11. Po tisícročí – očistenie Zeme

Boží oheň je ohňom Jeho lásky. Spravodlivých robí schopnými prebývať s Ním naveky, no bezbožným a samotnému hriechu prináša konečný, milosrdný koniec – aby súženie už nikdy nepovstalo druhýkrát.

Nebo je, prekvapivo, miestom ohňa. Písmo nazýva samotného Boha stravujúcim ohňom (Hebrejom 12:29). O Jeho anjeloch hovorí ako o služobníkoch plameňa (Hebrejom 1:7). Pred Jeho trónom opisuje sklenené more zmiešané s ohňom (Zjavenie 15:2) a samotný Boží trón je zobrazený ako plameň ohňa (Daniel 7:9). Jasný záver je tento: každý, kto má žiť v nebi, musí byť nejakým spôsobom pripravený žiť v Božom ohni.

Tento oheň nás však nemá desiť. Pieseň Šalamúnova odhaľuje jeho skutočný význam, keď opisuje lásku ako plameň taký mocný, že ho nemôžu uhasiť ani mnohé vody (Pieseň Šalamúnova 8:6-7). Oheň je v Biblii obrazom lásky. A keďže Boh je láska, je úplne prirodzené, že Jeho prítomnosť horí. Keď sa dvaja ľudia zamilujú, hovoria o horiacej vášni, pretože hľadajú slová silnejšie než obyčajná reč. A práve taký je Boží postoj k nám – spaľujúca túžba, aby si každý človek vybral život, nie smrť.

Otázka teda nikdy neznie, či je Boží oheň dobrý. Otázka znie, či sme pripravení v ňom žiť.