Znovu(na/z)rodenie

Máme zachovávať Boží zákon? Nie je to len zákonníctvo? Bez znovuzrodenia, vnútorného obrátenia a odovzdania sa Kristovi by išlo iba o prázdne plnenie príkazov. Ale presne to od nás Ježiš Kristus nechce. Ak v duši cítiš, že ti niečo chýba, ak túžiš po spravodlivosti a máš hlad a smäd po Božej pravde, je to znamenie, že Kristus pôsobí v tvojom srdci a skrze dar Ducha Svätého dokončí to, čo sám nedokážeš.

Nasledovať Ježiša znamená prežiť úplné obrátenie na začiatku a potom sa k Nemu znova a znova vracať každý deň. Keď uvažujeme o Božej láske a o Kristovej obeti, o utrpení, ktoré náš Stvoriteľ pre nás podstúpil, prirodzene padáme na kolená a vyznávame Mu svoj hriešny život. Jeho obeť nás nemôže nechať ľahostajnými – naše srdce túži spočinúť v Jeho milosti a vyznať Mu všetko, za čo už zaplatil.

Kristus nás prijíma s láskou, očisťuje nás svojou milosťou od smrti, ktorá by nám patrila za prestúpenie zákona, a oblieka nás do rúcha svojej spravodlivosti. Premieňa nás Duchom Svätým a dáva nám silu žiť nový život, čoraz viac sa podobať Kristovi. Svoj zákon zapisuje do nášho srdca, aby sme ho z lásky zachovávali. Preto na začiatku každého skutočného života s Bohom stojí poznanie Krista ako osobného Spasiteľa a pokánie z hriechov.

Padol si už na kolená a s ľútosťou nad svojimi hriechmi si zakúsil Kristovo prijatie?

„Nie, hovorím vám, ale ak nebudete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete.“ Lukáš 13:3

„V nebi je väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“ Lukáš 15:7

Ak takto v pokore prichádzame k Ježišovi každý deň, Jeho milosť nás ospravedlňuje a vymazáva naše hriechy. Je to Boží dar, že môžeme znova a znova prichádzať pred Neho a žiadať o odpustenie. Boh kajúcnika neodmieta, ale ho vždy prijíma. Zmena srdca, ktorou sa stávame Božími deťmi, sa v Písme nazýva znovuzrodenie. Táto premena je prirovnaná ku klíčeniu semena.

Keď s vierou prijmeme Krista ako Spasiteľa, Pán odpúšťa hriechy, ruší odsúdenie a človek stojí pred Bohom ako spravodlivý, prijatý do Jeho priazne, a skrze Ducha Svätého prebýva v spoločenstve s Otcom aj Synom.

Existuje však aj ďalšie dielo, ktoré sa musí vykonať – a deje sa postupne. Duša má byť posvätená pravdou, a to sa deje vierou. Len Kristova milosť, prijatá vierou, nám umožňuje meniť charakter. Spásna viera je v podstate dôvera v Boha, zakorenená vo viere vo veľkú vykupiteľskú obeť, ktorú priniesol Boží Syn na Golgote. V Kristovi vidí ospravedlnený veriaci svoju jedinú nádej a vysloboditeľa.

Hriešnik sa začína pozerať na duchovný rozmer Božieho zákona a na jeho večnú platnosť. Spoznáva Božiu lásku v tom, že bola daná náhrada a záruka pre vinníka a že týmto zástupcom je Ten, ktorý je rovný Bohu. Táto nesmierna milosť, darovaná svetu ako spása, napĺňa človeka úžasom. Práve táto Božia láska búra všetky prekážky. Človek prichádza ku krížu, ktorý stojí medzi božstvom a ľudstvom, a ľutuje svoje hriechy, pretože Kristus ho priťahuje k sebe.

Neočakáva, že zákon ho očistí od hriechu, pretože zákon nemôže odpustiť ani spasiť tých, ktorí ho prestúpili. Človek hľadí na trpiacu Obetu ako na svoju jedinú nádej, kajá sa pred Bohom, pretože zákony Jeho vlády boli porušené, a s vierou sa obracia na Pána Ježiša Krista ako na Jediného, ktorý môže spasiť a očistiť hriešnika od každého priestupku.

Víťaziť nad hriechom je možné len skrze mocné pôsobenie tretej Božskej osoby. Duch Svätý prišiel, aby rušil dielo diabla a pomáhal každej kajúcej duši, chránil ju pred hriechom. Ľudské srdce nikdy nespozná pravé šťastie, kým sa nepoddá premeneniu Duchom Božím. Duch premieňa znovuzrodenú dušu na obraz Ježiša Krista. Jeho pôsobením sa nepriateľstvo voči Bohu mení na vieru a lásku, pýcha na pokoru. Duša objavuje krásu pravdy a Kristus je oslávený v dokonalosti charakteru.

„Daj mi porozumieť, budem zachovávať tvoj zákon a budem ho plniť celým srdcom.“ Žalm 119:34

Pri znovuzrodení je srdce uvedené do súladu s Bohom aj s Jeho zákonom. Ak v človeku nastane táto hlboká premena, prechádza zo smrti do života, od hriechu k svätosti, od vzbury a neposlušnosti k vernosti a poslušnosti. Mylné učenia o posvätení, ktoré vyrastajú z prehliadania alebo odmietania Božieho zákona, zaberajú v dnešných náboženských hnutiach veľký priestor.

Tieto teórie sú klamlivé vo svojom učení a nebezpečné vo svojich dôsledkoch. Práve preto, že sú také rozšírené, je dnes viac než dôležité, aby všetci jasne rozumeli tomu, čo o posvätení učí Písmo. Pravé posvätenie je biblické učenie. Apoštol Pavol vo svojom liste Tesaloničanom hovorí:

„Toto je Božia vôľa: vaše posvätenie.“ 1. Tesalonickým 4:3 „Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí.“ 1. Tesalonickým 5:23

Biblia jasne učí, čo je posvätenie a ako sa dosahuje. Spasiteľ sa modlil za svojich učeníkov: „Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.“ (Ján 17:17). Apoštol Pavol zároveň učí, že veriaci majú byť posvätení Duchom Svätým (Rimanom 15:16).

Čo je dielom Ducha Svätého? Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď príde Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy.“ (Ján 16:13). Žalmista vyznáva: „Tvoj zákon je pravda.“ (Žalm 119:142). Slovo Božie a Duch Boží odhaľujú človeku zásady spravodlivosti, vyjadrené v Božom zákone. Keďže Boží zákon je svätý, spravodlivý a dobrý, je opisom Božej dokonalosti, a preto povaha formovaná poslušnosťou tomuto zákonu musí byť svätá. Dokonalým príkladom takejto povahy je Kristus.

„Zachoval som prikázania svojho Otca.“ „Stále robím to, čo je Jemu milé.“ Ján 15:10; Ján 8:29

Kristovi nasledovníci sa Mu majú podobať. Skrze Božiu milosť majú formovať svoj charakter podľa zásad Jeho svätého zákona. Toto je biblické posvätenie. Toto dielo môže byť vykonané iba vierou v Krista a mocou Ducha Svätého, ktorý prebýva v srdci. Kresťanský život nespočíva v zlepšovaní starého života, ale v úplnej premene ľudskej prirodzenosti – v obrátení a znovuzrodení. Znamená to zomrieť vlastnému ja a hriechu a začať nový život, ktorý môže uskutočniť iba Duch Svätý.

Nikodém tomuto dielu znovuzrodenia nerozumel. Preto Ježiš použil obraz vetra, aby mu túto pravdu priblížil:

„Vietor veje, kam chce, jeho zvuk počuješ, ale nevieš, odkiaľ prichádza ani kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ Ján 3:8

Počujeme, ako vietor šumí v korunách stromov, hýbe listami a kvetmi, no nevidíme ho a nevieme, odkiaľ prichádza ani kam ide. Presne tak je to aj s pôsobením Ducha Svätého na ľudské srdce. Nemožno ho úplne vysvetliť ani presne ohraničiť. Nikto nevie určiť presný čas ani miesto svojho obrátenia, ani opísať všetky okolnosti tohto procesu, no to nie je dôkaz, že by k nemu nedošlo.

Kristus neustále pôsobí na ľudské srdcia prostredníctvom neviditeľných vplyvov, podobne ako vietor. Toto pôsobenie je postupné, často si ho človek ani neuvedomuje, no duša je neustále priťahovaná ku Kristovi. Toto pôsobenie vzniká pri premýšľaní o Kristovi, pri čítaní Písma a pri počúvaní kázaného slova.

Keď Duch Svätý prichádza s priamou výzvou, duša sa ochotne odovzdá Ježišovi. Mnohí to nazývajú náhlym obrátením, no v skutočnosti ide o výsledok dlhodobého, trpezlivého a postupného pôsobenia Božieho Ducha. Vietor síce nevidíme, no jeho účinky môžeme vnímať; rovnako aj pôsobenie Ducha Svätého sa prejavuje v konkrétnych skutkoch človeka, ktorý zakúsil Jeho spasiteľnú moc. Keď sa Duch Boží zmocní ľudského srdca, nastáva skutočná zmena života.

Zlé myšlienky a skutky postupne miznú; namiesto hnevu, závisti a rozbrojov prichádza láska, pokora a pokoj. Radosť nahrádza smútok a život nadobúda nový jas. Nikto nevidí ruku, ktorá odníma bremená, ani svetlo zostupujúce zhora, no keď sa duša úplne odovzdá Bohu, prichádza požehnanie a neviditeľná moc vytvára v človeku nový život podľa Božieho obrazu. Tajomstvo vykúpenia presahuje ľudské chápanie, ale ten, kto prešiel zo smrti do života, vie, že ide o skutočnú duchovnú realitu.

Začiatok vykúpenia môžeme zakúsiť už teraz; jeho naplnenie siaha do večnosti.

„Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie; staré veci pominuli, hľa, nastalo všetko nové.“ 2. Korinťanom 5:17

Stará prirodzenosť, zrodená z krvi a z vôle tela, nemôže zdediť Božie kráľovstvo. Staré zvyky, dedičné sklony a minulé návyky musia byť opustené, pretože milosť nie je dedičná. Znovuzrodenie sa prejavuje novými pohnútkami, záľubami a náklonnosťami. Tí, ktorí sú skrze Ducha Svätého povolaní k novému životu, stávajú sa účastníkmi božskej prirodzenosti a vo svojich postojoch dávajú dôkaz o živom vzťahu ku Kristovi.

Ak si ľudia, ktorí sa nazývajú kresťanmi, ponechávajú svoje prirodzené povahové nedostatky a sklony, v čom sa potom líšia od sveta? Pravdu ako posväcujúcu a očisťujúcu moc neprijali naplno. Nenarodili sa znovu.

Ježiš dal svoj život za nás. Nedáme Mu preto svoju najväčšiu lásku, najsvätejšie túžby a najlepšiu službu? Posväť sa Bohu už ráno – nech je to tvoja prvá myšlienka dňa. Modli sa:

„Prijmi ma, Pane, celého ako svoje vlastníctvo. Kladiem všetky svoje plány k tvojim nohám. Použi ma dnes vo svojej službe. Zostaň vo mne a daj, aby som všetko svoje dielo vykonal v tebe.“

Takto sa modli každý deň. Každé ráno sa zasväť Bohu pre nový deň. Predlož Mu všetky svoje plány, aby On vo svojej prozreteľnosti rozhodol, ktoré sa majú uskutočniť a ktoré nie. Vkladaj každý deň svoj život do Božích rúk a tvoj život sa bude čoraz viac formovať podľa Kristovho života. Život v Kristovi je vyrovnaný život. Nemusí byť plný silných citových zážitkov, ale má byť naplnený pokojnou dôverou. Nádej nevkladáš do seba, ale do Krista. Tvoja slabosť sa spája s Jeho silou, tvoja nevedomosť s Jeho múdrosťou a tvoja krehkosť s Jeho vytrvalosťou.

Nehľaď na seba, nemysli na seba, ale upieraj pohľad na Krista. Premýšľaj o Jeho láske, o kráse a dokonalosti Jeho povahy. Kristus v sebaobetovaní, v pokore, v čistote a svätosti, Kristus vo svojej nevýslovnej láske – to sú témy pre tvoje rozjímanie. Len ak miluješ Krista, ak Ho máš za vzor a plne sa na Neho spoliehaš, meníš sa k Jeho obrazu. Keď sa zaoberáme vlastným ja, odvraciame sa od Krista, zdroja sily a života.

Práve preto sa satan usiluje odpútať našu pozornosť od Spasiteľa a brániť nám zostať v súlade a v spojení s Ním. Rozptyľuje našu myseľ svetskými starosťami, problémami, strasťami, chybami druhých i vlastnými slabosťami. Nedaj sa oklamať jeho klamstvami. Aj tých, ktorí sú svedomití a chcú žiť pre Boha, vedie často k tomu, aby sa príliš sústredili na svoje chyby a slabosti – len aby ich oddelil od Krista a tak nad nimi zvíťazil.

Nemali by sme sa preto zameriavať na seba ani žiť v strachu, či budeme spasení, pretože to všetko nás odvádza od zdroja sily. Odovzdaj sa Bohu a dôveruj Mu. Hovor o Ježišovi a myslí na Neho. Dovoľ, aby sa tvoje „ja“ stratilo v Ňom. Odlož pochybnosti a odžeň strach. Hovor spolu s apoštolom Pavlom:

„Už nežijem ja, ale Kristus žije vo mne. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý si ma zamiloval a vydal seba samého za mňa“ Galaťanom 2:20

Odovzdaj sa Bohu. On zachová to, čo si Mu zveril. Keď sa vložíš do rúk Toho, ktorý ťa miluje, bezpečne ťa povedie cez všetky úskalia. Rastieme v kresťanskej viere. Nemáme stáť na mieste, ale každý deň sa posúvať ďalej, učiť sa hlbšej dôvere a plnšie sa spoliehať na Ježiša Krista. Takto máme rásť. Dokonalosť nedosiahneme jedným skokom – posvätenie je celoživotným dielom.

Chceš sa dnes odovzdať Kristovi?

Nečakaj na vhodnejší čas – vyznaj dnes Kristovi svoje hriechy a svoju biedu a môžeš mať istotu, že nech si v živote urobil čokoľvek zlé, On ťa prijme. Modli sa úprimne, svojimi vlastnými slovami, s otvoreným a pokorným srdcom. Pokor svoje ja a vpusti Krista do svojho srdca. On potom premení tvoj život a zapíše svoj svätý zákon do tvojho vnútra. Tak sa staneš novým človekom v Kristovi.

Téma znovuzrodenia a otázka, či je zachovávanie Božieho zákona zákonníctvom alebo životom v Kristovi, úzko súvisí s osobnou skúsenosťou pokánia a odovzdania, pretože bez vnútornej premeny srdca sa poslušnosť mení na prázdny náboženský výkon; skutočný základ nového života objasňuje aj téma znovuzrodenia, kde Biblia ukazuje, že Božia milosť predchádza skutky a vedie k ochotnej poslušnosti, pričom praktické dôsledky takéhoto života rozvíja kresťanský život; pochopenie, že zákon nemôže spasiť, ale odhaľuje hriech, zapadá do širšieho rámca Božieho zákona, zatiaľ čo posvätenie a víťazstvo nad hriechom sú dielom Ducha Svätého, ktorý pôsobí v živote veriacich, ako to rozoberá aj téma duchovných darov a ovocia Ducha Svätého.