Rozdiel medzi makroevolúciou a mikroevolúciou

04/04/2025 John Bible

Makroevolúcia verzus mikroevolúcia

Neexistuje ani jediný overiteľný príklad makroevolúcie. Posloupnosť mikroevolučných udalostí nevedie k makroevolúcii, pretože sa nevytvárajú žiadne nové orgány, štruktúry ani funkcie, a nedochádza k nárastu informácií v genetickom materiáli príslušného tvora. K tomu sa pridáva skutočnosť, že niektoré dnes pozorované mikroevolúcie prebiehajú 10 000 až 10 000 000-krát rýchlejšie ako tie, ktoré sa zvyčajne odvodzujú z fosílií.

Napriek tomu k vývoju (t. j. ku genetickým zmenám u jedincov a v posloupnosti generácií) skutočne dochádza. Dobrým príkladom je vývoj plemien v rámci biologického druhu. Týmto spôsobom vznikli z pôvodného druhu vlka sivého (Canis lupus) ďalšie stovky psích plemien, od pekinézov po psa svätobernardského. Pes však zostáva psom. To je mikroevolúcia.

Variabilita v rámci druhu

V rámci neprekročiteľných hraníc pásma je pozorovaná veľká variabilita. Došlo k širokému rozvoju plemien, najmä pokiaľ ide o domáce zvieratá. V týchto prípadoch si človek nazbieral mutanty, skrížil ich medzi sebou a vybral podľa svojich preferencií. Takto napríklad chovatelia rozdelili plemeno holuba skalného (Columba livia) – o ktoré sa Darwin veľmi zaujímal – na viac ako tisíc odrôd.

Počas svojej výskumnej expedície na Galapágy zhromaždil Darwin rôzne exempláre pěnkav. Na týchto tichomorských ostrovoch sa nachádza pozoruhodne veľké množstvo druhov pěnkav. Celkovo je možné identifikovať trinásť druhov, ktoré sa výrazne líšia veľkosťou tela, veľkosťou a tvarom zobáka. Tieto Darwinove pěnkavy sú často uvádzané ako dôkaz evolúcie, aj keď je nesporné, že zmeny u týchto vtákov spadajú výhradne do oblasti mikroevolúcie. Rôzne varianty zostávajú stále pěnkavami a nemenia sa na iné druhy.

Makroevolúcia a vyšší rozvoj

Podľa Darwinovho učenia o pôvode druhov by živé organizmy mali byť vo svojej biologickej histórii schopné vytvoriť vo svojom genetickom aparáte úplne nové, predtým neprítomné zložité telesné plány, orgány a funkcie, a to prostredníctvom náhodných udalostí, mutácií, výberu, prenosu génov, kombinácie genových segmentov, duplikácie génov a ďalších faktorov. V tomto kontexte sa často používa pojem „vyšší rozvoj“.

Pozrime sa na predpokladaný prípad vyššieho rozvoja: savce by museli od štádia plazov postupne získať nové štruktúry, ako sú chlpy, mliečne žľazy, mechanizmy na riadenie teploty a mnohé ďalšie znaky, ktoré odlišujú savce od plazov.

Tieto štruktúry sa však od tých „starých“ nelíšia iba jedným génom, ale obvykle mnohými génmi, ktorých priestorové a chronologické vzorce aktivity musia byť navzájom kompatibilné. Pri makroevolučných procesoch by to tak muselo byť pri každej jednotlivé prechodovej forme. Každá konkrétna sada génov musí byť vždy dokonale vyladená. V Holandskej štandardnej encyklopédii sa pod nadpisom „Evolúcia“ píše toto:

„Makroevolúcia, ktorá zahŕňa priebežný výskyt a rozptyl nových skupín počas geologických období a ktorá ovplyvňuje vyššie kategórie klasifikácie, ako sú rody, čeľade, rády alebo triedy, nemožno priamo vysvetliť experimentálnou genetikou. Predpokladané hypotézy založené na takto radikálnych zmenách genetických vlastností nemožno v skutočnosti dokázať.“

Nie sú známe žiadne príčiny, ktoré by počas miliónov rokov viedli podľa predpokladov k zvýšenej zložitosti živých tvorov. Biológ Willem J. Ouweneel dochádza k záveru, že genetika neposkytuje základ pre vieru v makroevolúciu. Podľa jeho názoru sa naopak zdôrazňuje pravý opak: Pôvodné formy života, väčšinou druhy, ale niekedy aj rody a možno aj čeľade, sú napriek svojej variabilite ako celok konštantné a vzájomne nespojiteľné.

Je nesporné, že k mikroevolúcii dochádza. V skutočnosti je dokonca zdokumentované, že môže prebiehať 10 000 až 10 miliónkrát rýchlejšie, než sa uvádza v mnohých fosílnych posloupnostiach. Na rozdiel od skorších predpokladov sa zvieratá dokážu prispôsobiť meniacim sa podmienkam prostredia už počas niekoľkých generácií. Je teda zrejmé, že pri paleontologicky overených mikroevolučných procesoch nebolo z biologického hľadiska potrebné žiadne väčšie časové rozpätie.