fbpx
Zmeň svoj život
PohanstvoVýklad Písma

Vianoce – ako ich sláviť na Božiu slávu?

Vianočný stromček

Na Vianoce, ktoré sú predo dvermi, nech rodičia nezaujmú taký postoj, že zeleň umiestnená v zbore pre potešenie žiakov sobotnej školy je hriech. Môže sa totiž stať veľkým požehnaním. Vštepujte im do mysle veci, ktoré smerujú k ich blahu. V nijakom prípade by cieľom týchto stretnutí nemalo byť len pobavenie.

Zrejme vždy sa nájdu takí, ktorí budú chcieť zmeniť tieto príležitosti na sviatky bezstarostnej ľahkovážnosti a ktorých mienka nedostane pečať neba, no pre ostatných môžu byť tieto stretnutia veľkým prínosom. Som presvedčená, že mnohé stretnutia, ktoré majú demoralizujúci vplyv, môžu byť nahradené neškodným spôsobom.

Blížia sa Vianoce. Buďte rozumní a vytvorte z nich vzácny čas. Starší členovia cirkvi nech sa srdcom i dušou zjednotia so svojimi deťmi pri ich neškodných zábavách a oddychu a spolu vymyslia spôsoby a prostriedky, ako preukázať Ježišovi skutočnú úctu tým, že mu prinesiete dary a obete. Každý nech si pripomína Božie požiadavky. Jeho dielo nemôže napredovať bez vašej pomoci. Dary, ktorými sa obvykle navzájom obdarúvate, nech sú odovzdané do Pánovej pokladnice…

V každom zbore aj tie najmenšie dary umiestnite na vianočný stromček. Symbol zelene nech poukazuje na Božie posvätné dielo a jeho význam pre nás. Ak toto dielo bude vykonané s láskou, zachráni ľudí, ktorí sú v temnote. Vaše skutky nech sú s súlade s vašou vierou…

Každý strom v satanovej záhrade je obsypaný ovocím samoľúbosti, pýchy, prílišného sebavedomia, zlých túžob, výstredností. To všetko je jedom otrávené ovocie, ktorému sa teší telesné srdce. Nech v jednotlivých zboroch majú vianočný stromček a naň nech povešajú ovocie dobročinnosti a vďačnosti – obete ochotného srdca a rúk, ovocie, ktoré Boh príjme ako výraz našej viery a veľkej lásky k nemu za dar jeho Syna, Ježiša Krista.

Nech je stromček obsypaný nádherným, čistým a svätým ovocím, ktoré môže Boh prijať. Nechcete mať také Vianoce, aké môže schvaľovať aj Nebo?

(E.G. White, Review and Herald, 9. december 1884; (časť v Adventist Home, 477-483)

Vianoce sa blížia

„Blížia sa Vianoce“ je správa, ktorá letí po celom svete od východu na západ a od severu na juh. Pre mladých, dospelých, ba aj starších je to čas veľkej radosti a veselia. Čo sú vlastne Vianoce, že si vyžadujú toľko pozornosti? Tieto sviatky boli uznávané po stáročia.

Neveriaci i kresťanský svet ich prijali ako deň Kristovho narodenia. Keď svet vo veľkom slávi tento deň, ľudia nepreukazujú Kristovi nijakú poctu. Nechcú ho poznať ako svojho Spasiteľa, prejaviť mu česť ochotnou poslušnosťou v jeho službe. Tieto sviatky majú pre nich veľký význam, ale ten, kvôli ktorému ich oslavujú – Ježiš Kristus – nie.

25. december sa všeobecne považuje za deň narodenia Ježiša Krista. Jeho oslavovanie sa stalo obľúbeným zvykom. Vôbec však nie je isté, že zachovávame pravý deň narodenia nášho Spasiteľa. Dejiny nám to vôbec nepotvrdzujú. Biblia neudáva nijaký presný dátum. Keby to Pán považoval za podstatné pre naše spasenie, prostredníctvom svojich prorokov a apoštolov by nám oznámil, čo potrebujeme vedieť. To, že Písmo o tom mlčí, dokazuje, že je to pred nami skryté z pádnych dôvodov.

Pán vo svojej múdrosti zatajil miesto, kde pochoval Mojžiša. Boh ho pochoval a Boh ho vzkriesil a vzal do neba. Toto utajenie malo zabrániť modlárstvu. Ten, proti ktorému sa búrili, kým aktívne slúžil, koho provokovali takmer za hranice ľudskej trpezlivosti, toho boli schopní takmer uctievať, keď im ho Boh po smrti vzal.

Z toho istého dôvodu zamlčal presný deň Kristovho narodenia. Tomuto dňu by sme nemali vzdávať česť, ktorú máme vzdávať Kristovi ako Vykupiteľovi sveta. Len jemu máme preukazovať česť. Len jemu máme dôverovať a spoliehať sa naň ako na toho, kto môže zachrániť všetkých, čo prídu k nemu. Ľudia majú vzdávať úctu Ježišovi ako Synovi nekonečného Boha.

Oslavujte Boha, nie človeka

Boh neposvätil dátum 25. december. Bohu nie je príjemné, aby niečo, čo sa týka spasenia ľudí prostredníctvom nekonečnej obete prinesenej za nich, sa tak veľmi odchýlilo od zamýšľaného zámeru. Hlavným predmetom uctievania má byť Kristus. Ale keď sa oslavujú Vianoce, sláva nie je vzdávaná jemu ale smrteľnému človeku, ktorého hriešna nedokonalá povaha spôsobila, že Kristus musel prísť na tento svet.

Ježiš, Majestát neba, veľký Kráľ neba, odložil svoje kráľovstvo, opustil svoj trón slávy a svoju vládu a prišiel na náš svet, aby padlému človeku s oslabenou morálnou silou a porušenému hriechom poskytol božskú pomoc. Svoje božstvo zaodel ľudskosťou, aby mohol preniknúť do najhlbšej ľudskej biedy a utrpenia a tak pozdvihnúť padlého človeka. Tým, že na seba vzal ľudskú prirodzenosť, pozdvihol ľudstvo na úroveň morálnej hodnoty ktorú má pred Bohom. Sú to úžasné témy, ktoré sú príliš vznešené, príliš hlboké a príliš nekonečné nato, aby ich ľudská myseľ dokázala pochopiť.

Rodičia majú oboznamovať svoje deti s týmito vecami a poučiť ich, riadok po riadku, príkaz za príkazom, aké povinnosti majú voči Bohu; nie je ich povinnosťou voči sebe navzájom preukazovať si úctu a oslavovať sa navzájom darmi. Rodičia by mali deti naučiť, že Ježiš je Vykupiteľ sveta. Len o ňom máme usilovne premýšľať. Jeho dielo je veľkolepou témou, ktorej by mali venovať svoju pozornosť. Len jemu by mali prinášať svoje dary a obete. Takto to robili múdri ľudia a pastori.

V tento deň by sme nemali ignorovať deti

Keď zachovávame 25. december ako pripomienku na Kristovo narodenie, keď sú deti poučené radou i príkladom, že je to naozaj deň radosti a veselia, zistíte, že je ťažko prežiť tento čas bez toho, aby ste mu venovali určitú pozornosť. Môže to poslúžiť veľmi dobrému účelu.

Deťom by sme mali venovať veľkú pozornosť. Na Vianoce by sme im nemali dovoliť nachádzať prázdne pobavenie v márnosti a pôžitkárstve, v zábave, ktorá ničí ich duchovný život. Rodičia to môžu dosiahnuť tak, že myseľ a dary svojich detí nasmerujú k Bohu a spaseniu ľudí.

Túžba po zábave, namiesto toho, aby bola potlačená a ovládaná, by mala byť kontrolovaná a usmerňovaná usilovnou snahou zo strany rodičov. Ich túžba pripraviť dary sa môže zmeniť na čisté a posvätné riečisko a skončiť preukázaním láskavosti našim priateľom v tom, že im ponúkneme poklad veľkolepého a vznešeného diela, kvôli ktorému prišiel Kristus na tento svet. Jeho život a konanie sa vyznačovalo sebazaprením a sebaobetovaním. Nech sa tým vyznačuje aj náš život, ktorí vyznávame, že milujeme Ježiša. Pretože v ňom je naša nádej na večný život.

Nahraďte hriešne zábavy neškodným potešením

Nemôžeme chcieť, aby mladí ľudia boli takí vážni a dôstojní ako starší, a deti také pokojné ako ich rodičia. Pretože hriešne zábavy neschvaľujeme, čo je správne, nech rodičia, učitelia a tí, čo majú mladých ľudí na starosti, im pripravia neškodné potešenie, ktoré nekazí a neničí morálku. Nespútavajte mladých ľudí prísnymi pravidlami a obmedzeniami, ktoré spôsobia, že sa budú cítiť „tyranizovaní“. Utečú preč a vydajú sa cestou skazy.

Pevnou, láskavou a ohľaduplnou rukou držte „opraty“, veďte a kontrolujte ich myslenie a ciele. To všetko robte tak jemne, tak múdro a tak láskavo, aby si stále uvedomovali, že vám ide o ich najlepšie dobro.

Koľkí rodičia nariekajú, že nemôžu udržať svoje deti doma, že deti nemilujú svoj domov. V detstve majú túžbu po spoločenstve cudzích ľudí. Len čo sú dostatočne veľkí, odtrhnú sa od tých, pri ktorých si pripadali neslobodní a nerozumne obmedzovaní a prestanú dbať na matkine prosby a otcove rady. Prieskum ukazuje, že hriech leží pri dverách rodičov. Neurobili domov tým, čím mal byť – príťažlivým, radostným a šťastným miestom ožiareným lúčmi láskavých slov, teplých pohľadov a skutočnej lásky.

Tajomstvo záchrany vašich detí spočíva v tom, že im vytvoríte krásny a príťažlivý domov. Pôžitkárstvo a slabosti rodičov nepripútajú deti k Bohu ani k domovu. Dobrý a bohabojný vplyv, správna výchova a vzdelávanie mysle ušetria mnohé deti pred skazou.

Zbytočné míňanie prostriedkov

Tisíce dolárov (v roku 1884) zbytočne minieme na dary, ktoré si navzájom dávame. Sú to premrhané prostriedky, ktoré sme mohli dať Bohu a venovať na jeho dielo. Sýtia márnivosť, povzbudzujú pýchu, vyvolávajú nespokojnosť, hundranie, sťažnosti, pretože dary možno nie sú také, po akých túžili a nie také drahé, ako chceli alebo očakávali.

Vianoce nie sú slávené tak, ako by podľa svojho názvu mali byť (angl. Christmas – omša na počesť Krista). Človek opustil a zabudol na Boha takmer úplne; svoju pozornosť upriamil na seba. Opustil čisté pramene vody života, ktoré vytekajú z Božieho trónu a vykopal si deravé cisterny, ktoré vodu neudržia.

Boh podrobil človeka skúške, aby bol spôsobilý pre nebo. Svoj pohľad má upierať hore na Boha, ktorému má vzdávať úctu a klaňať sa mu, nie na talent, šikovnosť a vynaliezavosť, ktorú uplatňujú na to, aby sa stredobodom pozornosti stali oni sami. Človek prestal hľadieť na Boha a svoj pohľad upriamil na to, čo je pozemské, smrteľné a pominuteľné.

Satan usilovne pracuje na tom, aby vytlačil Boha z našej mysle a naplnil ju svetom, aby sme zo zreteľa stratili zameranie na Božiu slávu. Satan si podmaňuje našu myseľ a láka nás do pasce. Používa svoju chytrosť, aby vytvoril a sformoval materiál, na ktorom bude ďalej pracovať, aby sa mu Boh stal tým najmenším a posledným objektom oddanosti a lásky.

Smerom k nebu

Rôzne spoločenské zábavy skazili a zničili tisícky tých, ktorí – nebyť satanových nástrah – sa mohli stať služobníkmi živého Boha. Všade stretávame trosky, ktoré zničili pozlátené a moderné pôžitky. A to stále pokračuje. Tisícky ďalších pôjdu do záhyby, ak neotvoria oči aby videli a uvedomili si, že – aj keď vyznávajú, že sú kresťania – viac milujú zábavy a rozkoše ako Boha…

A tak, bratia, vyviňme zvláštne úsilie o to, aby sme na Vianoce prišli pred Pána s darmi a obeťami vďačnosti za dar Ježiša Krista ako Vykupiteľa tohto sveta. Nemíňajme zbytočne peniaze. Každý cent, ktorý môžeme ušetriť, odovzdajme „peňažníkom“. Satan vie, ako tieto príležitosti využiť na dosiahnutie svojho cieľa. Nebuďme zameraní na pozemské veci, ale upriamme svoju pozornosť na nebeské. Svojimi darmi ukážme, že si vážime sebazaprenie a Kristovu obeť za nás.

Nech každé dieťa a každý rodič upriami svoju pozornosť na Boha. Nech sú dary, už či malé alebo veľké, prinesené do Božej „zásobárne“.

Vy, čo máte prostriedky, a ktorí ste mali vo zvyku venovať dary svojim príbuzným a priateľom až ste boli v rozpakoch, čo vymyslieť, aby to bolo pre nich nové a zaujímavé, usilujte sa použiť svoju vynaliezavosť, aj svoj vplyv, a vyskúšajte, koľko prostriedkov môžete zozbierať na pokrok Božieho diela.

Svoju šikovnosť a schopnosti využite na to, aby ste blížiace sa Vianoce urobili jedným zo svojich skutočných záujmov a svoje poďakovanie Bohu nebies vyjadrili ochotnými a vďačnými obeťami. Prestaňte sa riadiť svetskými zvykmi. Rozhodnite sa, že tieto Vianoce nedáte tisícky dolárov na rôzne klenoty, zatiaľ čo Božia zásobáreň by mohla ostať prázdna.

Nemôžete byť odmeňovaní na zemi, pretože budete odmenení v budúcom živote  – a to hojne. Nech tí, čo si tak dlho pripravovali svoje plány, teraz začnú plánovať pre Božie dielo a určite porastiete v múdrosti. Nech ich svedomie je osvietené a láska k pravde a Kristovi nech nahradí modlárske myšlienky a lásku k sebe.

Nepovstanete, moji kresťanskí bratia a sestry, a neopášete sa, aby ste v bázni pred Bohom splnili svoju úlohu, a pripravili túto udalosť tak, aby nebola suchopádna a nezaujímavá, ale plná neškodnej radosti, aby mohla niesť Božiu pečať? Viem, že najchudobnejšia skupina zareaguje na tieto návrhy. Najbohatší by mali tiež prejaviť záujem a venovať svoje dary a obete primerane prostriedkom, ktoré im Boh zveril.

Nech je v nebeských knihách záznam o takých Vianociach, aké tu ešte neboli, a to vďaka darom, ktoré boli prinesené na podporu Božieho diela a vybudovanie jeho kráľovstva.

(Review and Herald, 9. december 1884; (časť v Adventist Home, 477-483)

Vianočné dary

Čas sviatkov sa rýchlo blíži a s ním vzájomné odovzdávanie si darov. Starí i mladí usilovne rozmýšľajú, čím by mohli obdarovať svojich priateľov na znak srdečnej pozornosti. Je príjemné dostať dar, aj keď celkom malý, od tých, ktorých milujeme. Uisťuje nás to o tom, že na nás nezabudli a zdá sa, že sme si zas o trocha bližší.

Bratia a sestry, zatiaľ čo rozmýšľate, čím by ste sa navzájom obdarovali, chcela by som vám pripomenúť nášho nebeského Priateľa, aby ste neboli nedbalí voči jeho požiadavkám. Nepoteší sa aj on, ak mu prejavíme, že sme naňho nezabudli? Ježiš, Knieža života, urobil všetko pre to, aby sme mohli byť spasení… Vytrpel dokonca smrť, aby nám mohol dať večný život.

Prostredníctvom Krista môžeme prijať každé požehnanie… Nepodelíme sa s naším nebeským Dobrodincom na znak našej vďačnosti a lásky? Príďte, bratia a sestry, príďte aj so svojimi deťmi, dokonca aj s malými deťmi v náručí a prineste dary Bohu podľa svojich možností. Spievajte mu vo svojom srdci a nech ho chvália vaše pery. Radujme sa, že náš Spasiteľ žije a prihovára sa za nás pred Bohom. Ako ľudia sme odpadli od Boha.

Vráťme sa k nemu a on sa vráti k nám a uzdraví všetky naše neduhy. Na blížiace sa sviatky Vianoc a Nového roka darujme Bohu nielen z našich prostriedkov, ale dajme mu úprimne seba samých ako živú obeť…

Aj keď nalieham na všetkých, aby predovšetkým priniesli dary Bohu, neodsudzujem úplne zvyk dávania vianočných a novoročných darčekov priateľom. Je správne dávať si navzájom dary na znak lásky a spomienky, ak pritom nezabúdame na Boha, nášho najlepšieho Priateľa. Naše dary by mali byť príjemcovi skutočne na osoh.

Odporúčala by som knihy, ktoré pomôžu lepšie rozumieť Božiemu slovu, alebo ktoré posilnia našu lásku k jeho nariadeniam. Zaobstarajte niečo na čítanie počas týchto dlhých zimných večerov.

Potrebujeme viac myslieť na Boha a menej na seba. Keby sme mysleli naňho tak často, ako často dokazuje svoju starostlivosť o nás, oveľa viac by sme o ňom rozmýšľali, radi by sme o ňom hovorili a chválili ho. Hovoríme o dočasných veciach, pretože sa o ne zaujímame.

Hovoríme o našich priateľoch, pretože ich máme radi. Naše radosti a naše problémy sú spojené s nimi. Máme však nekonečne väčší dôvod milovať Boha než milovať našich pozemských priateľov. Od neho sme dostali oveľa viac než od kohokoľvek z našich priateľov. Najprirodzenejšou vecou na tomto svete by malo byť dať Bohu prvé miesto vo svojich myšlienkach, hovoriť o jeho dobrote a jeho moci a odpovedať na jeho lásku svojimi štedrými darmi na jeho dielo.

(Review and Herald, 26. december 1882)

Minúť sa skutočného cieľa

Naše deti sme vychovávali tak, že na Vianoce čakajú darčeky od rodičov a priateľov. Vianoce sa oslavujú ako pripomienka Kristovho narodenia. Ak tieto sviatky slávime len tak, že robíme radosť našim deťom a sebe navzájom, naše dary nás odvádzajú od skutočného zmyslu týchto sviatkov. Naše obete vďaky by sme mali prinášať Pánovi, klásť svoje dary k nohám toho, ktorý nám otvoril poklady neba.

Nepriateľ usiluje o to, aby myseľ a srdce ľudí odpútal od Boha a jeho diela, a ľudia oslavovali a vzdávali pocty sami sebe. Boha sme vynechali z našej pozornosti a v podstate zneuctili. Vianoce sa stali sviatkami hodovania, obžerstva a sebeckého pôžitkárstva.

Každá rodina nech sa zamyslí nad touto vecou so všetkým, čo to so sebou prináša. Rodičia nech sa rozprávajú o význame týchto sviatkov s deťmi i priateľmi. Nech povedia: „Tohto roku neminieme peniaze na dary pre seba, ale vzdáme česť Bohu a budeme ho oslavovať. Svoju vďačnosť prejavíme tomu, ktorý dal svojho Syna, aby zomrel ako obeť za nás, aby sme my dostali dar večného života.“ Dokážme, že si vážime tento dar.

Podľa svojich možností mu prinesme dary. Slávme Vianoce tak, že si budeme spomínať na Boha namiesto toho, že budeme spomínať našich priateľov a príbuzných prostredníctvom darov, ktoré nepotrebujú.

Sebazaprenie

Necení si Boh takto prinesené dary? Nepožehná najmenších, ktorí prinesú dar svojmu Majstrovi? Určite áno! Nie je to vzácna príležitosť viesť deti k sebazapreniu pre Ježiša? Rozprávajte deťom o rozsiahlej misijnej práci a hovorte im o Kristovej láske, o veľkej obeti, ktorú priniesol, pretože nás miloval a chce, aby sme boli s ním v jeho kráľovstve. Prišiel na náš svet, aby ho požehnal svojou božskou prítomnosťou, aby priniesol pokoj, svetlo a radosť. Ale svet ho neprijal a Knieža života vydal na smrť. Jeho smrť spôsobila, že poklady neba sú na dosah všetkým, ktorí v neho uveria.

Vysvetlite tieto slávne pravdy svojim deťom a keď sa ich mladé srdce naplní láskou k Bohu, nech prinesú svoje malé dary ako ich podiel na šírení vzácneho svetla pravdy ďalším. Tak sa malé deti môžu stať malými misionármi svojho Majstra. Ich malé dary, ktoré poputujú do pokladnice ako množstvo malých potôčikov, sa zmenia na prúd rieky, ktorá občerství mnohé duše, ktoré sú smädné po Božej pravde. Ako výsledok svojho sebazaprenia tieto deti možno uvidia niekoho zo zachránených v Božom kráľovstve.

(Review and Herald Extra, 11. december 1888)

Sviatky

Sviatky sa rýchlo blížia. Mnohí zásadoví veriaci si kladú otázku, čo majú urobiť, aby boli milí v Božích očiach. Svet trávi tieto sviatky v neviazanosti a výstrednosti, obžerstve a zábave. Je zvykom v tom čase dávať a dostávať dary. Nie je to nijaká maličkosť vedieť, ako rozdeliť medzi priateľov tieto dary tak, aby sa nikto necítil ukrivdený. Zvyk dávať dary je často príčinou mnohej závisti a žiarlivosti.

Tisícky dolárov sú pred Vianocami a Novým rokom horšie než vyhodené na zbytočné pôžitky. Našou prednosťou je oddeliť sa od zvykov a praktík tohto zdegenerovaného veku a namiesto míňania prostriedkov len na ukojenie chuti alebo zbytočné ozdoby alebo doplnky oblečenia, môžeme zmeniť blížiace sa sviatky na príležitosť vzdať Bohu poctu a slávu.

Našim bratom a sestrám radíme, aby sa rozhodli urobiť reformu čo sa týka týchto sviatočných dní. Tí, ktorí si vážia dar Božieho drahého Syna vďaka ktorému sú zachránení pred záhubou, majú teraz dobrú príležitosť konkrétnym praktickým spôsobom vyjadriť svoju vďačnosť Bohu darmi.

Starší i mladí nech odložia bokom hoci malé sumy ako posvätnú obeť Bohu. Keby sme na dielo nášho Vykupiteľa dali polovicu toho, čo vynaložíme na svojich priateľov, vykonali by sme veľa dobra a prijali požehnanie z dávania.

Nasledujte Kristov príklad

Cez blížiace sa sviatočné dni sa snažme verne predstaviť Krista napodobňovaním jeho príkladu ako šiel a robil dobre. Nie je možné tešiť sa z Božieho súhlasu, keď žijeme pre seba. Ako kresťania, ktorí tvrdia, že žijú vierou v blízky príchod Syna človeka, zachovávajú všetky Božie prikázania, snažme sa zo všetkých síl prísť prostredníctvom Ježiša Krista k Bohu a v obeti s ním urobiť zmluvu. Vo svojich princípoch konania a správania sa musíme povzniesť nad zvyky a správanie sveta. Kristus prišiel na náš svet, aby pozdvihol myseľ ľudí na božskú úroveň a zosúladil ju s Božím myslením.

Každé požehnanie, z ktorého sa tešíme, dostávame prostredníctvom obete a poníženia Ježiša Krista. Preto by sme mu mali priniesť naše najlepšie dary, predovšetkým mu neodoprieť seba. Nekonečná obeť, ktorú Kristus priniesol, aby nás zbavil viny a trápenia hriechu, by mala v každom srdci prebudiť ducha vďačnosti a sebazaprenia, akého vo svete nevidíme. Boží dar Krista človeku naplnil celé nebo úžasom. Jeho narodenie inšpirovalo anjelov k spevu:

„Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

Vianoce, pripomienka obete, ktorú priniesol za človeka, by nemali byť zasvätené obžerstvu a nestriedmosti, čím je vyvýšené stvorenie nad Stvoriteľa. My, čo sme účastníkmi takého veľkého spasenia, ukážme prinesením Bohu vašich vďačných obetí, že si vážime tento dar. Keby sme počas týchto sviatkov menej času venovali obžerstvu a zábave a zmenili ich na prostriedok dobročinnosti pre ľudstvo, lepšie by sme chápali Božie veci.

Vymeniť si dary s priateľmi prináša radosť a potešenie. Ale neexistujú vznešenejšie a slávnejšie veci, na ktoré by sme mohli venovať naše prostriedky a tak konať dobro a svietiť na cestu iným?

Podnety na dary

Je mnoho ľudí, ktorí nemajú knihy ani nijaké publikácie o prítomnej pravde. Je to veľká oblasť, do ktorej môžete bezpečne investovať svoje peniaze. Je veľa detí, ktoré by si mohli čítať. Drobné peniaze, ktoré často minieme na cukríky a nezmyselné hračky, môžeme ušetriť a kúpiť za ne tieto výtlačky.

Deti potrebujú vhodné knihy na čítanie, pri ktorých si oddýchnu aj sa pobavia, a nie také, ktoré demoralizujú myseľ a unavujú telo. Ak ich učíme milovať romantické poviedky a časopisy, poučné knihy a články ich budú znechucovať. Väčšina detí a mladých ľudí bude čítať – ak im nevyberieme, čo majú čítať, vyberú si sami. Zlý a škodlivý materiál na čítanie nájdu kdekoľvek a rýchlo si ho obľúbia. Ak im však zaobstaráme čisté a dobré čítanie, budeme v nich pestovať záľubu v takomto čítaní.

Mali by sme zvlášť dbať o to, aby sme z našich domovov vylúčili literatúru, ktorá nemá na naše deti nijaký dobrý vplyv. Mnohokrát ma veľmi trápi, keď na stoloch alebo v knižniciach ľudí, ktorí svätia sobotu, nájdem časopisy a knihy plné romantiky, ktoré ich deti hltavo čítajú. Ich deti s veľkým záujmom čítajú vymyslené poviedky a milostný príbehy, ktoré sa nachádzajú v týchto časopisoch a za ktoré je ich otec ochotný zaplatiť, aj keď tvrdí, že si nemôže dovoliť zaplatiť za periodiká a publikácie o prítomnej pravde.

Takto rodičia vychovávajú „chuť“ svojich detí, jedným dychom zhltnúť nezdravé vzrušujúce príbehy, ktoré sa nachádzajú v časopisoch. Každé takéto čítanie je „jedovaté“. Necháva škvrny na duši a vedie k tomu, že človek si obľúbi lacné čítanie, ktoré znehodnocuje mravné cítenie a ničí ducha i myseľ.

Rodičia by mali strážiť svoje deti, učiť ich zušľachťovať čisté predstavy a vyhýbať sa – ako malomocenstvu – zamilovaným obrazom, ktoré sú predstavované v časopisoch. Nech na vašich stoloch a v knižniciach sú publikácie o morálnych a náboženských veciach, ktoré u vašich detí prebudia chuť k ušľachtilým veciam. Tí, čo chcú dať svojim deťom , vnúčatám, neteriam a synovcom hodnotné dary, nech im zaobstarajú takéto knihy.

Pre mladých ľudí je hotovým pokladom kniha Life of Joseph Bates alebo trojzväzkový Spirit of Prophecy. Tieto knihy by mali byť vlastníctvom každej rodiny. Boh dáva svetlo z neba. Ani jedna rodina by nemala byť bez neho. Nech dary, ktoré chcete darovať, sú také, aby svojimi lúčmi osvietili cestu do neba.

Dary zasvätené Bohu

Starovekí Izraeliti dostali príkaz každý rok sláviť tri výročné slávnosti: Veľkú noc, Sviatok stánkov a Slávnosť týždňov. Pán dal pokyny, aby pri týchto príležitostiach mu zasvätili svoje dary a obete. Nikto sa pred ním nemal ukázať s prázdnymi rukami. V našej dobe sa stalo zvykom zachovávať tieto sviatky spôsobom, ktorý odvráti našu pozornosť od Boha namiesto toho, aby sme vzdali slávu jeho menu.

Tí, ktorých Boh požehnal prosperitou, by mali uznať Darcu a pamätať na to, že komu je veľa dané, veľa sa od neho očakáva. Tieto sviatky sa zvrhli (minuli zamýšľaného cieľa). Ľudia si navzájom dávajú okázalé dary. Chvála, ktorá by mala byť vzdávaná Bohu, ktorému to všetko patrí, sa vzdáva úbohým smrteľníkom. Naše modlitebne v Oaklande a Battle Creeku sú zadlžené. Dime Tabernacle patrí nám všetkým. Všetci by sme sa o to mali zaujímať.

Aby sme mohli ubytovať študentov na škole, pacientov v sanatóriu, pracovníkov v kanceláriách a veľký počet tých, čo stále prichádzajú na bohoslužby spoza hraníc, nutne bolo potrebné postaviť túto priestrannú modlitebňu. Na ľuďoch v Battle Creeku spočíva veľká zodpovednosť. A tiež na tých, ktorí na svojich pleciach nesú zodpovednosť za rozvoj Božieho diela. Nie na celom svete sa bojuje za pravdu a obnovu tak, ako tu. Ide tu o veľké veci. Sobotná škola a univerzita vychovávajú mladých ľudí a tým rozhodujú o ich budúcom údele.

Je tu stála potreba dobre premysleným spôsobom a prostriedkami podporovať pravdu a obrátenie duší. Naši ľudia nie sú ani napoly prebudení k potrebám tejto doby. Hlas Prozreteľnosti vyzýva všetkých, ktorí svojím srdcom milujú Boha, aby odpovedali na tento vážny stav núdze. Nikdy nebola doba, keď šlo o tak veľa, ako dnes. Nikdy nebola doba, keď sa od tých, čo zachovávajú Božie prikázania, vyžadovalo viac sily a sebazaprenia.

Vianočný stromček

Blíži sa záver ďalšieho roka. Nemajú sa azda tieto sviatočné dni stať príležitosťou, keď Bohu prinesieme svoje dary? Nemôžem povedať obete, pretože my Bohu len vraciame to, čo je už jeho a čo nám len zveril do času, kým si to vyžiada. Bohu by bolo veľmi príjemné, keby na Vianoce každý zbor mal vianočný stromček, na ktorom budú visieť dary, malé alebo veľké, pre tieto modlitebne.

Dostávam listy, v ktorých sa nás pýtajú: Máme mať vianočný stromček? Nebudeme tým ako svet? Odpovedáme: Ak chcete môžete to urobiť tak ako to robí svet. Ale môžete to urobiť aj inak, ako to svet robí.

Ak vyberiete voňavý stromček a dáte ho do zboru, nie je to samo o sebe hriech. Ale hriech je v pohnútke, ktorá motivuje k tomu, čo urobíme a ako použijeme to, čo je prinesené ako dar na stromček.

Stromček môže byť taký vysoký a jeho konáre také široké, ako to vyhovuje danej príležitosti. Ale jeho vetvy nech sú obťažené zlatým a strieborným ovocím vašej dobročinnosti. To nech je váš vianočný dar Bohu.

Vaše dary nech sú posvätené modlitbami a nech ovocie na tomto posvätnom stromčeku je použité na zaplatenie dlhu na našich modlitebniach … Rozumným stačí povedať toľko.

(Review and Herald, 11. december 1879)

Novoročný stromček

Tesne pred mojou najdlhšou cestou na Východ, prišla som domov v takom čase, že novoročný večer som strávila v Healdsburgu. Hala školy bola pripravená na stretnutie sobotnej školy. Cyprusové vence, jesenné lístie, stromčeky a kvety boli vkusne naaranžované. Veľký zvon z ihličnatých vetvičiek visel z klenby vchodových dverí pri vstupe do miestnosti. Stromček bol obťažený darmi, ktoré budú použité pre chudobných a pomôžu zaplatiť zvon. Až na niekoľko výnimiek, mená darcov neboli uvedené.

Keď boli dary zvesované zo stromčeka, čítali sa len vhodné biblické texty a mottá. Pri tejto príležitosti sa nehovorilo ani nerobilo nič také, čo by obťažilo svedomie kohokoľvek.

Niekto mi povedal: „Sestra Whiteová, čo si o tom myslíš? Je to v súlade s našou vierou?“ Odpovedala som im: „Je to v súlade s mojou vierou.“ V Healdsburgu, San Franciscu a Oaklande je mnoho vecí, ktoré priťahujú naše deti. Veľké množstvo peňazí sa každý rok na Vianoce a Nový rok minie na nákup darov pre priateľov. Tieto dary nie sú všeobecne uspokojivé, pretože mnohí dostávajú dary, ktoré nepotrebujú. Radi by dostali niečo iné. Niektorí dostanú tú istú vec od viacerých osôb; iní nedostanú vôbec nič.

Zaujímavé sviatky

Mali by sme sa naozaj snažiť urobiť tieto sviatky pre deti a mládež také zaujímavé, ako je to len možné, aj keď budeme musieť zmeniť niektoré veci. Naším zámerom má byť zabrániť im zúčastniť sa zábav medzi neveriacimi. Neriaďme sa sebeckým zvykom. Nedávajme dary tým, od ktorých čakáme, že nám ich vrátia. Dávajme dary Pánovi. Tento zámer má úspech v mnohých našich zboroch. Bol to úspech, keď sa pri tejto príležitosti vyzbieralo 138 dolárov. Nový rok sme začali s darmi pre Darcu každého nášho požehnania a milosti.

Myslím si, že keď zdržíme naše deti od svetských pôžitkov, ktoré kazia a zvádzajú na nesprávnu cestu, mali by sme im poskytnúť neškodný odpočinok a viesť ich po radostnej ceste, kde im nehrozí nijaké nebezpečenstvo. Ani jedno Božie dieťa nemusí mať smutnú a žalostnú skúsenosť. Božie príkazy a zasľúbenia ukazujú, že je to tak. „Jej (múdrosti) cesty sú príjemné a všetky jej chodníky sú pokoj.“ (Prísl 3,17) Svetské zábavy sú zaslepujúce.

Pre chvíľkové potešenie mnohí obetujú priateľstvo neba, spolu s pokojom, láskou a radosťou ktoré toto priateľstvo so sebou prináša. Ale to, čo si zvolili ako potešenie, ich čoskoro prestane uspokojovať a stane sa im to odporné.

Príťažlivosť a pôvab kresťanského života

Chceme urobiť všetko, čo je v našej sile, pre záchranu ľudí a predstaviť im krásu kresťanského života. Náš Boh miluje krásu. Mohol zaodiať našu zem hnedou a šedou farbou. Stromy smútočným rúchom namiesto lístím živej zelenej farby. Boh chcel, aby jeho deti boli šťastné. Každý list, každý otvárajúci sa púčik a kvitnúci kvet je znakom jeho nežnej lásky. Naším cieľom by malo byť predstavovať iným túto úžasnú lásku vyjadrenú v jeho stvorení.

Boh chce, aby sa každá rodina a každý zbor usiloval príjemným spôsobom ochrániť deti pred klamom a zvodom svetskými radovánkami a prekaziť spojenie s tými, ktorých vplyv by ich mohol skaziť. Snažte sa získať mladých ľudí pre Krista. Vštepujte do ich mysle, aký je Boh milosrdný a dobrotivý, keď im dovoľuje – aj keď sú hriešni – tešiť sa z prednosti, slávy a cti, ktorú im prináša to, že sú synmi a dcérami Najvyššieho.

Aká nádhera! Aká  blahosklonnosť! Aká úžasná láska, že smrteľní ľudia sa môžu spojiť so Všemohúcim!

„Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.“

„Milovaní, teraz sme Božími deťmi…“

Aká svetská pocta sa tomu vyrovná? Predstavujme kresťanský život taký, aký v skutočnosti je. Buďme radostní, príjemní a pozorní. Dokážeme to, ak budeme chcieť. Svoju myseľ môžeme naplniť živými obrazmi duchovných a večných vecí. To nám pomôže šíriť ich a preniesť aj do mysle iných ľudí. Viera vidí Ježiša ako stojí ako náš Prostredník po Božej pravici. Viera vidí príbytky, ktoré šiel pripraviť tým, ktorí ho milujú.

Viera vidí rúcho a korunu pripravenú víťazovi. Viera počuje piesne vykúpených a približuje slávu večnosti. Musíme prísť blízko k Ježišovi v milujúcej poslušnosti, ak chceme vidieť Kráľa v jeho nádhere.

(Review and Herald, 29. január 1884)

Súvisiaci článok – Vianoce – narodenie Krista?

Súvisiace videá a dokumenty