by dosahoval k nebu“, pričom slovo „dosahoval“ je písané kurzívou, čo naznačuje, že bolo do textu doplnené. Na to poukazuje aj viacero anglických prekladov.

Správny význam verša je teda „ktorej vrchol k (alebo pre) nebu“ – v hebrejskom origináli sa nenachádza nič, čo by naznačovalo konkrétnu výšku veže, hoci nepochybne išlo o veľkolepú stavbu.

Títo ľudia neboli takí naivní, aby si mysleli, že môžu postaviť vežu až do neba, ako na to poukázalo mnoho biblických učiteľov. Podľa dávneho archeológa Lieut. Gen. Chesneyho a jeho nálezov v ruinách Babylonu, ako aj podľa ďalších odborníkov, bola táto veža okrem iného postavená na počesť božstiev zobrazovaných v planétach. Chesney uvádza, že na zvyškoch vypálených tehál sa nachádzalo sedem vrstiev – najnižšia mala čiernu farbu Saturnu, ďalšia oranžovú farbu Jupitera, tretia červenú farbu Marsu a podobne.

Nad nimi sa našli vyobrazenia súhvezdí, do ktorých si namiesto proroctva o Mesiášovi dosadili vlastných bohov. Niektorí tvrdia, že názov tejto veže bol „Sedem planét“ alebo „Sedem svetiel“. Tieto farebné zvyšky tehál sú dodnes uložené v Britskom múzeu. Podobnú skutočnosť opisuje aj biblický text:

„Opustili všetky prikázania Hospodina, svojho Boha, uliali si modly, dve teľatá, zhotovili si posvätný kôl, klaňali sa všetkému nebeskému vojsku a slúžili Bálovi.“ 2 Kráľov 17:16

Všimnite si, že nebeské zástupy sú tu spojené s Baalom, ktorý bol bohom slnka. „Tabuľa stvorenia“ je nález z Babylonu, ktorý poskytuje určitú predstavu o tejto veži, keďže ruiny starovekého Babylonu sú miestom, kde sa táto stavba pôvodne nachádzala (na území dnešného Iraku). Tento nález je uložený v Britskom múzeu a nachádza sa na ňom okrem iného nápis:

„Anu (Stvoriteľ) vytvoril vznešené príbytky veľkých bohov. Do nich umiestnil hviezdy.“

Z toho je zrejmé, že išlo o znamenia súhvezdí zodiaku, čo potvrdzuje, že v skutočnosti neuctievali hviezdy alebo znamenia zodiaku ako také, ale uctievali vlastných bohov, ktorých si do nich dosadili.

Význam zverokruhu v biblickom kontexte nemožno oddeliť od stvorenia, mesiášskych proroctiev a jednotného posolstva Písma. Súvislosti ukazuje článok Obnovená pravda o hviezdach a ich posolstve, ktorý vysvetľuje pôvod a význam nebeských znamení. Biblický základ týchto tém je zakotvený v stvorení a počiatku sveta, ich prorocký rozmer objasňujú mesiášske proroctvá a správny prístup k ich výkladu vysvetľuje biblická hermeneutika. Celý obraz smeruje k poznaniu Božieho charakteru a zámeru s človekom, ktorý je zjavený v dejinách spásy aj v samotnom stvorení.