Jeroboám – modlársky kráľ

Jeroboám pôvodne nepochádzal z kráľovskej rodiny, ale bol schopným a pracovitým mužom z kmeňa Efraim. Počas vlády Šalamúna sa vyznačoval usilovnosťou a schopnosťami, vďaka čomu ho kráľ ustanovil za dozorcu nad nútenými prácami Jozefovho domu. Jeho postavenie mu dalo vplyv medzi ľudom a pripravilo ho na budúcu úlohu v dejinách Izraela.

V tomto období k nemu prehovoril prorok Achija, ktorý mu oznámil Božie rozhodnutie o rozdelení kráľovstva. Prorok symbolicky roztrhol svoj plášť na dvanásť dielov a dal Jeroboámovi desať častí ako znamenie, že Boh mu zverí vládu nad väčšinou izraelských kmeňov. Toto zasľúbenie bolo spojené s podmienkou vernosti Bohu a poslušnosti Jeho zákonu.

Jeroboám dostal jedinečnú príležitosť stať sa nástrojom Božieho plánu a viesť ľud v spravodlivosti. Boh mu prisľúbil trvalé postavenie, ak bude kráčať cestou vernosti podobne ako Dávid. Jeho budúcnosť tak závisela od jeho postoja voči Božej vôli.

Keď sa Šalamún dozvedel o tomto proroctve, snažil sa Jeroboáma usmrtiť. Jeroboám preto utiekol do Egypta, kde zostal až do smrti Šalamúna. Toto obdobie vyhnanstva ho pripravilo na udalosti, ktoré mali nasledovať po nástupe Roboáma. Jeroboámov príbeh sa tak začína Božím povolaním a veľkým zasľúbením. Jeho život ukazuje, že Boh môže povolať človeka z prostredia obyčajného života a zveriť mu veľkú zodpovednosť. Zároveň však ukazuje, že povolanie samo o sebe nezaručuje vernosť ani správne rozhodnutia.

Po rozdelení kráľovstva povolali severné kmene Jeroboáma, aby sa stal ich kráľom. Ľud ho ustanovil za vládcu nad Izraelom, čím sa naplnilo proroctvo o rozdelení kráľovstva. Tak vzniklo severné kráľovstvo Izrael, zatiaľ čo Roboám vládol nad Judskom na juhu. Jeroboám začal upevňovať svoju moc a organizovať nové kráľovstvo. Budoval mestá, posilňoval obranu a snažil sa zabezpečiť stabilitu štátu. Jeho postavenie však sprevádzal vnútorný strach o budúcnosť jeho vlády.