New World Order (NWO) – 5.časť

Cestovanie, namiesto toho, aby bolo také jednoduché ako bývalo pre starú generáciu, sa stane veľmi obmedzené. Ľudia budú potrebovať povolenia na cestovanie a budú musieť mať dobrý dôvod na cestu. Ak nebudete mať dobrý dôvod na svoju cestu, nebude vám povolené cestovať. Každý bude potrebovať ID (identifikáciu). Spočiatku to bude ID karta, ktorú budete nosiť so sebou a budete ju musieť ukázať, keď vás k tomu vyzvú.

Už vtedy bolo plánované, že neskôr bude vyvinutý typ zariadenia, ktorý bude implantovaný pod pokožku a bude špeciálne kódovaný na identifikáciu konkrétneho jedinca. Tým sa eliminuje možnosť falošných ID dokladov a zároveň možnosť, aby ľudia tvrdili: „Nuž, stratil som svoj ID doklad.“ Problém v súvislosti s týmito podkožnými implantátmi spočíval v tom, ako získať materiál, ktorý by zostal v pokožke alebo pod pokožkou bez vyvolania obranných reakcií tela, pri ktorých by organizmus cudzie teleso odmietol alebo by vznikla infekcia.

Zároveň muselo ísť o materiál, do ktorého by bolo možné zaznamenávať informácie a následne ich získavať pomocou skenera, a to bez toho, aby bol implantát telom odmietaný. Spomenutý bol kremík (Silicon), o ktorom sa v tom čase predpokladalo, že bude telom dobre tolerovaný. Používal sa napríklad pri zväčšovaní pŕs. Ženy, ktoré mali pocit, že ich prsia sú príliš malé, dostávali silikónové implantáty, a tento postup pretrváva dodnes.

Kremík bol v tom období vnímaný ako sľubný materiál na oba účely: aby mohol zostať v tele bez nepriateľskej imunitnej reakcie a zároveň aby bol schopný uchovávať informácie, ktoré by bolo možné čítať elektronickými prostriedkami.

(pozn. prekl.: je zjavné, že došlo k zámene pojmov Silicon (kremík, Si-14, používaný v polovodičoch ako oxid kremičitý SiO₂) a Silicone (silikón, organický polymér [R₂SiO]ₙ, používaný pri zväčšovaní pŕs a na izolačné účely). Treba však brať do úvahy, že v roku 1988 boli bežné znalosti o konštrukcii počítačov obmedzené a pre človeka s lekárskym vzdelaním mohli tieto pojmy znieť ako rovnaká vec.)

Zásoby jedla sa dostanú pod prísnu kontrolu. Ak by sa populačný rast nespomalil, môže byť umelo vytvorený nedostatok jedla, aby ľudia pochopili hrozbu preľudnenia. Napokon, bez ohľadu na to, či sa populačný rast spomalí alebo nie, zásobovanie jedlom bude dané pod centralizovanú kontrolu tak, aby mali ľudia dosť jedla na to, aby boli primerane živení, ale nie dosť na to, aby mohli podporovať akýchkoľvek utečencov pred novým systémom. Inými slovami, ak by ste mali priateľa alebo príbuzného, ktorý by odmietol prijať nový systém.

Pestovanie vlastného jedla bude postavené mimo zákon. Urobí sa to pod nejakou formálnou zámienkou. Ako už bolo spomenuté, pre každú vec existujú dva účely – jeden predstieraný a jeden skutočný. Predstieraným účelom by v tomto prípade bolo tvrdenie, že pestovanie vlastnej zeleniny je rizikové, že by mohlo šíriť infekcie alebo predstavovať iné zdravotné riziká.

Akceptovateľná myšlienka by teda bola ochrana konzumentov, zatiaľ čo skutočným cieľom by bolo obmedzenie produkcie jedla. Pestovanie vlastného jedla by sa stalo nelegálnym a ak by ste v takýchto aktivitách pokračovali, napríklad v pestovaní vlastných plodín, stali by ste sa zločincom.

Nasledovala zmienka o počasí, ktorá patrila medzi najviac ohromujúce výroky. Povedal:

„Dokážeme, respektíve v dohľadnej dobe budeme schopní ovládať počasie. A tým nemyslím iba rozprašovanie jodidových kryštálov do oblakov, aby sme vyvolali dážď – to tu už dávno je – ale skutočné ovládanie počasia.“

Počasie bolo vnímané ako vojnová zbraň, schopná ovplyvňovať verejnú politiku. Bude možné vytvárať dážď alebo naopak odopierať dážď s cieľom ovplyvňovať konkrétne oblasti a dostať ich pod kontrolu. Spomenuté boli dva mimoriadne znepokojujúce aspekty:

„Na jednej strane môžete vyvolať sucho počas rastového obdobia, takže nič nevyrastie, a na druhej strane môžete vyvolať silné dažde počas obdobia zberu úrody, takže polia budú príliš rozbahnené na zber. A áno, sme schopní urobiť oboje.“

Nebolo vysvetlené, ako by sa to technicky dosahovalo. Iba sa uviedlo, že kontrola počasia je už reálna, prípadne že sa nachádza veľmi blízko praktickej realizácie.

Povedal, že veľmi málo ľudí v skutočnosti naozaj rozumie, ako funguje vláda. Bolo to myslené v tom zmysle, že zvolení predstavitelia sú ovplyvňovaní takými spôsobmi, že si ani neuvedomujú, že vykonávajú plány, ktoré boli pre nich vopred pripravené, a myslia si, že oni sami sú autormi týchto plánov. V skutočnosti sú však manipulovaní spôsobom, ktorému nerozumejú.

V priebehu prednášky zazneli dva výroky, ktoré sem patria, hoci si presne nepamätám, kde v rámci prednášky boli vyslovené. Sú však platné v zmysle všeobecného pohľadu na vec. Prvý výrok znel:

„Ľudia dokážu niesť vo svojej mysli a konať naraz na základe dvoch vzájomne si protirečiacich myšlienok, za predpokladu, že tieto dve protirečiace si myšlienky sú udržiavané dostatočne ďaleko od seba.“

Druhý výrok znel:

„Môžete veľmi dobre predpovedať, ako racionálni ľudia zareagujú na určité okolnosti alebo na určité informácie, s ktorými sa stretnú. Aby ste dosiahli reakciu, akú chcete, jediná vec, ktorú potrebujete, je kontrolovať typ dát alebo informácií, ktoré sú ľuďom prezentované, alebo typ okolností, v ktorých sa ocitnú. A keďže ide o racionálne uvažujúcich ľudí, urobia presne to, čo od nich chcete. Často ani plne nechápu, čo robia alebo prečo.“

V tejto súvislosti zaznel aj výrok, ktorý pripúšťal, že niektoré vedecké výskumné dáta môžu byť – a v skutočnosti aj boli – sfalšované s cieľom priniesť požadované výsledky. Vtedy povedal:

„Ľudia sa nepýtajú správne otázky. Niektorí ľudia sú príliš dôverčiví.“

Tento výrok je zaujímavý najmä preto, že prednáška prebiehala v prostredí plnom doktorov medicíny, kde sa veda a vedecký výskum považujú za objektívne a nezaujaté. Falšovanie vedeckých dát je v takomto prostredí vnímané ako rúhanie sa v kostole. To sa jednoducho nerobí.

Zrazu sa má objaviť nová Medzinárodná svetová rada (New International Governing Body) spolu so Svetovým súdnym dvorom (World Court), pravdepodobne prostredníctvom OSN (Organizácie Spojených národov), hoci nie nevyhnutne výlučne cez tieto štruktúry. Môžu prísť aj inými cestami. Akceptácia OSN bola v tom čase vnímaná ako slabšia, než sa očakávalo. Snaha o globalizáciu moci a medzinárodnú spoluprácu však mala pokračovať a viesť k zvyšovaniu významu OSN a podpory medzinárodného práva.

Ľudia si budú postupne viac a viac zvykať na myšlienku vzdania sa časti národnej suverenity, čo bude podporené ekonomickou vzájomnou previazanosťou. Tento cieľ bude prezentovaný z mierového uhla pohľadu, kde snaha vyhnúť sa vojnám a obavy z nepriateľských konfliktov povedú k väčšej akceptácii globálnych riešení. Organizátori tohto plánu si uvedomovali, že realizácia mierovou cestou je výhodnejšia než realizácia prostredníctvom vojny.

V tomto bode zaznelo, že vojna je „zastaralá“ (obsolete). Tento pojem znamená niečo, čo bolo kedysi užitočné, no dnes už nie je. Vojna mala byť považovaná za zastaranú kvôli jadrovým bombám, pretože už nie je kontrolovateľná ani ovládateľná. Predchádzajúce vojny bolo možné riadiť, no ak by jadrové zbrane padli do nesprávnych rúk, mohlo by dôjsť k neúmyselnej nukleárnej katastrofe. Nebolo však povedané, kto sú tie „nesprávne ruky“.

Bolo ponechané na poslucháčov, aby si domysleli, že by mohlo ísť o teroristov. Postupom času sa však vynára otázka, či nesprávne ruky nemôžu zahŕňať aj ľudí alebo štáty, o ktorých sa predpokladalo, že jadrové zbrane vlastnia, hoci ich v skutočnosti nikdy nemali. Podobne ako zaznelo, že priemysel v USA bude zachovaný v obmedzenom rozsahu pre prípad, že by svetové plány nevyšli, vynára sa otázka, či rovnaká logika nemohla platiť aj v prípade jadrových zbraní.

Keď zaznelo, že by mohli padnúť do nesprávnych rúk, bolo zároveň povedané, že vlastníctvo jadrových zbraní bolo od začiatku prísne kontrolované. To do istej miery naznačuje, že komukoľvek boli nukleárne zbrane umožnené získať, bolo to urobené zámerne. To by nevyhnutne zahŕňalo aj Sovietsky zväz, ak ich v skutočnosti vôbec vlastnil. Vtedy mi napadla otázka:

„Hovoríte nám, alebo naznačujete nám, že naša krajina ochotne poskytla tieto zbrane Sovietom?“

V tom čase to pôsobilo ako hrozne nepredstaviteľná vec, urobiť niečo také, alebo to čo i len pripustiť. Lídri Sovietskeho zväzu sa však javili ako veľmi závislí od Západu, čo vyvolávalo otázku, či neexistovala obava, že by sa mohli pokúsiť uplatniť svoju nezávislosť, ak by naozaj vlastnili alebo získali jadrové zbrane. Je to niečo, o čom sa dalo špekulovať. Koho teda myslel, keď povedal:

„Ak tieto zbrane padnú do zlých rúk“

Možno tým myslel iba teroristov. Každopádne, nový systém mal byť zavedený buď prostredníctvom mierovej spolupráce, pri ktorej sa všetci dobrovoľne vzdajú národnej suverenity, alebo privedením sveta na pokraj jadrovej vojny. Ľudia mali byť natoľko vystrašení hystériou z možnosti jadrovej vojny, že vzniknú masové protesty verejnosti požadujúce uzavretie mieru.

V takej atmosfére by sa ľudia ochotne vzdali národnej suverenity výmenou za mier a týmto spôsobom by bol zavedený nový medzinárodný politický systém. Po tomto zaznela veľmi pôsobivá veta:

„Ak by bolo príliš veľa ľudí na správnych miestach, ktorí by tomu vzdorovali, možno bude potrebné použiť jednu, dve alebo možno aj viac jadrových bômb.“

Povedal, že by to bolo pravdepodobne potrebné na presvedčenie ľudí, že „to myslíme vážne“ (We mean business). Následne zaznel výrok:

„Po tom, čo by boli odpálené jedna či dve bomby, tak každý, aj tí najviac vzdorujúci, by sa poddali.“

Ďalej zaznelo:

„Tento vyjednaný mier bude veľmi presvedčivý.“

Bolo to myslené v tom zmysle, že celá situácia bude vopred naaranžovaná, no nikto o tom nebude vedieť. Ľudia, ktorí budú počuť o vyjednávaniach, budú presvedčení, že ide o skutočné rokovania medzi znepriatelenými mocnosťami, ktoré napokon dospeli k presvedčeniu, že mier je lepší než vojna. V kontexte rozoberania témy vojny a jej zastaralosti zaznel aj názor, že vojna mala aj svoje pozitívne stránky.

Jednou z nich bolo, že ľudia aj tak raz musia zomrieť a vojna im niekedy dávala príležitosť preukázať odvahu a hrdinstvo. Ak zahynuli, zahynuli statočne, a ak prežili, dostalo sa im uznania. Z tohto pohľadu mali utrpenia vojny pre vojakov svoju hodnotu, pretože predstavovali cenu za ich boj. Ďalším uvádzaným opodstatnením vojny bolo, že keby milióny mŕtvych z prvej a druhej svetovej vojny nezomreli, ale žili ďalej a mali deti, dnes by tu boli milióny ďalších ľudí a svet by už dávno čelil extrémnemu preľudneniu.

Z tohto pohľadu mali tieto dve veľké vojny oddialiť príchod éry preľudnenia. Podľa tohto uvažovania však dnes už existujú technologické prostriedky dostupné pre jednotlivcov aj vlády, ktoré umožňujú kontrolu preľudnenia, a preto sú vojny v tomto zmysle zastaralé. Navyše sú zastaralé aj preto, že jadrové zbrane by mohli zničiť celý svet. Vojna, ktorá bola kedysi kontrolovateľná, by sa dnes mohla ľahko vymknúť spod kontroly, a z týchto dôvodov je v súčasnosti považovaná za zastaralú.

Hovorilo sa aj o terorizme. Terorizmus mal byť široko využívaný v Európe a v iných častiach sveta. V tom čase sa nepovažoval za potrebný v Spojených štátoch. Mohol by sa však stať potrebným v USA, ak by krajina nepostupovala dostatočne rýchlo k prijatiu nového systému. V blízkej budúcnosti sa neplánoval, a ak áno, tak len vo veľmi miernej podobe. Implicitne však zaznelo, že terorizmus bude použitý, ak to bude považované za nevyhnutné.

Zaznela aj kritika, že Američania sa majú príliš dobre a že istá dávka terorizmu by im pomohla uvedomiť si, že svet je nebezpečné miesto, alebo sa ním môže stať, ak sa kontrola neprenechá správnym inštitúciám.

Bola tam debata o peniazoch a bankách. Jeden výrok znel:

„Inflácia je nekonečná. Môžete pridať nekonečný počet núl za nejaké číslo a umiestniť desatinnú čiarku kamkoľvek chcete“

Toto bolo uvedené ako indikácia, že inflácia slúži ako nástroj ovládania. Peniaze budú predovšetkým v podobe úverov. Takto to fungovalo už v tom čase. Peniaze sú primárne úverová záležitosť, no kolobeh peňazí v budúcnosti nebude prebiehať prostredníctvom hotovosti alebo fyzicky hmatateľných prostriedkov, ale ako elektronický úverový signál. Ľudia budú pri sebe nosiť peniaze len vo veľmi malých čiastkach, napríklad na nákup žuvačiek alebo balíčka cukríkov.

Akýkoľvek nákup vo významnejšej sume bude realizovaný elektronicky. Vaše zárobky budú elektronicky zapisované na váš účet. Bude existovať jednotný bankový systém. Navonok môže pôsobiť ako systém viacerých bánk, no v skutočnosti pôjde o systém jednej banky. Keď vám bude poslaná výplata, suma sa zapíše na váš súvahový účet a pri každom nákupe sa z neho okamžite odpočíta. So sebou nebudete nosiť žiadne peniaze.

Zároveň budú existovať počítačové záznamy o všetkom, čo ste kedy kúpili. Ak by ste kupovali príliš veľké množstvo nejakého konkrétneho výrobku alebo ak by nejaký úradník chcel vedieť, ako nakladáte so svojimi peniazmi, bude sa môcť pozrieť do histórie nákupov a zistiť, čo ste v minulosti kupovali. Zaznel aj výrok, že každý nákup vyššej hodnoty – napríklad automobil, bicykel, chladnička, rádio, televízor a podobne – môže obsahovať určitý typ identifikátora.

Vďaka nemu môže byť predmet sledovaný, takže ak by bol vyhodený alebo ukradnutý, úrady budú schopné rýchlo zistiť, kto ho kúpil a kedy. Toto má v budúcnosti umožniť počítačová technológia. Možnosti šetrenia peňazí budú výrazne obmedzené. Ľudia nebudú schopní nahromadiť žiadnu významnejšiu mieru majetku (wealth). Zaznel názor, že majetok predstavuje moc a že majetok v rukách príliš veľkého počtu ľudí nie je dobrý pre ľudí stojacich na čele štátu.

Ak budete mať príliš veľa peňazí, môžete byť zdanení. Čím viac peňazí si našetríte, tým vyššie daňové sadzby sa uplatnia na vaše úspory, takže sa v skutočnosti nikdy nedostanú príliš ďaleko. Ak by ste navyše vykazovali vzorec správania, že sporíte príliš veľa, môže vám byť znížený plat. Povedali by:

„Nuž, sporíte si peniaze namiesto toho, aby ste ich míňali. Zjavne tie peniaze nepotrebujete“

Základnou myšlienkou je zabrániť ľuďom, aby si nahromadili akýkoľvek majetok, pretože by to mohlo mať z dlhodobého hľadiska ničivý vplyv na ekonomický systém. Ľudia budú povzbudzovaní, aby si požičiavali peniaze formou úverov, a zároveň budú nepriamo vedení k tomu, aby svoje dlhy nesplácali, čím zničia vlastnú dôveryhodnosť. Ak ste podľa tohto pohľadu príliš neschopní rozumne nakladať s úverom, dávate tým úradom príležitosť tvrdo zasiahnuť v momente, keď budú všetky peniaze z úveru minuté.

Elektronické platby budú spočiatku založené na rôznych typoch kreditných kariet, ktoré existovali už v roku 1969, hoci nie v takom rozsahu ako dnes. Ľudia budú používať kreditné karty s elektronickým prúžkom a po čase im bude prezentovaná výhoda mať všetko zlúčené do jedinej karty, fungujúcej ako univerzálny platobný systém, aby so sebou nemuseli nosiť viacero plastových kariet.

Nasledujúcim krokom má byť jediná karta a po nej jej nahradenie podkožným implantátom. Karta sa môže stratiť, môže byť ukradnutá alebo zneužitá, prípadne vymenená za účelom skomplikovania identifikácie. Naopak, podkožný implantát nie je možné stratiť, sfalšovať ani preniesť na inú osobu. Vy a váš účet budete identifikovaní bez akejkoľvek možnosti omylu.

Podkožné implantáty by sa mali umiestňovať na miesta vhodné na nosenie, ako je pravá ruka alebo čelo. V tom čase som ešte nepoznal text z Knihy Zjavenia. Prednášajúci pokračoval:

„Teraz niektorí z vás, ktorí ste čítali Bibliu, budete spájať význam tohto s Bibliou“

Pokračoval však popretím akéhokoľvek biblického významu. Podľa neho išlo iba o racionálny prístup k tomu, ako by systém mohol a mal fungovať, a nebolo vraj potrebné v tom hľadať akékoľvek nadprirodzené biblické princípy. Ako spomína, v tom čase ešte príliš nepoznal texty Zjavenia. Krátko nato sa s nimi oboznámil a význam toho, čo bolo povedané, bol preňho naozaj šokujúci. Nikdy na to nezabudol.

Zaznela aj zmienka o implantátoch, ktoré budú používané na sledovanie človeka prostredníctvom rádiových signálov. Tieto implantáty by mohli byť umiestnené pod kožu alebo aplikované ako zubný implantát vo forme výplne. Týmto spôsobom by mohli byť utečenci aj iní občania identifikovaní prostredníctvom určitej frekvencie z osobného vysielača a následne lokalizovaní kedykoľvek a kdekoľvek akýmkoľvek úradom, ktorý by ich chcel nájsť. Zvlášť užitočné by to bolo v prípade niekoho, kto utiekol z väzenia.

Prednáška obsahovala viac informácií o sledovaní osôb. Jedna z ďalších vecí, ktoré zazneli, bola táto:

„Budete sledovať televíziu a niekto iný bude v tej istej chvíli na centrálnej monitorovacej stanici sledovať vás“

Televízne súpravy mali mať zariadenie, ktoré to umožní. Televízor nemusel byť ani zapnutý, aby bolo zariadenie funkčné. Zároveň mohol byť televízor používaný na monitorovanie toho, čo práve sledujete. Dozorujúci by vedeli, čo v televízii pozeráte a ako na to reagujete, pričom vy by ste ani netušili, že ste sledovaní. Otázka znela: ako presvedčiť ľudí, aby tieto zariadenia prijali do svojich domov? Odpoveď bola jednoduchá – ľudia si ich kúpia spolu s vlastným televízorom. Spočiatku nebudú vedieť, že tam vôbec sú.

Tento opis zodpovedá tomu, čo dnes poznáme ako káblovú televíziu, ktorá nahradila anténové vysielanie. Keď si človek kúpi televízor, monitorovacie zariadenie je jednoducho jednou z jeho súčiastok. Väčšina ľudí spočiatku nemá dostatočné technické znalosti, aby si to uvedomila. Kábel následne slúži aj na prenos sledovacích údajov do monitorovacej centrály. V čase, keď si ľudia uvedomia, že monitorovanie prebieha, budú už z mnohých dôvodov silne závislí na televízore, podobne ako sú dnes závislí od telefónu.

Jednou z funkcií televízora mali byť aj nákupy. Nebude potrebné vychádzať z domu. Stačí zapnúť televízor a cez interakciu s televíznym kanálom si zvoliť, čo chcete kúpiť. Prepínačom si vyberiete medzi chladničkou, oblečením alebo iným tovarom. Na jednej strane to bude pohodlné, no na druhej strane vás to urobí závislými od televízora, a tým aj od vstavaného monitorovacieho zariadenia, bez ktorého sa už nezaobídete.

Okrem obrazu sa hovorilo aj o zvukovom monitoringu, pre prípad, že by úrady chceli počúvať, čo sa deje aj v iných miestnostiach, než kde sa nachádza televízor. Zaznel aj tento výrok:

„Každý drát, ktorý ide do vášho domu, napríklad drát od telefónu, môže byť použitý týmto spôsobom“

Pamätá si to najmä preto, že to zaznelo ku koncu prednášky. Keď opúšťali prednáškovú sálu, povedal jednému z kolegov, že pôjde domov a vytrhá z domu všetky káble, okrem telefónu, bez ktorého by sa nezaobišiel. Kolega však pôsobil akoby nepočul. Dodnes neverí, že by si pamätal, o čom sa rozprávali alebo čo tam zaznelo, hoci sa ho na to pýtal. Vtedy však pôsobil úplne ohromene.

Bolo tiež spomenuté, že ešte pred zavedením týchto zmien v oblasti elektronického monitorovania budú po mestách jazdiť servisné nákladné autá, pracovať s káblami a ukladať nové vedenia. Práve týmto spôsobom mali ľudia, ktorí boli „vnútri“, vedieť, ako plány napredujú.

Súkromné bývanie sa stane minulosťou. Náklady na bývanie a financovanie bývania budú postupne navyšované až do bodu, keď si ich väčšina ľudí nebude môcť dovoliť. Ľuďom, ktorí už vlastnia vlastné domy, bude dovolené si ich ponechať, no s postupom rokov bude pre mladých čoraz náročnejšie kúpiť si vlastný dom. Mladí ľudia sa budú čoraz viac stávať podnájomníkmi, najmä v prenajatých bytoch alebo domoch so zdieľaným vlastníctvom (condominiums).

Stále viac nepredaných domov bude zostávať prázdnych, pretože si ich ľudia jednoducho nebudú môcť kúpiť. Napriek tomu však ceny domov neklesnú. Logicky by sa dalo očakávať, že prázdne domy budú lacnejšie a ľudia si ich kúpia, no zaznel výrok, že ceny budú udržiavané vysoko aj v prípade, že na trhu bude toľko voľných domov, že voľný trh prestane fungovať. Ľudia si nebudú môcť dovoliť kúpiť dom a čoraz väčšia časť populácie bude nútená žiť v nájme, často v malých bytoch, ktoré nebudú vhodné pre väčší počet detí.

Ako bude klesať počet vlastníkov domov, stanú sa postupne menšinou. Zo strany majority, ktorá bude žiť v nájomných bytoch, k nim nebude existovať žiadna sympatia. Tieto domy tak budú môcť byť zabrané prostredníctvom zvýšených daní a ďalších regulácií, ktoré budú zničujúce pre vlastníkov, no akceptovateľné pre väčšinu. Nakoniec bude ľuďom určované, kde majú bývať, a stane sa bežným, že v byte budú bývať aj osoby nepatriace k rodine.

To všetko v prostredí, kde nebude možné vedieť, komu možno dôverovať. Celý systém bude pod kontrolou centrálneho ubytovacieho úradu. Pamätajte na to v roku 1990, keď sa vás budú pýtať:

„Koľko máte spální vo svojom dome? Koľko máte záchodov? Postavili ste si v dome hernú miestnosť?“

Takéto informácie sú osobné a v rámci platnej Ústavy nejde o otázky národného záujmu. Napriek tomu sa vás na ne budú pýtať a bude na vás, ako sa rozhodnete odpovedať.

Keď nový systém preberie moc, od ľudí sa bude očakávať prehlásenie vernosti, ktorým preukážu, že nemajú žiadne výhrady ani citovú väzbu k starému poriadku.

„Nebude tam žiaden priestor pre ľudí, ktorí neprijmú nový systém. Nemôžeme nechať takýchto ľudí voľne sa potulovať po krajine, takže budú prevezení na špeciálne miesta“

V tomto bode si už presné slová neviem vybaviť, no z kontextu bolo zrejmé, že na miestach, kam budú títo ľudia prevezení, nebudú žiť dlho. Mohlo to byť vyjadrené aj slovami:

„humánne odstránení“ (disposed of humanely)

Detaily si nepamätám úplne presne, no mám silný dojem, že systém neplánuje podporovať ľudí, ktorí nebudú ochotní prijať nový poriadok. Pre takýchto ľudí by to mohlo znamenať smrť ako jedinú alternatívu. Počas prednášky zaznel aj pojem mučedník. Spočiatku som si myslel, že to znamená, že ľudia nebudú zabití, no neskôr bolo vysvetlené, že nepôjde o odstránenie spôsobom, ktorý by mohol slúžiť ako inšpirácia pre odpor. Mučeníctvo by totiž mohlo povzbudiť ďalších k vzdoru. Namiesto toho zaznelo niečo v zmysle:

„Ľudia proste zmiznú.“

Na záver uvádzam ešte niekoľko dôležitých bodov, ktoré neboli zaradené v predchádzajúcich častiach. Zavedenie nového systému má pravdepodobne prebehnúť počas jedného zimného víkendu. V piatok večer sa všetko uzavrie a v pondelok ráno, keď sa ľudia prebudia, bude oznámené, že Nový systém bol plne implementovaný.

Počas prípravy na tieto zmeny v USA bude každý zaneprázdnený, s obmedzeným voľným časom a zníženou schopnosťou venovať sa skutočnému dianiu okolo seba. Tento nedostatok času na analýzu situácie bude kľúčový pre šírenie nového režimu. Zmení sa aj spôsob spravovania investícií. Finančné nástroje a úrokové sadzby sa budú často meniť, čo prinesie veľkú neistotu pri uchovávaní minulých finančných ziskov.

Automobily prejdú významnými zmenami. Na prvý pohľad bude existovať množstvo rôznych typov, no pri pozornejšom pohľade si človek všimne, že mnohé modely sú si vzájomne veľmi podobné. Autá budú pôsobiť rôznorodo vďaka chrómovaným doplnkom a krytom kolies, no po podrobnejšom skúmaní bude zrejmé, že ide o rovnaké automobily vyrábané viacerými výrobcami.

Tento fenomén duplicity som si všimol, keď som na parkovisku videl malé auto Ford a malý japonský automobil, ktoré sa líšili len v drobných detailoch, ako je počet otvorov v diskoch kolies alebo tvar prednej mriežky chladiča. Hoci tieto detaily boli odlišné, hlavné časti auta zostali rovnaké. Blížim sa ku koncu, preto dovoľte stručné zhrnutie. Všetky tieto predpovede sa týkali veľkého množstva ľudských činností a už dnes môžeme vidieť, ako sa mnohé z nich postupne stávajú realitou.

Zmeny medzi rokmi 1969 a 1988 sú očividné a aj budúcnosť, ktorá sa pripravuje, prináša svoje výzvy. Niet pochýb o tom, že tento proces je riadený a že za týmto systémom stojí konkrétne sprisahanie. Pred nami stojí dôležitá otázka, čo s týmto stavom môžeme urobiť. Prvým krokom je vložiť našu vieru v Boha a pravidelne sa modliť, aby nás viedol. Ďalším krokom je informovať, podľa našich možností, čo najviac ľudí o tom, čo sa deje, aby boli pripravení.

Niektorým ľuďom to môže byť ľahostajné, pretože sú príliš zaneprázdnení riešením vlastných problémov. Mali by sme sa však pokúsiť osloviť aspoň tých, ktorí majú záujem a sú ochotní prijať realitu. Zároveň by sme mali neustále opakovať našu vieru v Boha a modliť sa, aby nám ukázal správnu cestu a dal nám odvahu čeliť výzvam budúcnosti. Na rozdiel od prázdnych sľubov o mieri a spravodlivosti, ktoré neustále počúvame, bojujme za slobodu a spravodlivosť pre všetkých.

Téma New World Order (NWO) v tejto časti poukazuje na rastúcu centralizovanú kontrolu spoločnosti, obmedzenie slobody pohybu a totálnu identifikáciu jednotlivca, čo úzko súvisí s biblickým varovaním o systéme kontroly a nátlaku opísanom v Zjavení Jána 13; širší prorocký rámec týchto udalostí zapadá do oblasti posledných udalostí dejín, kde sa rieši konflikt medzi Božou vernosťou a globálnym systémom moci, pričom ideologické a duchovné pozadie tohto vývoja je rozpracované aj v tematike babylonských náuk; samotná séria je súčasťou rozsiahlejšej analýzy Nového svetového poriadku (NWO), ktorá odhaľuje mechanizmy kontroly potravín, digitálnej identity a potláčania osobnej slobody v kontexte biblického proroctva.