Boha som našiel na kolenách

Mnohí sa ma pýtajú, ako som uveril v Boha, kedy prišiel okamih, keď som Ho našiel. Vždy im odpovedám:

„Nie ja som Ho našiel, to On ma zavolal mojím menom, aby som Ho poznal.“

Sú ľudia, ktorí Boha nepoznajú a nájdu Ho počas života. Potom sú takí, ktorí Boha poznajú, ale v skutočnosti nevedia, kto to je. Patril som k tejto druhej skupine. K tým, ktorí boli vychovávaní ako veriaci, žili ako veriaci, no nepoznali Boha takého, aký naozaj je. Pretože práve poznanie Božieho charakteru otvára človeku oči a privádza ho do svetla. Do svetla Jeho slávy, kde spoznávame svoju nehodnosť, svoj skutočný duchovný stav, ale aj Jeho majestátnosť a povahu.

„… Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, nech vám dá ducha múdrosti a zjavenia v pravom poznaní Jeho, osvietiac oči vašej mysle…“ Efezanom 1:17–18

Toto je príbeh môjho obrátenia. Obrátenia z temnoty k svetlu, k pravému poznaniu Boha. Aj keď Jeho cesty často nechápeme a až časom pochopíme, prečo sa muselo udiať to, čo sa udialo. Boha som nežiadal, aby sa mi dal poznať, no On videl, že aj keď som bol vychovávaný ako kresťan, nemal som s Ním vzťah. Nebol tam. Bola to len večerná modlitba a niekedy aj ranná, ak som popri všetkých svojich víziách a plánoch do budúcnosti stíhal.

Boh v mojom živote nemal miesto, iba ak som niečo potreboval. Nechápal som ešte, že Boh túži po skutočnom a hlbokom vzťahu so mnou.

Mal som 19 rokov a priateľov na život a na smrť. Vyrastali sme spolu na dedine a aj keď som sa dovtedy dvakrát presťahoval, práve tu som našiel domov. To sa však zmenilo po maturite, keď rodičia oznámili, že sa sťahujeme. Podnájom sme už nedokázali finančne utiahnuť, pretože sa neustále zvyšoval a otec na tom nebol dobre s prácou. Presťahovali sme sa do menšieho bytu, pričom nám bol – vďaka Bohu – ponúknutý kazateľský byt v Košiciach za nižšiu cenu.

Bol to trojizbový byt, dostatočne veľký, no presun z dediny do centra mesta a zároveň ďaleko od priateľov bol pre mňa ťažký. Mal som veľké sny. Chcel som natáčať, byť svetoznámy režisér. Od detstva, približne od trinástich rokov, som sa venoval kinematografii, kamere, scenáristike a písaniu príbehov. Táto zmena však narušila všetky moje plány. Napriek tomu som to vnímal len ako krátku zastávku na ceste za vlastnými cieľmi.

„Najdený som od tých, ktorí ma nehľadali, zjavený som tým, ktorí sa po mne nepýtali.“ Rimanom 10:20

Zrazu sa však začalo všetko akosi kaziť. Ak by som to mal zhrnúť stručne, pokazilo sa takmer všetko, čo sa pokaziť mohlo. V prvom rade som si začal uvedomovať, že moji priatelia neboli skutočnými priateľmi. Ako rýchlo som sa odsťahoval, tak rýchlo na mňa aj zabudli. Nielen to – ohovárali ma pred ostatnými a na základe klamstiev o mne sa bez mojej prítomnosti všetci proti mne srotili ako smečka psov. Obrátili sa mi chrbtom a ja som prišiel o priateľov.

Vzápätí otec prišiel o prácu a ja s bratom sme si hľadali aspoň brigádu. Dokonca ani v McDonalde som neuspel. O čokoľvek som sa snažil, všetko stroskotalo. Nakoniec som dostal prácu v Čechách, kam som odišiel, no celé to bol podvod, a tak som sa po dvoch dňoch vrátil domov. Neskôr som si našiel krátku brigádu v Kauflande ako anketár, maximálne na dva týždne. Čoskoro sa pocit, že zarábam len z ruky do úst, stal každodennou realitou.

Otec sa postupne zamestnával v rôznych firmách, no buď podnik skrachoval, alebo sa šéf ukázal ako podvodník. V inom prípade ho jednoducho nevyplatili. Mama začala trpieť zdravotnými problémami. Často sme si museli variť sami, kým mama ležala v horúčkach, a moje sny o budúcnosti sa čoraz viac vzďaľovali. Keďže sme sa presťahovali narýchlo a moja aj bratova posteľ bola stará, vyhodili sme ich.

Nikto však nečakal, čo bude nasledovať – približne pol roka sme museli spávať na podlahe a snívali sme o mäkkej váľande.

Na našu rodinu doľahla akási tma. Dokonca sme mali pocit, že sme prekliati. Pripadal som si ako v príbehu o Jóbovi:

„Na to odpovedal satan Hospodinovi a riekol: Či sa Jób darmo bojí Boha? Či si ho ty azda neohradil i jeho domu a všetkého, čo má, zo všetkých strán? Dielo jeho rúk si požehnal a jeho dobytok sa náramne rozmnožil na zemi. Ale nože vystri svoju ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či ti nebude zlorečiť do tváre!“ Jób 1:9–11

Akoby toho nebolo dosť, jediným spôsobom, ako som bol v kontakte s ľuďmi, aspoň sociálne, bol internet. Ten nám však odpojili, pretože sme sa rozhodli dávať peniaze najprv na jedlo a až potom na internet. Následne prišla spoplatnená upomienka, neskôr aj pokuta 1000 € a definitívne zrušenie internetu. Pýtal som sa sám seba, kde je dno toho všetkého, a začal som sa zamýšľať nad životom. Rozplynul sa mi bezstarostný obláčik a ružové okuliare sa nenávratne rozbili.

Pamätám si, že raz k nám prišiel kazateľ posvätiť byt a vyhnať všetko zlé, napriek tomu, že bol kazateľom. Práve v tom čase sa nám pokazila chladnička a v tom istom období sa nám upchala vaňa. Napriek tomu všetkému, keď sa dnes ohliadnem späť, nemôžem povedať, že by sa Boh o nás nestaral, aj keď sme mali pocit, že nás opustil. Aj v hmotnej núdzi sme dokázali kúpiť chlieb a maslo a zaplatiť to najnutnejšie.

Kazateľ poverený starostlivosťou o náš byt za nás počas dvoch rokov platil elektrinu a SIPO. Náš boj o prežitie, alebo skôr hľadanie odpovedí na otázku, prečo sa to všetko dialo, trval celé dva roky. Keď sme nemali na šampón ani na mydlo, zrazu niekto zaklopal na dvere. Stál tam náš brat zo zboru s taškou a povedal: „Manželka mi povedala, aby som vám to doniesol, tak snáď sa vám to zíde.“ Nazrel som do tašky a boli tam šampóny, mydlá a zubné pasty – presne to, čo sme potrebovali.

Boh sa k nám vždy priznával, pomáhal v krajných situáciách a čím ďalej, tým viac sme nadobúdali dojem, že On nad tým všetkým bdie. Ale prečo toto všetko?

„Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty.“ Žalm 139:3

Snažne sme sa snažili Boha pochopiť a poznať jeho úmysly s nami. Boh nám ich začal postupne odhaľovať – alebo skôr až vtedy, keď sme sa ohliadli späť a konečne pochopili.

„Lebo moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami ani moje cesty nie sú vašimi cestami, hovorí Hospodin.“ Izaiáš 55:8

Aby som mohol ostať v kontakte so svetom, podarilo sa mi chytiť wifi od suseda, ktoré však fungovalo len vtedy, keď som mal pootvorené okno. V zime to bolo najhoršie – zatiaľ čo som mrzol, odpisoval som ľuďom na sociálnych sieťach s krehnutými rukami. Spočiatku som chcel zabudnúť na to, čo sa vôkol mňa deje, pretože som sa s tým nevedel vyrovnať. Často som uvažoval nad tým, že ak mám žiť takýto život, v ktorom mi bol vzatý každý zmysel a cieľ a cítil som sa beznádejne a bezmocne, potom nechcem ani žiť. Neustále som si hovoril:

„Ak sa zajtra nič nezmení, asi si vezmem život… ale dám tomu ešte jeden deň.“

Bola to fyzická aj psychická záťaž. Schudol som natoľko, že som bol doslova kosť a koža, a vtedy som pochopil, aké to je nemať na jedlo a čo znamená skutočne hladovať. Keď som niekedy nevedel od hladu zaspať, dal som si lyžičku masla na dobrú noc a ľahol si. Boh sa však o nás predivne staral. Sestra zo zboru dostala dedičstvo a počula Boží hlas, ktorý jej povedal, aby nám pomohla. Darovala nám nemalú sumu, za ktorú sme si mohli kúpiť postele a všetko, čo sme súrne potrebovali.

Pripadal som si, akoby sa náhle zastavil rozbehnutý vlak môjho života a ja som sa začal dívať okolo seba. Bol som prekvapený, koľko toho si ako ľudia nevšímame, nevážime a neďakujeme za to. Chlieb, ktorý sme kúpili, bol pre mňa doslova zlatom. Otváral som okná nad ránom a tešil sa z modrého neba, kvitnúceho stromu či padania lístia. Jas hviezd mi akoby šepkal: „Vidím ťa,“ a ja som často odpovedal: „Viem, že si tam.“

Raz som na internete písal so ženou (Silvia Hlivková), ktorá nám v anonymite počas roka a pol posielala svoje stravné lístky, hoci ona sama s manželom mali problém zaopatriť rodinu. Boh žehnaj tejto žene, pretože vďaka nej sme mali čo jesť.

Môj život, ktorý sa zdal byť bez zmyslu, dostal úplne nový zmysel v hľadaní Toho, ktorý za mňa zomrel. Moja cesta sa ešte len začínala. Povedal som si, že ak mám svoj život skončiť, chcem najprv zistiť, či vôbec Boh existuje. Bol som vychovávaný ako kresťan, no za celých dvadsať rokov som v skutočnosti nemal prečítané ani jedno evanjelium. Rodičia ma viedli k Bohu, k modlitbe a k živému vzťahu s Ním. No ak si svoju cestu k Nemu nenájdeš sám, nik iný to za teba neurobí – môže ti byť len príkladom.

„Ale ak budete hľadať Hospodina, svojho Boha, nájdete ho, keď ho budete hľadať celým svojím srdcom a celou svojou dušou.“ 5. Mojžišova 4:29

Rozhodol som sa nájsť Boha. Rozprával som sa a písal na sociálnych sieťach práve o Bohovi. To jediné pre mňa malo zmysel, niečo viac, niečo nad moje chápanie. Stretol som mnoho ateistov, ktorí namietali, že Boh neexistuje, no zároveň aj kresťanov, ktorí nežili podľa viery. Začal som sa sám seba pýtať, kde je pravda. Stlačil som pomyselné tlačidlo „reset“ vo svojej viere.

„Ak si, poznám ťa; ak nie, poznám, že život nemá zmysel a môžem skončiť. Tak či tak som nemal čo stratiť.“

Odovzdal som sa úplne hľadaniu Boha. V prvom rade som skúmal, či je Biblia naozaj pravdivá. Začal som s proroctvami, ktoré mi otvorili oči, a pýtal som sa sám seba:

„Toto nemohol vedieť človek. Toto nie je možné!“

Prepracoval som sa rôznymi tematikami, od apologetiky až po ateizmus, od evolucionizmu až po kreacionizmus. Zistenia ma natoľko očarili, že som vstával skoro ráno a pokračoval až do noci. Porovnával som tvrdenia s dôkazmi, skúmal históriu, astronómiu, archeológiu a objavy, ktoré mi vyrazili dych a ukázali, že Biblia je naozaj pravdivá. Biblický kód, Ježišovo zmŕtvychvstanie, dôkazy zničenia Sodomy a Gomory, objav Noemovej archy a archy zmluvy, prechod cez Červené more či vrch Sinaj spálený nadprirodzeným ohňom.

Bolo fascinujúce uvedomiť si, ako sa jedna oblasť prepájala s druhou a tá zasa s treťou, až som to nazval skladaním puzzle. Najprv sa zdalo ako 300-dielne, potom 1000-dielne a dieliky, ktoré som si odkladal bokom v presvedčení, že tam nepatria, neskôr zapadli presne na svoje miesto (UFO, démonológia, zverokruh, spasenie vytesané do oblohy). Niektoré kúsky, ktoré vyzerali ako okraj, sa napokon ukázali ako stred celého obrazu.

To všetko a omnoho viac vo mne prebúdzalo neutíchajúcu túžbu poznať, kde je koniec toho celého a kam ma to povedie. Keď som skúmal Bibliu, uvedomil som si:

„Čo ak to, v čom som bol vychovávaný, nie je pravda?“

Stláčal som tlačidlo reset v každej oblasti svojho života. Prešiel som si učenia cirkví a porovnával ich s Písmom, staval ich oproti sebe. To, čo nesedelo alebo bolo prekrútené, som si zapísal a pokračoval ďalej. Bol som šokovaný, koľko cirkví učí veci, ktoré v Biblii vôbec nie sú alebo sú vytrhnuté z kontextu. Biblia sa mi stala všetkým.

Každé ráno som zapínal notebook, kládol ho na parapet a ďalej rozoberal s ľuďmi svoje zistenia. Mnohí sa tomu bránili a ja som videl, že svojimi prevrátenými argumentmi len nechceli vidieť pravdu. Zakryli si oči, aby nevideli:

„Nevedia ani nechápu, lebo zaslepil ich oči, aby nevideli, a ich srdcia, aby nerozumeli.“ Izaiáš 44:18

„…aby sa neobrátili a aby som ich neuzdravil.“ Matúš 13:15

Môj život nabral úplne iný zmysel a nový cieľ. Chcel som sa podeliť so všetkým, čo som sa dozvedel, no ľudia tým pohrdli a nepočúvali. Premýšľal som, ako im mám povedať pravdu, keď nechcú vidieť. Vtedy som zrazu v hlave počul hlas:

„Založ stránku.“

Zamyslel som sa a vediac, že mi to vnukol Duch Svätý, odpovedal som:

„Ale ja neviem, ako sa robí stránka. Nikdy som to nerobil.“

Pokračoval som ďalej v písaní s ľuďmi, no hlas sa znovu a znovu vracal, až som si napokon povedal:

„Ak mi v tom pomôžeš, urobím to.“

A tak som založil stránku. Stránku zmensvojzivot.cz.

Pridal som prvý článok o archeológii a uvedomil som si, že práve na tejto stránke môžem zdieľať všetky svoje zistenia, články aj videá, ktoré zapadajú do tohto veľkého rámca celosvetovej skladačky, ktorej sme každý súčasťou. Pribúdali ďalšie a ďalšie články, prichádzali návštevníci a Boh to požehnával. Keď to zhrniem, to, kde som dnes a to, kde sa práve nachádzaš ty, keď čítaš tento článok, je výsledkom tejto cesty:

„Toto je stránka, ktorá má svoje počiatky na parapete okna, pri −10 °C, písaná skrehnutými prstami v čase, keď som o bohato prestretom stole mohol len snívať. Nemal som vízie o budúcnosti, nemal som priateľov a môj svet sa vnútorne rozpadal na prach. No Boh z prachu vybudoval to, čo dnes prináša ovocie v podobe ľudí, ktorí sa dávajú krstiť a ktorí na týchto stránkach nachádzajú Pravdu – Ježiša Krista.“

Doba súženia, v ktorej sme po dva roky žili, nám pomohla nájsť Boha a primknúť sa k Nemu bližšie než kedykoľvek predtým. Práve v temnote, na kolenách, v tichu a bez zmyslu, som našiel Boha a Jeho lásku ku mne, ktorá ma od toho dňa spre­vá­dza a posilňuje každý deň môjho života. Boh ma učinil silnejším a pevnejším na Jeho slove, keď som spoznával Jeho charakter skrze Ježiša Krista a Jeho Slovo, a zároveň s Ním prežíval živé skúsenosti, ktoré obohacovali môj život o Boží dotyk a neprestajnú starostlivosť.

LEKCIE VIERY, DÔVERY A NOVÉ ZAČIATKY V JEHO VEDENÍ

Boh nás počas tohto obdobia volal, aby sme Ho našli. Aj dnes ťa volá, aby si Ho hľadal:

„I ja vám hovorím: proste, a bude vám dané; hľadajte a nájdete; klopte a otvorí sa vám.“ Lukáš 11:9

Musel zastaviť náš rozbehnutý vlak, ktorým by sme spolu s týmto svetom došli do zatratenia, plniac túžby prevráteného srdca a nerozumné žiadosti, zotročené klamlivými cieľmi, v ktorých by sme nikdy nenašli skutočné uspokojenie, pretože to je možné iba v Bohu.

Keď sme pochopili, čo nás Boh chcel naučiť, keď som skutočne našiel živý vzťah s Bohom a spolu so mnou aj moja rodina, zrazu sa všetko zlomilo a začalo svitať na lepšie časy. Pochopili sme, že všetko sa dialo pre naše dobro, aby sme sa naučili, čo znamená viera, láska a nádej. No predovšetkým láska a dôvera v Boha, v živého Lekára našich životov. Ukázal mi dary, ktoré dodnes zúročujem, a dielo je žehnané a neustále napreduje, pretože Boh doň vtisol svoju pečať.

Aj tvoje dary chce použiť pre svoje Meno a svoju slávu, aby svet spoznal Toho jediného, v ktorom je pravý zmysel života. V tom čase prišiel na byt kazateľ, ktorý za nás platil elektrinu a SIPO (otec mu všetko časom splatil). Verili sme, že už bude lepšie, že sme pochopili, prečo sa to všetko muselo diať. Oznámil nám:

„Do mesta prišiel nový kazateľ, musíte sa vysťahovať z tohto bytu.“

Otca zamrazilo a ja som si v duchu povedal: čo tým chceš, Bože, povedať? No v srdci som mal jasno: ak mám byť na ulici, aj tam ťa budem velebiť, lebo si sa mi stal všetkým. Nech sa stane tvoja vôľa. Ak máme ísť na ulicu, pôjdeme. Kazateľ pre nás už nemohol urobiť nič viac a my sme sa celou silou, tou poslednou silou, ktorá v nás ešte ostala, upreli na Boha.

„Hľadajte Hospodina, dokiaľ ho možno nájsť! Volajte na neho, dokiaľ je blízko!“ Izaiáš 55:6

„Budete ma vzývať, pôjdete a budete sa mi modliť, a ja vás vyslyším.“ Jeremiáš 29:12

Počas víkendu nás navštívila babka. Žila v rovnakom meste a mala útulný menší byt. Povedala:

„Príďte bývať ku mne. Ja si nájdem sociálny byt a vy budete zatiaľ u mňa, kým sa nepostavíte na nohy.“

Boh sa postaral aj v situácii, ktorá sa zdala úplne nemožná. Našiel cestu, keď sme ju sami nevideli. V ten nezabudnuteľný moment, keď sme sa počas vysťahovania lúčili s bytom, sme sa ešte raz obzreli späť a v srdci cítili hlbokú vďačnosť za zázrak nového začiatku.

„V tomto byte sme poznali Boha. Tu sme prežili najťažšie obdobie nášho života, ktorého ovocím bolo, že sme našli Toho, ktorý sa stal cieľom našich životov.“

Vstúpili sme do tohto bytu ako svetskí a povrchní kresťania a odchádzali z neho ako úplne iní ľudia. Zmena, ktorú sme v tomto období prežili, nás hlboko poznačila. Dodnes si vážim každý kúsok chleba a som vďačný za každú maličkosť, ktorú mi Boh dáva. V týchto jednoduchých veciach vidím Božiu starostlivosť – v každom kvete, ktorý na jar rozkvitne, aj v každej hviezde, ktorá na nebi žiari.

Každý z týchto momentov mi pripomína, že Boh je s nami a prejavuje svoju lásku v každom aspekte života. Akoby tieto hviezdy ticho šepkali:

„Tu som, bol som a stále budem pre teba.“

Za tie mesiace som sa naučil Bohu dôverovať a povedal som mu: „Ak mi nájdeš prácu, vezmem čokoľvek.“ Potom prišla babka a povedala: „Tu máš číslo na jedného chlapíka, hľadá niekoho do copycentra.“ Pomyslel som si: „Do copycentra? Chcel som byť režisér a skončím v copycentre?“ No spomenul som si na svoje slová a povedal som: „Čo mi ty dáš, Bože, to vezmem.“

Je to už 11 rokov, čo pracujem tam, kde som. Zatiaľ čo inde panuje nezamestnanosť a ľudia prichádzajú o prácu, ja mám stabilnú prácu. Stále hovorím: „Toto je práca od Boha.“ Viac o tom v iných skúsenostiach. Dnes, po 11 rokoch, píšem túto skúsenosť. Učím ľudí cez Skype, ľudia sa krstia a Boh si ma používa vo svojom diele. Byt, v ktorom sme bývali v podnájme, sa predal ako dedičstvo. Moji rodičia si zaň kúpili dom na dedine a ja som si vedľa nich postavil svoj vlastný dom, v ktorom teraz píšem túto skúsenosť.

Mám požehnanú prácu, ktorá ma napĺňa, kde môžem evanjelizovať a prežívať mnohé skúsenosti s Bohom. A to, ako som si postavil dom, hoci som ho vôbec nechcel, je už ďalší príbeh, ktorý si môžete prečítať v článku Božie volanie opustiť mesto. Keď sa obzerám späť na túto ohnivú pec, uvedomujem si, že:

„Vieme, že všetko napomáha k dobrému tým, ktorí milujú Boha.“ Rimanom 8:28

„Ale ty buď triezvy vo všetkom, trp, čo príde zlé, konaj dielo evanjelistu a vykonaj svoju službu.“ 2. Timotejovi 4:5

Toto osobné svedectvo obrátenia patrí do oblasti obrátenia, kde Boh vstupuje do života človeka nie ako vzdialený pojem, ale ako živá a konajúca Osoba. Skúsenosť povolania z temnoty k svetlu úzko súvisí s cestou poznania Boha, pretože práve poznanie Božieho charakteru otvára oči a vedie k pravému vzťahu. Zároveň zapadá do rámca skúseností ľudí, kde sa ukazuje, ako Boh koná v konkrétnych životných príbehoch, a je neoddeliteľne späté s realitou znovuzrodenia, v ktorom Boh dáva človeku nové srdce, nový smer a nový život v Kristovi.