„Trojský kôň“ a biblická autorita

„Skrytý“ dôvod prečo ľudia opustili biblickú autoritu

V známom epose „Odysea“ od Homéra bola trójska pevnosť dobytá gréckou armádou tak, že im nechali údajne ako dar veľkého dreveného koňa (ktorý bol však plný utajených vojakov). Trójania s radosťou prijali dreveného koňa do svojho mesta, čím umožnili skrytej sile otvoriť brány mesta a vpustiť grécku armádu dovnútra, aby pevnosť porazila. „Trojský kôň“ sa tak stal metaforou pre stratégiu, ktorá dovolí nepriateľovi infiltrovať sa a poraziť zjavne neporaziteľného súpera, a to vďaka nevedomej spolupráci tých, ktorí majú byť porazení.

Často to tiež znamená, že ak by na strane obete nebola pýcha a nepozornosť, plán by nevyšiel. Inými slovami, poškodená strana „mala byť múdrejšia“.

Kedysi…

Predstavte si cirkev západného sveta (dokonca ešte pred 100 rokmi) ako silnú pevnosť, ktorej veže hrdo niesli transparenty viery, a ktorej strážcovia s trúbením oznamovali spasenie hriešnikov vďaka Kristovej obeti. Predstavte si cirkev, ktorá vysiela zástupy svojich poslancov do celého sveta, aby získavali duše, búrali bariéry a tak ich oslobodzovali zo zajatia, čím premáhali nepriateľa na jeho vlastnom území.

Kresťanskí vojaci vyzbrojení mečom Ducha odvážne bojovali za Kristovu vec a takto prenikali do celého sveta. Kresťanskí vodcovia na svojej domácej pôde smelo vyučovali Božie Slovo, takže zbožní muži a ženy vychovávali zbožné deti, čím sa stále viac rozrastalo spoločenstvo veriacich, tak ako hovorí Písmo. Božie Slovo bolo prehlasované za najvyššiu autoritu nad ľuďmi.

… a dnes

Dnes je situácia úplne iná. Pevnosť je napádaná zo všetkých strán, vrátane útokov zvnútra! Jej vojaci sú často pre útok alebo obranu zle vyzbrojení. Vo stáde sú vlci a vnútorné rozbroje sú úplne bežné. Mnohí s nepriateľom spolupracujú a veľké množstvo opustilo svoje postavenie a dobrovoľne sa pridalo k nepriateľskému táboru. Autorita Božieho Slova je na vlastnej domácej pôde často otvorene spochybňovaná. Hlásanie evanjelia je obmedzované a jasný zvuk trúb je zastretý.

Hlavným bojiskom cirkvi je dnes (ako kedykoľvek predtým) pojem biblickej autority. Ak Biblia neznamená to, čo jasne hovorí, potom je možné ju interpretovať podľa ľubovôle čitateľa, a tým sa autoritou nad Božou zjavenou pravdou stáva omylný človek. Spochybňovanie autority Božieho slova od neveriacich sa dá očakávať, ale ak dôveru v Bibliu strácajú vyznávajúci veriaci, výsledkom je rozdvojenie mysle.

Trojský kôň „dlhých vekov“

Kresťania z Biblie vedia, že existuje skutočný nepriateľ, ktorý obchádza a hľadá, koho by zožral a zničil; tým nepriateľom je Satan. Biblia opisuje Satana ako vysoko inteligentného a prefíkaného. Určite vedel, že priamy útok na spochybnenie Božieho slova by pravdepodobne nebol príliš úspešný. Lepšou stratégiou bolo vymyslieť plán, ktorý by odomkol brány zvnútra a umožnil tak príliv pochybností a sporov. Muselo to byť niečo, čo nespôsobí zjavné pohoršenie, ani nebude útočiť na základné pilierov cirkvi, ako je kríž, spasenie a podobne.

Malo to byť niečo, čo je príťažlivé ľudskému intelektu, ale nezaznie pri tom žiadny poplach. Myšlienka, ktorá by vyzerala ako úplne neškodná a oddelená od teológie, takže by bola pokojne prijatá. Útok vznikol z jednoduchého konceptu – dlhé veky.

Na konci 18. storočia sa v západnom akademickom svete stala populárna myšlienka miliónov rokov (MOY – Millions Of Years). Tento názor nevychádzal z rádioizotopových datovacích metód ani z argumentov o vzdialenosti svetla hviezd a podobne (tie prišli až neskôr, aby myšlienku MOY podporili). Skôr to celé vzniklo ako dôsledok interpretácie vrstiev sedimentárnych hornín, pozorovaných po celom svete.

Koncept bol jednoduchý a ľahko pochopiteľný. Ak ukladanie jednej či dvoch vrstiev v sedimentárnej hornine trvalo rok, potom uloženie všetkých horninových vrstiev, pozorovaných po celom svete, muselo trvať milióny rokov.

Ako cirkev prijala myšlienku dlhých vekov

Myšlienka dlhých vekov sa mnohým cirkveným vodcom zdala prijateľná, pretože nevyzerala ako útok na postavenie Krista, ani nemala žiadnu súvislosť s morálkou a hodnotami, ktoré cirkev zastáva. Navyše bola popularizovaná „vedcami“, ktorí boli často ctihodnými občanmi a pôsobili priateľsky voči cirkvi. Títo vedci navrhovali logické, sofistikované a technické postupy, ktoré sa zdali byť veľmi rozumné.

Cirkev teda vo všeobecnosti prijala koncept starej Zeme ako intelektuálne a vedecky spoľahlivý. Ako tieto myšlienky získavali na popularite, teológovia začali hľadať spôsob, ako včleniť MOY do Biblie. Koniec koncov, existovalo mnoho chytrých a sofistikovaných spôsobov, ktoré umožňovali vpraviť MOY do biblickej histórie: teória medzery, teória dĺžky dňa, pokojná potopa, Genesis 1:11 ako miestne stvorenie a podobne – všetky tieto teórie boli navrhnuté ako schodné možnosti na prehodnotenie toho, čo Biblia zdanlivo jasne hovorí… a nastražená pasca sklapla.

Títo ľudia si neuvedomili, že ak prijmú návnadu MOY o histórii Zeme namiesto biblického popisu, vzdávajú sa tým pojmom biblickej autority. Spoľahlivé brány boli odomknuté samotnými obrancami viery zvnútra a dvere sa otvorili v ústrety záplave pochybností.

Vyššia autorita vedy?

Tvrdenie, že Písmo má byť vykladané podľa toho, čo o histórii usudzujú vedci, len dokazuje, že „veda“ (závery o histórii vytvorené omylnými ľuďmi na základe naturalistických predpokladov) mala väčšiu autoritu než Božie slovo! V podstate tým vyhlásili, že Biblia nie je konečnou autoritou (hoci zároveň tvrdili, že je), aj keď bolo zrejmé, že Genesis (a príslušné verše naprieč Bibliou) jasne poukazujú na nedávne stvorenie a mladú Zem.

Napriek učeniu cirkvených otcov a reformátorov, ktorí v drvivej väčšine verili v Genesis a považovali Zem za mladú, postavili proti týmto pohľadom vyhlásenie „majstrov biblickej neomylnosti“, čo sa následne stalo bežným:

„Ak vezmeme len samotný tento popis [Genesis], potom samozrejme pripúšťame, že najprirodzenejšie by bolo chápať slovo [deň] v jeho bežnom slova zmysle; ale ak tento zmysel uvedie Mojžišov popis do konfliktu s faktami [miliónmi rokov] a naopak iný zmysel taký konflikt nespôsobuje, potom sme povinní prijať ten druhý.“

Tým však priznávajú, že pri interpretácii Biblie je možné použiť presvedčenie pochádzajúce mimo Písma a že Božie slovo nemusí znamenať to, čo jasne hovorí. Kapitoly Genesis 1-11 sa začali považovať skôr za akýsi „informačný príbeh“ než za skutočnú históriu. A to si nepriatelia cirkvi rýchlo všimli a využili to. Ako povedal „Darwinov buldog“ Huxley:

„Ak nemožno realitu Adama považovať za nič viac než za postavu Promethea, a ak je príbeh o Páde len informačného rázu, potom je pôsobivý prometheovský mýtus porovnateľný s Pavlovou dialektikou, ktorá má rovnakú hodnotu. A čo autorita pisateľov Nového zákona, ktorí podľa tejto teórie nielenže prijali chabé fikcie ako pevne danú pravdu, ale postavili na onom známom piesku samotné základy kresťanského učenia?“

Prijatím myšlienky obrovského veku Zeme sa Božia pevnosť stala obeťou nespočetných nájazdov zvonku a rozporov zvnútra. Ak fosílny záznam so všetkou v ňom zaznamenanou smrťou a utrpením vznikol milióny rokov pred tým, než Adam zhrešil, potom by musel Boh zaviesť smrť už pri stvorení! Z toho vyplýva, že smrť a utrpenie v celom stvorení nemohol spôsobiť Adamov hriech.

Od čoho nás teda Ježiš zachránil? Ako má kresťan odpovedať na otázku, prečo bolo na svete toľko bolesti a utrpenia, ak bol Boh dobrý a napriek tomu použil pri „stvoření“ choroby ako rakovina? Podľa čoho sa dá určiť, ktoré časti Biblie sú pravdivé? Boží ľud prijal chybu, ktorá má svoj pôvod už v samotnej záhrade Eden, kde Eva prijala Satanove pochybujúce slová:

„… a skutočne povedal Boh…?“ (Genesis 3:1)

Pred týmto varoval aj apoštol Pavol, keď povedal:

„Bojím sa ale, aby ste sa v mysli nenechali zviesť od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, tak ako sa kedysi hadovou prefíkanosťou nechala oklamať Eva.“ (2. Korintským 11:3)

Prijatím koncepcie miliónov rokov cirkev otvorila dvere pochybnostiam o Božom slove a oslabuje teologické základy, na ktorých stálo kresťanské učenie po stáročia.

Premyslená stratégia

Jedným z hlavných iniciátorov stratégie podkopania Božieho slova bol muž menom Charles Lyell. Lyell bol protikresťanský právnik, ktorý použil na spochybnenie autority Písma argumenty z geológie. Z jeho vlastných slov adresovaných priateľom a kolegom je zrejmé, že tejto stratégii dobre rozumel (na diskreditáciu biblickej histórie použil neútočné a „vedecké“ argumenty z geológie, čím uviedol do pochybností celé učenie Biblie). Povedal:

„Pred piatimi alebo šiestimi rokmi [1824–25] som uvažoval o tom, že ak by bolo vôbec možné zosadiť Mojžišovu geológiu bez pocitu pohoršenia, bolo by to v historickom koncepte a musíte ju podkopávať len všeobecne, aby ste čo najmenej hovorili sami za seba. Nech to pocítia a zamerajú sa na ponaučenie, ktoré z toho plynie.“

Lyell vedel, že zo strany cirkvi môže existovať určitý odpor, ale spoliehal sa na to, že ak bude opatrný, nebude na nikoho útočiť a nebude sa odvolávať na intelektuálne aspekty svojich (dnes už do značnej miery prehliadaných) geologických názorov, mohol by skutočne získať podporu od tých, ktorých sa snažil podkopávať a použil teda kompromis na dosiahnutie svojho cieľa u duchovenstva.

„Ak ich nebudeme dráždiť, a ja sa obávam, že by sme mohli (aj keď len v oblasti histórie), bolo by možné previesť ich na našu stranu. Ak sa nad nimi nebudete povyšovať, ale skôr vyzdvihnete liberálnosť a objektivitu dnešnej doby, pridajú sa k nám biskupi a osvietení svätci, ktorí pohŕdajú starými aj súčasnými fyziko-teológmi. Práve teraz je čas konať, tak sa radujte, že Q.R. [štvrťročná publikácia, do ktorej sa snažil vkladať svoje názory] je otvorená aj pre hriešnikov ako ste vy.“

Lyellov návrh na zosadenie geologických záverov z Mojžišových spisov v Genéze (týkajúcich sa Noemovej potopy a nedávneho stvorenia v 6 dňoch) bol veľmi úspešný a pripravil tak cestu pre darvinovskú evolúciu. Západný svet sa navždy zmenil. A aj keď čestní biblickí skeptici tieto pohnútky priznávajú, mnohí kresťania zjavne nechápali, o čo tu vlastne išlo:

„… Ja sám nepochybujem o tom, že v Anglicku by to bola geológia [uniformitariánska, geológia dlhých vekov] a evolučná teória, čo by zmenilo náš národ z kresťanského na pohanský.“

Kompromis ako zbraň proti viere

Kompromis medzi Božím slovom a ľudskými nespoľahlivými názormi nepomáha Kristovej veci. Aj keď sú Lyellove myšlienky uniformitariánskej geológie dnešnými geológmi všeobecne odmietané ako nelegitímne, jeho chybné myšlienky sa napriek tomu dokázali nenápadne votrieť do pevnosti biblickej autority. Strážcovia viery mali rozoznať, že takéto myšlienky neodpovedajú Božiemu slovu, a okamžite mali spustiť poplach!

Aby bolo možné znovu obnoviť zásady biblickej autority, musí Boží ľud predovšetkým vedieť, čo Božie slovo jasne hovorí (čítať Písmo každý deň) a dôverovať mu. Príslovia 3:5 hovoria:

„Celým svojím srdcom dôveruj Hospodinovi, nespoliehaj sa na vlastnú rozumnosť.“

Než prijmeme alebo odmietneme čokoľvek, čo vstupuje do našej mysle, musí to byť filtrované Božím slovom. Rímskym 12:2 nám pripomína:

„A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením svojej mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je Božia vôľa – čo je dobré, milé a dokonalé.“

Potom spoznáme, či to, čo niekto hovorí, je v súlade s Písmom, a môžeme to prijať, alebo to máme odmietnuť. Len tak zostane základ našej viery čistý, silný a nepohnuteľný. Okrem toho, že nebudeme stavať ľudskú autoritu nad Božiu, musíme tiež brániť autoritu Božieho slova a útočné koncepcie, ktoré sa snažia ísť proti nemu. 1. Petra 3:15 vyhlasuje:

„Ale posväcujte Pána Krista vo svojich srdciach a buďte vždy pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás požiada o dôvod nádeje, ktorá je vo vás, a to s tichosťou a bázňou.“

V skutočnosti by sme mali zo všetkých síl milovať Pána celým svojím srdcom, dušou a mysľou. 2. Korintským 10:5 hovorí:

„Búrame výmysly a každú pýchu, ktorá sa dvíha proti poznaniu Boha, a každú myšlienku podmaňujeme do poslušnosti Kristovi.“

Len tak zostane pevnosť našej viery neotrasiteľná, odolná voči útokom zvonka aj zvnútra.

Myšlienka miliónov rokov spôsobila tejto spoľahlivej pevnosti nepredstaviteľné škody. Mnohí kresťania sa domnievajú, že stáročie Zeme je vedľajšia záležitosť a chcú bojovať len proti „chorobám spoločnosti“, ako sú potraty, manželstvá rovnakého pohlavia a podobne. Ak však majú mať argumenty proti týmto sociálnym neduhom nejakú silu, musia mať aj zdroj autority.

Určite, potrat je zlý, pretože všetci ľudia sú stvorení na Boží obraz. A zdroj autority? Genesis! Homosexuálne zväzky sú nesprávne, pretože Boh stvoril manželstvo ako spojenie jedného muža s jednou ženou na celý život. A zdroj autority? Genesis! Naša kultúra postráda biblickú autoritu, a práve to je koreň týchto problémov.

Poučenie z pádu Tróje

Ak kresťania stoja na nepevných základoch nesprávnych interpretácií, nemôžu presvedčivo argumentovať. Aj keď nás môže tento zápas unavovať (Židom 12:3), obrancovia viery nesmú upadať na mysli a poddávať sa pokušeniu prijať tieto lákavé „dary“, ako sú dlhé veky, teórie o dĺžke dňa, teistická evolúcia a podobne. Tiež by sme sa nemali nechať zastrašiť zdanlivo neudržateľnou silou stojacou pred bránami.

Pádu Tróje sa dalo ľahko predísť. Ak by obrancovia jednoducho hneď na začiatku neprijali to, čo im nenáležalo, ich pevnosť by zostala stáť. Ateizmus bez konceptu dlhých vekov nemôže existovať. Všetci ateisti musia veriť v nejakú formu „samo stvorenia“ (evolúcie) a že tento evolučný proces musí prebiehať milióny rokov. Pre ateizmus sú milióny rokov bojom „na život a na smrť“.

Napriek tomu tieto myšlienky nie sú v súlade s biblickou históriou, podkopávajú biblickú autoritu a v skutočnosti ničia celý zmysel Ježišovho príchodu. A keďže je tento koncept v rozpore s Božím slovom, mali by ho veriaci odmietnuť. 2. Korintským 6:14 hovorí:

„Nespájajte sa s neveriacimi. Aké môže byť spojenie spravodlivosti s neprávosťou? Aký môže byť vzťah svetla s temnotou?“

Toto je pre mnohých čas na opätovné prehodnotenie konceptu miliónov rokov. Pre ďalšiu výzbroj v tejto životne dôležitej oblasti navštívte zmensvojzivo.cz a prečítajte si ďalšie články na obhajobu biblickej pravdy.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )