Joziáš – kráľ poslednej reformy

Joziáš nastúpil na trón Judska ako osemročný chlapec po smrti svojho otca Amóna. Jeho vláda prišla po dlhom období duchovného úpadku spôsobeného bezbožnými kráľmi, najmä Manassesom a Amónom, ktorí podporovali modlárstvo, pohanské praktiky a odvrátenie národa od Božieho zákona. Krajina bola plná modiel, pohanských oltárov a náboženských zvykov okolitých národov. Pravé uctievanie Boha bolo zanedbané a národ sa nachádzal v hlbokej duchovnej kríze.

Napriek tomuto prostrediu sa Joziáš už v mladom veku rozhodol hľadať Boha. Ako dospieval, jeho srdce sa obracalo k Bohu jeho otca Dávida a túžil po obnove vernosti Božiemu zákonu. Jeho rozhodnutie nasledovať Boha vzniklo v čase, keď väčšina národa žila v odpadnutí.

Biblický záznam ho opisuje ako kráľa, ktorý kráčal cestou spravodlivosti a neodchýlil sa ani napravo, ani naľavo. Jeho skoré hľadanie Boha pripravilo pôdu pre veľkú reformu, ktorá mala neskôr zasiahnuť celý národ.

Začiatok jeho vlády tak priniesol novú nádej pre Judsko — nádej na návrat k Bohu a obnovu duchovného života po dlhom období odpadnutia.

Keď Joziáš dospel, začal uskutočňovať rozsiahlu duchovnú reformu s cieľom očistiť krajinu od modlárstva. V dvanástom roku svojej vlády začal odstraňovať pohanské oltáre, posvätné výšiny, modly a všetky predmety spojené s uctievaním cudzích bohov. Jeho reforma zasiahla nielen Judsko, ale aj územia bývalého severného Izraela. Dal zničiť oltáre Baala, rozbiť modly a odstrániť pohanské svätyne. Posvätné háje boli vyrúbané a modlárske predmety spálené na prach, aby sa odstránila každá stopa falošného uctievania.