Šokujúce proroctvá o Mesiášovi

Biblické proroctvá o Mesiášovi nepredstavujú všeobecné náboženské vízie ani neurčité duchovné obrazy. Ide o konkrétne, overiteľné a časovo presné predpovede, zapísané stovky rokov pred udalosťami, ktoré opisujú. Starý zákon kreslí detailný „životopis vopred“ – pôvod, miesto narodenia, spôsob života, utrpenie, smrť aj dôsledky Mesiášovej obete.

V dejinách vystúpilo mnoho mužov, ktorí o sebe tvrdili, že sú Mesiášom. No len jeden jediný sa systematicky odvolával na starozmluvné proroctvá a dovolil, aby boli verejne a historicky overené. Tým mužom bol Ježiš z Nazareta. Práve proroctvá tvoria jeden z najsilnejších dôkazov, že nejde o náhodu, mýtus ani dodatočnú interpretáciu, ale o Boží plán realizovaný v konkrétnom čase a priestore.

Jedným z najpozoruhodnejších faktov je, že Biblia nepredpovedala iba to, že Mesiáš zomrie, ale aj kedy sa tak stane. Počas celej svojej verejnej služby Ježiš opakovane zdôrazňoval, že jeho smrť nemôže nastať skôr, než príde Bohom určený čas. Evanjeliá zaznamenávajú výroky ako:

„Ešte neprišla moja hodina“ alebo „Môj čas ešte nenastal“. Napriek viacerým pokusom o jeho zatknutie či zabitie sa jeho nepriatelia nemohli dotknúť jeho života.

Tesne pred svojím zatknutím však Ježiš hovorí: „Môj čas je blízko“ a napokon: „Hľa, priblížila sa hodina.“ Apoštol Pavol neskôr túto skutočnosť zhrnul slovami, že Kristus zomrel „v čase, ktorý Boh určil“. Nešlo o náhodu, politické zlyhanie ani náboženský omyl – išlo o presne naplánovaný moment v dejinách.

Kľúč k tomuto času poskytuje proroctvo proroka Daniela (Daniel 9), ktoré určuje obdobie, v ktorom má Mesiáš vystúpiť a zomrieť. Toto proroctvo smeruje k roku 31 n. l., keď bol Ježiš z Nazareta ukrižovaný. Nielenže zomrel v prorokovanom roku, ale – ako uvidíme ďalej – aj v presnom mesiaci, dni a dokonca hodine, ktoré boli predobrazne zapísané už v starozmluvnom obetnom systéme.

Ak by Starý zákon určil iba približný čas Mesiášovej smrti, stále by to bolo pozoruhodné. No biblické proroctvá idú oveľa ďalej. Okrem roku určujú aj presnú ročnú dobu, mesiac a deň, v ktorých mal Mesiáš zomrieť. Kľúčom k tomuto pochopeniu je Pesach – sviatok vyslobodenia z Egypta. Každý rok, 14. dňa prvého mesiaca (Abib, neskôr nazývaného Nisan), mal byť zabitý baránok bez vady.

Táto udalosť nebola iba spomienkou na exodus, ale zároveň prorockým obrazom budúceho vykúpenia. Starozmluvný obetný systém nebol samoúčelný – od začiatku ukazoval na Mesiáša, ktorý mal prísť ako „Baránok Boží“.

Aj židovská tradícia si uvedomovala mesiánsky rozmer Pesachu. Židovský vykladač Abrabanel otvorene vyhlásil, že mesiánske vykúpenie má prísť práve v období Pesachu, v tej istej sezóne, v ktorej Boh vyslobodil Izrael z Egypta. Pesach sa medzi Židmi označuje aj ako zman-herutejnu – „čas našej slobody“. Tento názov nadobúda hlboký význam vo svetle Mesiáša, ktorý nemal vyslobodiť z politického otroctva, ale z otroctva hriechu.

Nejde však len o symboliku sviatku ako takého. Samotný pesachový obrad (Seder) obsahuje prvky, ktoré už stáročia vyvolávajú otázky. Počas slávnostnej večere sa používajú tri placky nekvaseného chleba (macesy), uložené v bielom ľanovom obale. Prostredná placka je počas obradu zlomená, jedna časť je zjedená a druhá – nazývaná afikomen – je zabalená, ukrytá a neskôr znovu „nájdená“ a rozdelená medzi všetkých účastníkov.

Rabínske výklady sa v snahe vysvetliť tento obrad výrazne rozchádzajú. Niektoré ho spájajú s patriarchmi, iné s kňazstvom, ďalšie sa mu vyhýbajú úplne. No samotná štruktúra obradu – zlomenie, skrytie a návrat prostrednej časti – zarážajúco korešponduje s obrazom Mesiáša, ktorý má trpieť, zomrieť a znovu sa zjaviť.