Model plochej Zeme v mapách, vede a histórii (8.časť)

Musím priznať, že počas celého svojho života som nikdy nepočul meno Al-Biruni, až kým som si nepozrel sériu videí na YouTube s názvom „Flat Earth Clues“ od Marka Sargenta. Keď som skúmal tému plochej Zeme, musel som preskúmať každé tvrdenie a uistiť sa, že všetko, čo bolo povedané vo videách, ktoré som sledoval, aj v knihách a na webových stránkach, ktoré som čítal, je pravdivé.

Al-Biruni, perzský astronóm, je považovaný za tvorcu mapy plochej Zeme, ktorá sa stala známou ako AE mapa alebo „azimutálna ekvidistantná projekčná mapa“. Al-Biruni sa narodil 15. septembra roku 973 v Uzbekistane a zomrel 13. decembra roku 1048 v Afganistane. Môžeme teda povedať, že mapa plochej Zeme má najmenej 1 000 rokov.

Ako sa uvádzalo v „Flat Earth Clues“, NASA pomenovala jeden kráter na Mesiaci „Al-Biruni“ podľa perzského astronóma, ktorému sa pripisuje vytvorenie mapy plochej Zeme pred 1 000 rokmi. Pre pripomenutie čitateľovi – prvý model guľovej Zeme bol predstavený v roku 1492, formálne známy ako Erdapfel, a pripisuje sa Martinovi Behaimovi z Nemecka.

Nikto presne nevie, ako sú kontinenty usporiadané na mape plochej Zeme. Najlepšie, čo zatiaľ máme, je azimutálna ekvidistantná projekčná mapa, ktorá je široko používaná USGS (United States Geological Survey), ako sa uvádza v dokumente Geological Survey Bulletin 1532, 330-stranovom materiáli publikovanom v roku 1983. Dokument nespomína iba AE mapu. V skutočnosti sú v ňom uvedené všetky mapové projekcie – ploché aj sférické – ako nástroje používané USGS.

V tejto časti predstavím AE mapu používanú v rôznych oblastiach vedy, techniky a všeobecných štúdií s cieľom ukázať čitateľovi, že mapa plochej Zeme zobrazuje skutočný tvar Zeme. Prvá ilustrácia na nasledujúcej strane ukáže mapu plochej Zeme používanú v meteorológii na znázornenie teplôt naprieč plochou Zemou.

Slnko je oveľa bližšie a oveľa menšie, než sa učí v heliocentrickom modeli. Slnko obieha nad plochou Zemou v smere hodinových ručičiek a tri mesiace sa pohybuje okolo centrálneho pólu (známeho aj ako severný pól). Potom sa presunie k rovníku, kde obieha ďalšie tri mesiace, a následne sa presunie nad obratník Kozorožca, kde obieha ďalšie tri mesiace, kým sa opäť nevráti k rovníku.

Keďže rovník je stredovým bodom medzi obratníkom Raka a obratníkom Kozorožca, Slnko obieha túto oblasť dvakrát do roka, čo spôsobuje vyššie teploty v tejto oblasti než v oblastiach okolo stredu a pri okraji blízko južného kruhu alebo antarktického kruhu. Na obrázku vyššie žlto-červené farby znázorňujú oblasti, nad ktorými Slnko obieha dvakrát do roka, zatiaľ čo modré časti mapy znázorňujú oblasti, nad ktorými Slnko obieha iba raz ročne. Môžeme teda povedať, že teploty na Zemi sú lepšie vysvetlené na mape plochej Zeme.

To isté možno povedať aj v oblasti geografie a geológie. Napríklad pri štúdiu zemepisných šírok a zemepisných dĺžok poskytuje mapa plochej Zeme úplný pohľad na Zem od 90° severnej šírky po 90° južnej šírky.

Podľa strany 141 manuálu USGS spomenutého vyššie je ortografická projekcia, ktorá zahŕňa oblasť od 90° severnej šírky po 0° na rovníku, zobrazená ako skutočné línie a bola známa už Grékom a Egypťanom pred 2 000 rokmi. Oblasť južne od rovníka nebola v staroveku známa.

V časoch vojny sa nepoužíva žiadna iná mapa než mapa plochej Zeme. V 2. kapitole tejto knihy, na strane 18, nájdete leteckú mapu sveta, čo je mapa plochej Zeme zobrazujúca vzdialenosti medzi mestami v míľach. Existujú aj fotografie, na ktorých Hitler používa mapu plochej Zeme pri tvorbe svojej vojenskej stratégie. Obrázok mapy plochej Zeme je možné vidieť aj v situačnej miestnosti Kennedyho.

Mapa nižšie bola pripravená pre spoločnosť Alcoa (Aluminum Company of America) v roku 1943 a nedávno bola predaná na aukcii za nezverejnenú sumu. Požiadal som spoločnosť Barry Lawrence Ruderman Antique Maps Inc. o povolenie použiť tento obrázok v tejto knihe.

V čínskej kultúre symbol jin a jang nie je nič iné než mapa plochej Zeme, ktorá zobrazuje Mesiac osvetľujúci noc predstavovanú čiernou polovicou a Slnko osvetľujúce deň predstavovaný bielou polovicou, pričom obiehajú z východu na západ presne tak, ako to pozorujeme v každodennom živote. Čínsky ľud patril medzi posledných, ktorí prijali heliocentrický model, väčšinou pod nátlakom kolonizátorov, ako boli Francúzi, Angličania a Portugalci.