Antikoncepcia a promiskuita

Podobne ako Rímska ríša v časoch cisára Augusta, aj Amerika dvadsiateho storočia vykazuje výrazné znaky kultúrneho úpadku. Tento úpadok je spôsobený predovšetkým rýchlym regresom v oblasti etiky a morálky. S týmto morálnym úpadkom je spojený aj výrazný nárast sociálnych patológií, ktorými je naša kultúra postihnutá. Medzi najvýznamnejšie problémy patrí prudký nárast sexuálnej aktivity tínedžerov, tehotenstiev, nelegitímnych pôrodov a potratov.

Podľa správy zverejnenej Alan Guttmacher Institute má približne 12 miliónov tínedžerov vo veku od 13 do 19 rokov sexuálnu skúsenosť, pričom každý rok otehotnie vyše 1,1 milióna z nich. Z tohto počtu si 400 000 tínedžeriek zvolí potrat a takmer 470 000 tínedžeriek porodí.

Charles Murray, vedúci výskumný pracovník Manhattan Institute for Policy Research, uvádza:

V období od 1955 do 1980 sa percento nelegitímnych pôrodov u tínedžerských matiek zvýšilo z 14,2 % na 48,3 %. Počet takýchto pôrodov vzrástol o 288 % (zo 70 000 v roku 1955 na viac ako 272 000 v roku 1980). V priebehu 30 rokov sa celkový počet mimomanželských pôrodov ako podiel na všetkých pôrodoch zvýšil o viac ako 450 %.

Dokonca aj v rámci viditeľnej cirkvi je úroveň sexuálnej aktivity tínedžerov znepokojujúco vysoká. Josh McDowell v januárovom vydaní časopisu Religious Broadcasting Newsletter (1987) uvádza výsledky prieskumu z roku 1985 medzi 1 006 tínedžerkami:

• Dievčatá s náboženským povedomím majú o 86 % vyššiu pravdepodobnosť tvrdiť, že je dôležité zostať pannou až do manželstva, v porovnaní s dievčatami bez náboženského povedomia.
• Avšak tieto dievčatá sú len o 14 % pravdepodobnejšie pannami ako ich nenáboženské rovesníčky.

Podľa štúdie z roku 1984 medzi 10 000 tínedžermi navštevujúcimi cirkev malo 22 % chlapcov a 9 % dievčat zo siedmeho ročníka aspoň raz sexuálnu skúsenosť. V deviatom ročníku tento počet stúpol na 28 % u chlapcov a 13 % u dievčat.

V súlade s prevládajúcim scientizmom našej doby sa navrhované riešenia sústreďujú takmer výlučne na prevenciu tínedžerského tehotenstva poskytovaním antikoncepčných služieb (tzv. bezpečný a zodpovedný sex), namiesto znižovania sexuálnej aktivity prostredníctvom morálneho presviedčania a verejného odsúdenia. Sociológ Phillips Cutright v januárovom vydaní časopisu Family Planning Perspectives (1971) tvrdí:

„Predpokladané negatívne dôsledky predmanželského sexu nikdy neboli zdokumentované, pokiaľ predmanželský sex neviedol k nelegitímnemu tehotenstvu, ktoré bolo donosené. Riešením je kontrola neželaného tehotenstva – nie kontrola predmanželského sexu.“

Podobný názor vyjadrila aj Faye Wattleton, prezidentka Planned Parenthood Federation of America, vo svojej ďakovnej reči pri preberaní ocenenia Humanist of the Year Award v roku 1986:

„Príliš veľa z nás sa zameriava na zastavenie tínedžerskej sexuálnej aktivity namiesto zastavenia tínedžerského tehotenstva… Jednou z priorít musí byť jednoduchší prístup k antikoncepcii – prístup bez akýchkoľvek prekážok.“

Po tom, ako spoločnosť opustila „zaostalú“ predstavu, že morálne hľadiská by mali ovplyvňovať verejnú politiku, obrátila sa s nádejou na lekársku komunitu v očakávaní vedeckého a technologického riešenia problému tínedžerského tehotenstva. Lekári sa tak ocitli na prvej línii boja proti rastúcej miere tínedžerských tehotenstiev, nelegitímnych pôrodov a potratov.

Pre kresťanského lekára, ktorý si želá poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť v súlade so svojou vierou, predstavuje poskytovanie antikoncepcie slobodným, sexuálne aktívnym tínedžerom – prípadne slobodným dospelým – vážne etické dilemy.

• Má kresťanský lekár poskytovať antikoncepciu slobodným, sexuálne aktívnym tínedžerom, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou budú pokračovať v sexuálnom správaní a sú vystavení riziku tehotenstva?
• Inak povedané, má lekár morálnu povinnosť pomáhať tínedžerovi vyhnúť sa následkom jeho úmyselného nemorálneho konania?
• Z etického hľadiska – je toto dobrá medicína?

Tieto vážne a úprimné otázky si zaslúžia poctivé odpovede. Pre kresťanského lekára musia byť odpovede zakotvené v biblických zásadách a morálnych princípoch. Lekár by mal spolu so žalmistom vyznať:

„Ty si nám dal svoje príkazy, aby sme ich svedomito dodržiavali. Kiežby boli moje cesty pevne založené na dodržiavaní tvojich nariadení… Pobežím cestou tvojich prikázaní… Tvoje slovo je lampou pre moje nohy a svetlom na mojej ceste.“ Žalmy 119:4–5, 32, 105

Začiatkom správneho uvažovania o etických otázkach je vyhnutie sa nebiblickej dichotómii medzi duchovným a fyzickým. Táto predstava, zakorenená v gréckej filozofii, že medzi duchom a telom existuje neprekonateľná priepasť, je v rozpore s jasným učením Písma. Hoci medzi nimi existuje rozdiel – jedno je dočasné a druhé večné – neznamená to, že by sa dali riešiť oddelené a nezávislé od seba.

Fyzická realita nemá autonómny význam. Jej hodnota vyplýva výlučne z jej integračného vzťahu k duchovnému a večnému. To, čo sa deje vo fyzickej oblasti, má morálne dôsledky, a teda aj večné následky. Písmo o tejto zodpovednosti jasne hovorí:

„Všetci sa totiž musíme ukázať pred Kristovým súdnym stolcom, aby každý dostal odplatu za to, čo konal v tele, či dobré alebo zlé.“ 2. Korinťanom 5:10

„Lebo my všetci sa musíme postaviť pred súdnu stolicu Kristovu, aby každý dostal odplatu za to, čo robil v tele, či už dobré alebo zlé.“ 2. Korinťanom 5:10

Kresťanský lekár si musí uvedomiť, že to, čo sa deje v ľudskom tele, vždy odráža a zároveň ovplyvňuje duchovný život človeka. Aj bežné životné aktivity majú byť totiž vykonávané na Božiu slávu (1. Korinťanom 10:31). Lekár preto nemôže – ani pre vlastný úžitok, ani pre úžitok pacienta – ignorovať duchovné dôsledky svojej praxe. Keď sa kresťanský lekár stretne so sexuálne aktívnym tínedžerom alebo so slobodným dospelým, ktorý žiada antikoncepciu, musí zvážiť fyzické aj duchovné dôsledky svojho rozhodnutia. Apoštol Pavol dokonca Timoteja výslovne upozorňuje:

„Telesné cvičenie je užitočné len málo, ale pobožnosť je užitočná na všetko.“ 1. Timotejovi 4:8

Hoci je fyzické zdravie dôležité, duchovné zdravie pacienta má ešte väčšiu váhu. Kresťanský lekár, ktorý úprimne túži byť soľou a svetlom vo svojej profesii, sa musí usilovať prepájať duchovné a fyzické aspekty svojho prístupu. Keď sa stretne s predmanželsky sexuálne aktívnym pacientom, vyvstávajú otázky, ktoré nemožno obísť:

• Aké budú duchovné aj fyzické dôsledky poskytovania antikoncepcie?
• Aký odkaz tým vysielam?
• Sú moje činy v súlade alebo v rozpore s radou, ktorú pacientovi dávam o jeho sexuálnom živote?
• Zodpovedajú moje činy Písmu, alebo mu protirečia?
• Podporí poskytovanie antikoncepcie duchovný rast pacienta, ak ide o vyznávajúceho kresťana?
• Povedie to neveriaceho pacienta k uznaniu hriechu a potrebe pokánia a spasenia?
• Budem tým hriech odsudzovať, alebo ho ticho tolerovať?

Kresťanský lekár by mal vážne zvažovať, či jeho konanie podporuje duchovný rast, alebo naopak povzbudzuje k hriechu. Holistická medicína v kresťanskom ponímaní neoddeľuje fyzické od duchovného, ale vníma ich ako prepojenú súčasť ľudského života.

Súvisiacou otázkou zostáva, či poskytovanie antikoncepcie napomáha rozvoju charakteru pacienta. Keďže platí biblický princíp, že „čo človek zaseje, to bude aj žať“, charakter pacienta – prejavujúci sa v jeho životnom štýle – môže v rôznej miere ovplyvniť aj jeho fyzickú pohodu. Dr. Hilton Terrell k tomu výstižne poznamenal:

„… kresťanskí lekári často prehliadajú bezbožné správanie, ktoré môže mať potenciálne nepriaznivé zdravotné dôsledky pre ich pacientov.“

Holistický prístup k medicíne by nemal ignorovať správanie pacienta, ale mal by sa usilovať viesť pacienta k sebaovládaniu a k zdržanlivosti od nemorálneho a deštruktívneho správania. Je zrejmé, že poskytovanie antikoncepcie slobodným sexuálne aktívnym pacientom neprispieva k ich duchovnému rastu, nevedie ich k pokániu a predstavuje rozpor s radou, ktorú by kresťanský lekár prirodzene poskytol. Poskytnutie antikoncepcie nijako nezlepšuje charakter pacienta.

Stručne povedané, poskytovanie antikoncepcie nie je v súlade s holistickou praxou medicíny, ktorá zahŕňa duchovné aj fyzické zdravie pacienta. Pre kresťanského lekára by mal byť konečným cieľom zmena postoja a správania slobodného sexuálne aktívneho pacienta, nie snaha urobiť takéto správanie „bezpečným“. Poskytovanie antikoncepcie je v protiklade s týmto cieľom.

Podľa viacerých štúdií poskytovanie antikoncepcie sexuálne aktívnym maloletým nielenže zvyšuje úroveň sexuálnej aktivity, ale zároveň aj mieru tehotenstiev na agregovanej úrovni. Podľa štúdie citovanej Alan Guttmacher Institute:

„Jeden rok po začatí užívania antikoncepčných tabletiek bolo u skupiny tínedžeriek v Detroite zistené, že sú len mierne viac sexuálne aktívne… Mladé ženy mali pred vstupom na kliniku pohlavný styk priemerne 4,3-krát za mesiac a 6,8-krát za mesiac o rok neskôr.“ Alan Guttmacher Institute

Zvýšenie frekvencie pohlavných stykov po začatí užívania antikoncepcie naznačuje, že jej poskytovanie môže viesť k väčšej sexuálnej aktivite, čo je v priamom rozpore s cieľom znížiť riziko tehotenstva. Štúdia o predmanželsky sexuálne aktívnych ženách vo veku 15–19 rokov ukazuje, že s nárastom sexuálnej aktivity rastie aj pravdepodobnosť tehotenstva, a to dokonca aj pri konzistentnom používaní antikoncepcie.

Výskumníci z Department of Population Dynamics, School of Hygiene and Public Health na Johns Hopkins University zistili, že:

„Medzi všetkými ženami s predmanželskou sexuálnou skúsenosťou došlo medzi rokmi 1976 a 1979 k zvýšeniu percenta žien, ktoré uviedli, že vždy používali antikoncepciu, a zároveň k poklesu tých, ktoré nikdy nepoužili žiadnu metódu. Napriek tomuto nárastu používania antikoncepcie sa v rovnakom období zvýšil aj podiel predmanželských tehotenstiev.“ Johns Hopkins University

Novšia štúdia Dr. Stana Weeda, riaditeľa Institute for Research and Evaluation, potvrdzuje, že poskytovanie antikoncepcie tínedžerom zvyšuje mieru tehotenstiev:

„Analýza potvrdzuje zistenia viacerých predchádzajúcich výskumov… pri použití miery tehotenstva namiesto miery pôrodnosti však nachádzame čistý nárast približne o 120 tehotenstiev na každých 1000 tínedžeriek zapojených do rodinného plánovania.“ Stan Weed, Institute for Research and Evaluation

Profesor Kingsley Davis, člen správnej rady Sponsors for Zero Population Growth, zhrnul neúspech antikoncepcie pri znižovaní tínedžerských tehotenstiev nasledovne:

„Súčasné presvedčenie, že nelegitimita sa zníži, ak tínedžerky dostanú účinnú antikoncepciu, je len rozšírením toho istého myslenia, ktoré problém vôbec vytvorilo. Toto presvedčenie odráža neochotu čeliť problémom sociálnej kontroly a disciplíny, pričom sa spolieha na technologické riešenie, ktoré má spoločnosť oslobodiť od jej problémov. Irónia je v tom, že k nárastu nelegitimity došlo práve vtedy, keď sa používanie antikoncepcie stávalo čoraz viac rozšírené a akceptované.“

Poskytovanie antikoncepcie sexuálne aktívnym tínedžerom sa zjavne neukazuje ako odstrašujúci prostriedok, a teda neznižuje úroveň sexuálnej aktivity, čo by mal byť hlavný cieľ kresťanského lekára. Namiesto riešenia sa zdá, že antikoncepcia skôr podporuje rizikové správanie, a tým prispieva k vyššej miere tehotenstva, čo je v rozpore so základným princípom holistického prístupu k medicíne, ktorý zahŕňa nielen fyzické, ale aj duchovné zdravie pacienta.

Poskytovanie antikoncepcie môže pacientov paradoxne vystaviť ešte väčšiemu riziku, pretože im dáva pocit falošnej istoty. Dr. Lewis Hicks, pôsobiaci v oblasti pôrodníctva a gynekológie v Lexingtone (Kentucky), ktorý už neposkytuje antikoncepciu slobodným pacientkám, uvádza:

„Aj keď zohľadním len telesné zdravie pacienta, môžeme im ublížiť predpisovaním antikoncepčných tabletiek na nelegitímnu sexuálnu aktivitu. Keď napíšem predpis, viem, že ich posielam do prostredia pohlavne prenosných chorôb. Môžem si byť istý, že sa vrátia s nejakou chorobou.“ Lewis Hicks, MD

Medzi priame aj nepriame následky predmanželskej sexuálnej aktivity patria:

• Pohlavne prenosné choroby
• Znížená plodnosť
• Zvýšené riziko rakoviny
• Neschopnosť vytvoriť stabilné manželstvo
• Dehumanizácia psychiky
• Strata sebavedomia a úcty k sebe samému

Poskytovanie antikoncepcie tak môže v skutočnosti zvyšovať zdravotné riziko pacienta, namiesto jeho znižovania.

Pre mnohých lekárov sa toto stanovisko môže javiť ako príliš zjednodušené. Dá sa namietať, že ignoruje zodpovednosť lekára chrániť pacientov pred utrpením a chorobami – povinnosť, ktorá sa stáva ešte naliehavejšou v kontexte rizika AIDS. Poskytovanie antikoncepcie sa preto často vníma ako preventívna medicína, prirovnávaná k očkovaniu proti chorobe, a teda ako niečo medicínsky nevyhnutné a eticky ospravedlniteľné.

Čo však v prípade, že pacient odmietne radu lekára? Má lekár odmietnuť „liečbu“ len preto, že pacient tvrdohlavo zotrváva v hriechu? Lekár má nepochybne profesionálnu aj etickú zodpovednosť uplatňovať preventívnu medicínu a usilovať sa o zmiernenie utrpenia. Zároveň je však nevyhnutné rozlišovať medzi ľudským zlyhaním a úmyselným zotrvávaním v hriechu (ktorý je vnútorne zlý) a nezdravým správaním (ktoré je možno len nerozumné).

Napríklad lekár by určite neposkytol antikoncepciu otcovi zapojenému do incestného vzťahu so svojou 14-ročnou dcérou, aj keby bol incest legálny. Keďže incest je vnútorne zlý a perverzný čin, kresťanský lekár by oprávnene odmietol vyhovieť hriechu svojho pacienta. Je potrebné si uvedomiť, že rozdiel medzi predmanželskou sexuálnou aktivitou a incestom je len otázkou miery.

Keďže oba činy sú vnútorne zlé, lekár nemá morálne právo, a už vôbec nie morálnu povinnosť, poskytovať antikoncepciu predmanželsky sexuálne aktívnemu pacientovi rovnako, ako by ju neposkytol incestnému otcovi.

Kresťanský lekár si musí uvedomiť, že jeho profesionálne povinnosti nemožno oddeliť od jeho morálnych zásad. Jeho cieľom by nemalo byť iba zníženie rizika tehotenstva, ale najmä podpora duchovného a morálneho zdravia pacienta. Lekár má konať tak, aby jeho rozhodnutia nepodporovali hriešnu aktivitu, ale viedli pacienta k uvedomeniu si morálnej zodpovednosti.

Na druhej strane môže lekár povzbudiť pacienta, ktorý nie je ochotný alebo schopný prestať fajčiť, čo samo osebe nie je vnútorne zlé, aby používal filtrované cigarety, za predpokladu, že sú skutočne menej škodlivé, s cieľom zmierniť dôsledky nerozumného a nezdravého správania.

Etická zodpovednosť lekára však nesiaha tak ďaleko, aby pomáhala pacientovi vyhnúť sa dôsledkom vedomej nemorálnej aktivity. Neexistuje morálna povinnosť lekára prispôsobovať sa hriechu pacienta. Takéto prispôsobenie by samo osebe znamenalo hriech, pretože by kresťanského lekára postavilo do pozície tolerovania a spoluúčasti na hriechu druhého.

Pre kresťanského lekára je poskytovanie antikoncepcie predmanželsky sexuálne aktívnemu pacientovi analogické situácii, v ktorej by pastor, po tom, čo poradil kresťanovi, aby nevstupoval do manželstva s neveriacim, napokon pár zosobášil napriek ich úmyselnej neposlušnosti Božiemu zákonu.

Takýto sobáš by znamenal schválenie ich správania, a to aj napriek predchádzajúcemu napomenutiu pastora. Podobne, keď lekár poskytne pacientovi antikoncepciu na použitie pri jeho nemorálnom správaní, v skutočnosti tým spolupracuje na hriechu. Pavol v Efezanom 5:11 nás jasne varuje:

„A nemajte účasť na neužitočných skutkoch tmy, ale radšej ich odhaľujte.“ Efezanom 5:11

Ján Kalvín vo svojom komentári k tomuto veršu píše:

„Nestačí, aby sme sa sami od seba vyhli všetkému zlému. Musíme sa vyhýbať spoluúčasti na zlých činoch druhých alebo im akýmkoľvek spôsobom pomáhať. Stručne povedané, musíme sa zdržať všetkej spoluúčasti, súhlasu, rady, schválenia či akejkoľvek formy pomoci; lebo vo všetkých týchto spôsoboch máme na tom podiel.“

Poskytovanie antikoncepcie predmanželsky sexuálne aktívnym pacientom preto nie je len medicínskou otázkou, ale najmä morálnou výzvou. Kresťanský lekár by sa mal vyhýbať akejkoľvek forme spoluúčasti na správaní, ktoré je v rozpore s biblickými princípmi. Podobne ako pastor nemá posväcovať manželstvo, ktoré je postavené na neposlušnosti Božiemu slovu, ani lekár by nemal podporovať nemorálne správanie tým, že poskytne prostriedky na jeho pokračovanie.

V súlade s biblickou etikou má lekár pacienta povzbudiť k morálnej premene a duchovnému rastu namiesto toho, aby sa snažil o prispôsobovanie sa hriešnemu konaniu. Skutočnosť, že mnohí pacienti sú tvrdohlaví vo svojom správaní a odmietajú rozumné rady (hoci ich to môže priviesť k záhube), neukladá lekárovi profesionálnu ani etickú povinnosť napomáhať ich hriešnemu konaniu. Lekár nemá o nič väčšiu povinnosť poskytovať antikoncepciu promiskuitnému pacientovi ako poskytovať čisté ihly chronickému užívateľovi drog.

Kresťanský lekár by si mal uvedomiť, že utrpenie spôsobené hriechom môže byť prostriedkom božského poučenia. Nie vždy je v najlepšom záujme pacienta, aby ho lekár chránil pred dôsledkami jeho úmyselnej neposlušnosti voči Božiemu zákonu. Sv. Augustín vo svojom pojednaní o „Pokoji a nesúlade“ poznamenáva:

„Ako nie je láskavé poskytnúť človeku pomoc na úkor väčšieho dobra, ktoré by mohol získať, tak nie je nevinné ušetriť človeka za cenu rizika, že padne do väčšieho hriechu. Aby sme boli nevinní, nesmieme len nikomu neubližovať, ale aj zadržať ho od hriechu alebo ho za hriech potrestať, aby buď sám potrestaný človek mal úžitok z tejto skúsenosti, alebo aby boli varovaní iní jeho príkladom.“

Kristus sám hovorí:

„Lebo je pre teba lepšie, aby zahynula jedna časť tvojho tela, ako aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla.“ Matúš 5:29 (NASV)

Tento kontext sa týka Kristovho rozprávania o cudzoložstve (a nepriamo aj o smilstve). Základným posolstvom je, že je lepšie, hoci ťažké, aby kresťanský lekár odmietol podporovať úmyselný hriech pacienta, než aby oslaboval jeho vnímanie hriechu a súdu. Môže sa stať, že Pán použije prirodzené dôsledky hriechu, aby viedol pacienta k pokániu a spáse. Bez ohľadu na to, či sa tak stane, zodpovednosť kresťanského lekára je vykonávať svoje povolanie v súlade s Písmom a nechať výsledok v rukách suverénneho Boha.

Táto cesta nie je jednoduchá, pretože je v protiklade s étosom našej spoločnosti a s prirodzenou tendenciou lekára sústrediť sa takmer výlučne na fyzický rozmer pacienta. V spoločnosti, ktorá uprednostňuje pragmatizmus pred princípom a kladie dôraz na absenciu bolesti, nepohodlia a ťažkostí, bude pre kresťanského lekára náročné vzdorovať prevládajúcemu konsenzu.

Napriek tomu je toto biblický štandard, ku ktorému je kresťanský lekár povolaný. Má byť soľou a svetlom vo svojej profesii, aj keď to znamená odmietnuť spoluúčasť na hriechu, a namiesto toho poskytovať radu a vedenie, ktoré vedú k duchovnému rastu a pokániu.

Pán Ježiš Kristus vyžaduje od svojich učeníkov, aby boli jemní ako holubice a zároveň obozretní ako hady. Udržať rovnováhu medzi týmito dvoma nevyhnutnými cnosťami je náročné a niekedy sa naše rozlišovanie stáva tak prísnym, že až udusí samotné posolstvo, ktoré sa snažíme sprostredkovať. Táto sentimentálna doba je však zvlášť charakterizovaná jemnosťou bez rozlišovania: herézou lásky oddelenej od pravdy.

Odmietnutie poskytnúť antikoncepciu pacientovi neznamená, že kresťanský lekár nemá prejavovať súcit. Práve toto je často jedna z najťažších skúšok pre kresťanského lekára. Keďže túži napodobňovať lásku, milosrdenstvo a súcit, ktoré prejavil náš Pán, je pre neho mimoriadne náročné neposkytnúť pacientovi prostriedky na „ochranu“ pred dôsledkami jeho správania. Je však nevyhnutné pochopiť, že ústupčivosť nie je to isté ako súcit a milosrdenstvo. Ako výstižne poznamenal Dr. Lewis Hicks:

„Máme mylnú predstavu o tom, čo je láska. Láska nie je sentimentalita a milota, teda robenie toho, čo poteší našich pacientov. Takýto druh lásky je v skutočnosti to, čo nazývam milovať niekoho na smrť. Kresťania sú povolaní k tomu, aby ľudí milovali k životu.“ Lewis Hicks

Biblický súcit nie je teplý, nejasný a neobmedzený sentimentalizmus, ktorý by sa uplatňoval bez rozlišovania. Naopak, biblická láska a súcit vždy zahŕňajú rozlišujúce uznanie hriešneho stavu každého človeka a majú na pamäti hlbokú pravdu:

„Keby nebolo Božej milosti, tam by som bol ja.“

Kresťanský lekár má s láskou a súcitom ošetrovať pacienta s AIDS a rovnako pomáhať slobodnej tínedžerke počas tehotenstva. Ide však o milosrdenstvo v akcii až po tom, ako sa hriech stal. To však nie je to isté ako tolerancia alebo napomáhanie úmyselnému hriechu. Lekár, ktorý odmietne poskytnúť antikoncepciu, no zároveň je ochotný s milosrdenstvom pomôcť tehotnej tínedžerke počas jej tehotenstva, tým dosahuje dve zásadné veci:

• Lekár bez kompromisu zachováva Boží zákon.
• Lekár prejavuje Kristovu lásku hriešnikovi, ktorý znáša dôsledky svojho hriechu.

Tieto dva prístupy sú vzájomne komplementárne a pacientovi odhaľujú plnú povahu Boha – jeho nenávisť k hriechu, ale aj jeho milosrdenstvo a súcit. Tento prístup, často označovaný ako „tvrdá láska“ – teda odmietnutie kompromisu s Božím morálnym zákonom spojené s kresťanskou láskou a milosrdenstvom – poskytuje lekárovi silnú príležitosť na evanjelizáciu, obnovenie zblúdeného kresťana a v niektorých prípadoch aj na premenu správania neveriaceho.

Táto cesta nie je jednoduchá, pretože je v protiklade s moderným svetom, v ktorom je pragmatizmus nadradený princípom a kde sa absencia bolesti a nepohodlia považuje za najvyššie dobro. Napriek tomu je kresťanský lekár povolaný k tomu, aby bránil pravdu s láskou a svojím prístupom ukazoval pacientovi, že skutočný súcit znamená pozerať sa na večný prospech človeka, nie iba na okamžité zmiernenie následkov hriechu.

Kresťanský lekár, ktorý odmietne poskytnúť pacientovi antikoncepciu, čelí reálnej možnosti, že pacienta stratí v prospech menej „odsudzujúceho“ lekára, ktorý bude ochotnejší vyhovieť jeho želaniam. V takýchto prípadoch sa môže stať, že už nikdy nedostane ďalšiu príležitosť svedčiť tomuto pacientovi a stretne sa s posmechom a kritikou zo strany kolegov.

Aj keď sa pacient rozhodne ísť k viac „súcitnému“ lekárovi, kresťan nie je viazaný niesť vinu za jeho rozhodnutie. Písmo však jasne hovorí o zodpovednosti varovať. V Ezechielovi 33:2–5 čítame:

„Keď vezmú mužov z krajiny a ustanovia si ich za strážcov; a keď strážca vidí, že prichádza meč na krajinu, zatrúbi na trúbu a varuje ľud, a kto počuje zvuk trúby a nevaruje sa, keď príde meč a zrazí ho, jeho krv bude na jeho hlave. Počul zvuk trúby, ale nevaroval sa; jeho krv bude na ňom.“ Ezechiel 33:2–5 (NASV)

Úlohou kresťanského lekára je otvorene a s láskou varovať pacientov pred duchovným aj fyzickým nebezpečenstvom ich nemorálneho správania. Lekár nemá etickú slobodu prispôsobiť sa hriechu pacienta a zároveň nenesie zodpovednosť za to, ako pacient na tieto rady zareaguje.

Nikde v Písme nie sme vyzývaní porušiť jeden biblický princíp len preto, aby sme naplnili iný, napríklad Veľké poverenie. Mandát evanjelizovať a robiť učeníkov nám nedáva slobodu tolerovať hriech ani u neposlušného kresťana (2. Tesalonickým 3:10,14), ani u neveriaceho (Efezanom 5:11). Je málo pravdepodobné, že by efektívna evanjelizácia prebiehala prostredníctvom lekára, ktorý je ochotný tolerovať hriech pacienta.

Ako sme už uviedli, pomáhať pacientom v hriechu znamená oslabiť ich vnímanie závažnosti hriechu a súdu. Tam, kde chýba primerané pochopenie hriechu a súdu, nebude ani skutočné pokánie a obrátenie.

Kresťanský lekár nemôže predpokladať, že ústupčivosť voči hriechu pacienta povedie k jeho duchovnému obratu. Skutočný súcit a láska spočívajú v tom, že pacienta pravdivo informujeme o rizikách jeho správania, čím mu dávame priestor na pokánie a zmenu života. Odmietnutie poskytnúť antikoncepciu môže byť vnímané ako tvrdé rozhodnutie, no ide o rozhodnutie založené na láske k pravde a vernosti Božiemu zákonu.

Týmto prístupom môže lekár ukázať, že Božia milosť je k dispozícii aj v čase, keď pacient trpí dôsledky svojich rozhodnutí. Kresťanský lekár je povolaný k tomu, aby bol svedkom pravdy, a nie prispôsobovateľom sa svetu. Musí stáť pevne na biblických princípoch a nechať výsledky v rukách suverénneho Boha. V tom spočíva pravá evanjelizácia – hlásať pravdu s láskou a ukazovať cestu k pokániu a spáse.

Profesionálne uznanie neoslobodzuje kresťanského lekára od prenasledovania. Kristus jasne učil, že jeho nasledovníci budú prenasledovaní:

„Blahoslavení ste, keď vás budú ľudia potupovať, prenasledovať a nepravdivo hovoriť proti vám všetko zlé kvôli mne.“ Matúš 5:11 (NASV)

Lekár, ktorý dôsledne odmieta prispôsobiť svoju prax aktuálnym profesionálnym názorom alebo verejnej mienke, sa nevyhnutne stretne s rôznou mierou odcudzenia a odporu zo strany kolegov. Toto je cena, ktorú musí kresťanský lekár zaplatiť, ak chce byť soľou a svetlom v profesii, ku ktorej ho Pán povolal.

Bohužiaľ, len málo kresťanov je ochotných zaplatiť túto cenu. Práve výrazná absencia odvážneho a zásadového odporu zo strany kresťanských lekárov prispela k široko rozšírenej praxi poskytovania antikoncepcie slobodným tínedžerom – vrátane nedávneho úsilia umiestniť školské zdravotné kliniky (ktoré sú v podstate klinikami plánovaného rodičovstva) do škôl. Kristus nás varuje:

„Vy ste soľ zeme; ale ak soľ stratí svoju chuť, čím bude znovu osolená? Už nie je na nič dobrá, len aby ju vyhodili a pošliapali ľudia.“ Matúš 5:11, 13 (NASV)

Keď kresťanský lekár poskytne antikoncepciu slobodnému pacientovi alebo nedokáže rozvážne, ale pevne oponovať tejto praxi, väčšina slanosti je stratená a prenikavé svetlo pravdy sa zotmieva. Takáto prax zároveň stavia kresťanského lekára do pozície podporovateľa filozofie a agendy humanistických organizácií, ako sú Center for Population Options a Planned Parenthood, ktoré sú v popredí neobmedzeného poskytovania antikoncepcie maloletým tínedžerom.

Kresťanský lekár by mal byť nastavovateľom biblického štandardu pre prax medicíny, nie tým, kto sa podriaďuje prevládajúcemu étosu. Je povolaný, aby svojou profesionálnou praxou reflektoval Božie princípy a pravdu, aj keď je to náročné a vedie to k odmietnutiu alebo prenasledovaniu.

Lekár, ktorý sa pevne drží biblických princípov, zachováva integritu svojej viery a zároveň poskytuje jasné svedectvo o Kristovi. Kompromis s hriechom v snahe získať uznanie alebo akceptáciu vedie k strate duchovnej identity a oslabenému svedectvu viery. Preto je dôležité, aby kresťanský lekár aj napriek protikladným tlakom zotrval v pravde, bol odvážny v láske a odolal pokušeniu prispôsobiť sa morálke tohto sveta.

Nestačí len povedať, čo kresťanskí lekári nemajú robiť. Ak má byť naše svedectvo dôveryhodné, musíme ponúknuť konkrétne alternatívy.

Ak neposkytneme životaschopné alternatívy, kresťania sa ocitnú v pozícii, keď budú stále len kritizovať, útočiť a ničiť. Takýto prístup vytvára atmosféru, v ktorej je kresťanská komunita vnímaná nie ako konštruktívna sila, ale ako skupina obštrukcionistov, ktorí sa nestarajú o zdravie tínedžerov. Hoci takéto obvinenia považujeme za nespravodlivé, čiastočne sú opodstatnené, ak neponúkame nič iné než kritiku.

Aj keď nasledujúci zoznam nie je komplexný, predstavuje biblicky konzistentné, životaschopné a účinné prístupy k znižovaniu miery tínedžerských tehotenstiev, ktoré môže kresťanský lekár podporiť. Aj keď máloktorý lekár bude mať čas alebo prostriedky zapojiť sa do všetkých navrhovaných aktivít, prakticky každý lekár sa môže a mal by zapojiť aspoň do jednej.

VARUJTE PACIENTOV S LÁSKOU, ALE PEVNE

• Varujte svojich pacientov pred duchovnými a fyzickými rizikami predmanželskej a mimomanželskej sexuálnej aktivity.
• Odmietnite poskytnúť antikoncepciu alebo na ňu pacientov odporúčať, no robte to súcitne a pevne.

PODPORA VÝCHOVY K ABSTINENCII

• Zaujímajte sa o a podporujte programy sexuálnej výchovy založené na abstinencii vo verejných aj kresťanských školách.
• Spolupracujte s učiteľmi a rodičmi na implementácii pro-rodinných učebných osnov.

PODPORA ZÁKONOV O OTCOVSTVE

• Podporujte zákony, ktoré posilňujú povinnosti otcovstva.
• Spolupracujte s príslušnými jednotlivcami a agentúrami na vymáhaní platných zákonov.

PODPORA KRÍZOVÝCH CENTIER PRE TEHOTNÉ

• Osobne aj finančne podporujte miestne krízové centrá pre tehotné alebo podobné organizácie.
• Pomáhajte im poskytovať podporu a poradenstvo tehotným tínedžerkám.

OPONOVANIE ZÁKONOM BEZ RODIČOVSKÉHO SÚHLASU

• Aktívne sa postavte proti zákonom, ktoré umožňujú maloletým získať potratové služby alebo antikoncepciu bez súhlasu rodičov.
• V štátoch s podobnou legislatívou klesli miery tehotenstva, potratov a nelegitímnych pôrodov.
• Buďte pripravení poskytnúť odborné svedectvo a prispieť profesionálnou autoritou na podporu týchto snáh.

PODPORA STRETNUTÍ S DOHĽADOM A SKUPINOVÉHO RANDENIA

• Pracujte na zmene verejnej mienky tak, aby sa znovu podporovali stretnutia s dohľadom a skupinové randenie, najmä zo strany kresťanských rodičov.

PODPORA VZDELÁVANIA A AKADEMICKÝCH CIEĽOV

• Pracujte na zlepšovaní akademických očakávaní vo verejných školách.
• Vyššie očakávania a akademické úspechy preukázateľne znižujú rizikové správanie, vrátane sexuálnej promiskuity medzi adolescentmi.

Namiesto toho, aby kresťanskí lekári len odmietali antikoncepciu, mali by sa stať aktívnymi činiteľmi pozitívnej zmeny. Ponúknutím konštruktívnych alternatív môžu ukázať, že im skutočne záleží na dlhodobom zdraví a duchovnom raste mladých ľudí. Tento prístup nie je len prakticky účinný, ale aj biblicky konzistentný a zároveň pomáha budovať dôveru medzi lekárom a komunitou. Kresťanský lekár sa tak môže stať pozitívnym svedkom a živým príkladom, ktorý nielen kritizuje, ale aj podporuje riešenia v súlade s Božími princípmi.

Pracujte na reforme sociálnej starostlivosti na štátnej úrovni. Podpora sebestačnosti preukázateľne znižuje tehotenstvá, potraty a nelegitímne pôrody. Podľa správy Heritage Foundation:

„Program AFDC by mal byť výslovne dočasný… vytvorilo by to odlišnú štruktúru motivácie pre tehotné a potenciálne tehotné tínedžerky, ktoré sú najpravdepodobnejšími dlhodobými príjemcami.“ Heritage Foundation

• Spolupracujte s cirkevnými a občianskymi skupinami na vytváraní komunitných projektov, ktoré usmernia energiu mladých do zmysluplných a konštruktívnych aktivít.
• Pomôžte vyvinúť médiálnu kampaň „Just Say No“, podobnú tým, ktoré sa používajú v boji proti zneužívaniu drog.
• Spolupracujte s vedením cirkvi na vývoji biblicky založenej sexuálnej výchovy pre dospievajúcich.
• Podporte tehotné dievčatá, ktoré boli odmietnuté rodinou, tým, že im poskytnete dočasné ubytovanie počas tehotenstva.
• Spolupracujte s miestnymi iniciatívami a aktívne oponujte financovaniu a politike organizácií, ako je Planned Parenthood.

Os Guinness povedal:

„Povolanie nie je predovšetkým o tom, čo robíme, ale o tom, pre koho to robíme. Pravá práca sa stáva uctievaním vtedy, keď je vykonaná pre Božiu slávu.“ Os Guinness

„Od nedele do piatku, nech ste kdekoľvek, žijete pod Pánstvom Krista a všetko, čo ste, všetko, čo robíte pod týmto Pánstvom, je vaším povolaním. Ak je to obuvník, ktorý kresťansky vyrába topánky, nech to robí na Božiu slávu. Ak je to sudca, ktorý vykonáva spravodlivosť, nech to robí na Božiu slávu. Ak je to Rembrandt, ktorý maľuje, nech to robí na Božiu slávu.“ — parafrázovaná myšlienka reformácie povolania

Kresťanský lekár je povolaný vykonávať svoje povolanie na Božiu slávu. To znamená, že sa musí naučiť integrovať duchovné a fyzické aspekty svojej praxe. Znamená to tiež, že rovnako ako pastor cirkvi nemôže tolerovať hriech. Poskytovanie antikoncepcie tým, ktorí sú rozhodnutí zotrvávať v úmyselnom sexuálnom hriechu, predstavuje toleranciu hriechu, a preto z etického hľadiska nejde o dobrú medicínu.

Kresťanský lekár, ktorý zasvätí svoju prax Pánovi a odmieta sa podriadiť prevládajúcemu duchu doby, sa nevyhnutne stretne s odporom kolegov aj pacientov. Toto je cena za vernosť povolaniu a za verné napĺňanie funkcie soli a svetla v kultúre, ktorá je čoraz viac nepriateľská voči kresťanskej viere.

Napriek námietkam pacientov aj kolegov poskytne kresťanský lekár najlepšiu a najláskavejšiu starostlivosť sexuálne aktívnemu pacientovi práve tým, že nevyhovie jeho hriechu a bude sa ho snažiť viesť k zdržaniu sa duchovne aj fyzicky deštruktívneho správania. Ako to jasne vyjadril svätý Augustín:

„Lepšie je bojovať s nerestami, než bez boja byť nimi premáhaný.“ sv. Augustín

Kresťanský lekár musí byť odvážny a pevný vo svojom svedectve. Poskytovaním starostlivosti, ktorá zohľadňuje duchovné aj fyzické zdravie, a odmietaním podporovať hriech prináša Božiu pravdu a lásku priamo do medicínskej praxe. Takýto lekár nepomáha pacientom iba telesne, ale ukazuje im aj cestu k duchovnému uzdraveniu a k skutočnému životu v Kristovi.

Téma antikoncepcie a promiskuity úzko súvisí s otázkou morálneho úpadku spoločnosti a preto prirodzene zapadá do rámca sexuality, kde sa rieši zodpovednosť, hranice a dôsledky sexuálneho správania; hlbší duchovný rozmer týchto javov odhaľuje aj tematika kresťanského života, ktorá kladie dôraz na čistotu, sebaovládanie a morálnu integritu, zatiaľ čo spoločenské dôsledky odmietnutia biblických princípov zapadajú do širšieho obrazu posledných udalostí dejín; biblický pohľad na manželstvo a sexualitu ako Boží dar nachádza svoje ukotvenie aj v sekcii manželstvo, kde je intímny život predstavený ako súčasť zmluvného vzťahu, nie ako technický problém riešiteľný antikoncepciou.