Gersonova terapia – Liečba rakoviny

Liečba rakoviny bola objavená už v roku 1928. Nešlo pritom len o jeden izolovaný objav, ale o liečbu prakticky každej formy chronickej choroby, ktorá bola odhalená dokonca ešte skôr – a to do veľkej miery náhodou. Za týmto prelomovým poznaním stál jeden človek, nemecký občan židovského pôvodu menom Dr. Max Gerson.

Hoci boli jeho objavy istý čas uznávané aj Hitlerom a nacistickým režimom, rodina Dr. Gersona za ne zaplatila najvyššiu cenu. Sedem súrodencov Dr. Gersona zahynulo počas holokaustu. Napriek tomu sa jeho prenasledovateľom nepodarilo zničiť to, čo po sebe zanechal. Gersonov výnimočný dar pomáhať aj beznádejným prípadom pretrváva dodnes.

„V Dr. Maxovi Gersonovi vidím jedného z najvýznamnejších géniov v histórii medicíny.“ Dr. Albert Schweitzer, laureát Nobelovej ceny

Viac ako 30 miliónov galónov nafty z individuálnej spotreby sa vo forme výfukových plynov automobilov každý týždeň dostáva do oceánu – čo zodpovedá rozsahu ropnej škvrny z tankera Exxon. V oceánoch sa hromadia polychlórované bifenyly a vyše 200 ďalších nebezpečných zlúčenín, ktoré najskôr konzumujú mikroskopické organizmy – zooplanktón. Odtiaľ sa tieto jedy šíria potravinovým reťazcom k ľadovým medveďom, tuleňom, veľrybám a napokon aj k ľuďom.

Jedna tisícina z jednej milióntiny gramu dioxínu môže poškodiť ľudské telo. Napriek tomu ľudia dnes nevedomky konzumujú toto množstvo 3 až 600-krát denne, a to od Arktídy po Antarktídu. Stromy – živé organizmy, ktoré čistia vzduch a produkujú kyslík – sú bezohľadne vyrubované v dôsledku neobmedzeného dopytu. V Severnej Amerike zostali za posledné storočie nedotknuté len 2 % pôvodných prírodných rezervácií.

Globálna ľudská populácia sa stala problémom nie svojím počtom, ale kolektívnou spotrebou, ktorá ide na úkor environmentálnej udržateľnosti. Ilúzia okamžitého ekonomického zisku poháňa sebadeštrukciu. Odmietanie harmónie s prírodou sa nevyhnutne prejavuje tým, že naše telá sa stávajú výstražným signálom.

Koncom 40. rokov 20. storočia bola rakovina diagnostikovaná u 1 z 16 ľudí. Dnes je v priemyselných krajinách postihnutý 1 z 2. Rakovina a rakovinové bunky fungujú ako parazitické a prakticky nesmrteľné jednotky bez špecifickej funkcie. Vytvárajú vlastnú cievnu sieť, ktorou odčerpávajú živiny zdravým bunkám, rastú do abnormálneho stavu a napokon zabijú svojho hostiteľa.

Okrem tejto nebezpečnej choroby sa dramaticky zvyšuje aj výskyt ďalších chronických ochorení. Je to šokujúce. V súčasnosti je takmer isté, že každý z nás dostane rakovinu alebo inú chronickú chorobu v určitom období života, a to v dôsledku dvoch kľúčových faktorov, ktoré tvoria základnú príčinu – nedostatok (deficit) a toxicitu. Práve toto zistenie sa stalo jadrom výskumu mladého lekára, ktorým bol Dr. Max Gerson.