Priscilla – misionárka rannej cirkvi

Priscilla, nazývaná aj Prisca, bola Židovka, ktorá spolu so svojím manželom Akvilom patrila medzi oddaných veriacich ranej cirkvi. Ich život bol úzko spojený nielen manželským zväzkom, ale aj spoločnou vierou a službou Bohu. Tvorili jednotu v práci, v duchovnom živote i v misijnej službe, čo výrazne formovalo ich pôsobenie medzi veriacimi. Pôvodne žili v Ríme, no pre nariadenie cisára, ktorý vyhnal Židov z mesta, boli nútení odísť a usadiť sa v Korinte.

Táto udalosť zásadne ovplyvnila ich život a pripravila pôdu pre ich budúcu službu. Nútené presídlenie sa stalo začiatkom novej etapy, v ktorej ich život nadobudol výrazný duchovný rozmer.

Priscilla s Akvilom sa živili výrobou stanov, čo bola poctivá remeselná práca vyžadujúca usilovnosť a vytrvalosť. Ich každodenný život spájal pracovnú zodpovednosť s duchovným zameraním. Práca pre nich nebola len spôsobom obživy, ale aj príležitosťou na službu a kontakt s ľuďmi. Ich spoločný život sa vyznačoval pohostinnosťou, oddanosťou Bohu a pripravenosťou slúžiť tam, kde to bolo potrebné.

Okolnosti ich života – presťahovanie, práca i nové prostredie – ich postupne pripravovali na dôležitú úlohu v šírení evanjelia a na spoluprácu s apoštolom Pavlom.

Po príchode do Korintu sa Priscilla spolu s Akvilom stretli s apoštolom Pavlom. Spojila ich nielen spoločná viera, ale aj rovnaké povolanie, keďže aj Pavol sa živil výrobou stanov. Toto stretnutie sa stalo začiatkom úzkej spolupráce, ktorá výrazne ovplyvnila ich ďalší život i službu v ranej cirkvi. Priscilla s manželom prijali Pavla do svojho domu a spolu s ním pracovali aj slúžili. Ich domov sa stal miestom spoločenstva, vyučovania a duchovného rastu.

V spoločnej službe sa učili hlbšie poznávať evanjelium a získavali skúsenosti pri šírení viery medzi ľuďmi.