2. Eden – úsvit ľudských dejín

Ľudstvo bolo stvorené, aby zohralo úlohu poroty vo vesmírnom procese. Adam a Eva boli vystavení skúške, podľahli tej istej lži, ktorú Lucifer šíril už v nebi, a predsa im bola ponúknutá milosť, ktorú on odmietol.

Satan a jeho anjeli boli zvrhnutí na našu planétu. No práve tu sa dej akoby zastaví a núti nás položiť si dôležitú otázku: Prečo? Prečo Boh jednoducho nesúdil a nezničil vzbúrencov hneď na mieste? Prečo dovolil žalobcovi ďalej žiť? Odpoveď nachádzame v princípe spravodlivosti, ktorý je zapísaný priamo v Božom zákone. Keď je vznesené obvinenie, vec má byť rozhodnutá pred sudcami a svedkami, nie tak, že jedna zo strán sporu bude konať ako vlastný súd (Deuteronómium 19:16-19).

Lucifer obvinil Boha, že je nespravodlivý, panovačný a obmedzujúci. Keby Boh odpovedal na toto obvinenie tým, že by žalobcu okamžite vymazal z existencie, každá pozorujúca myseľ by si mohla pomyslieť, že obvinenie bolo pravdivé. Veľký spor si vyžadoval nestranný rozsudok – rozsudok, ktorý bude vynesený otvorene, pred porotou, ktorej bude môcť celý vesmír dôverovať.

Keď Boh zvrhol Lucifera, povedal niečo, čo muselo padlého cherubína zmiasť. Vyhlásil, že ho predloží pred kráľov, aby ho mohli vidieť (Ezechiel 28:17). Akých kráľov? Všetci anjeli v nebi si už vybrali stranu. Nikto z nich už nemohol tvoriť neutrálnu porotu.

Prekvapujúca odpoveď je odhalená apoštolom Pavlom: svätí budú súdiť svet – a dokonca budeme súdiť aj anjelov (1. Korinťanom 6:2-3). Práve bytosti, ktoré sa Boh chystal stvoriť na zemi, mali jedného dňa posúdiť prípad vzbury. Vykúpené ľudstvo je tými „kráľmi“, pred ktorých bude Lucifer napokon postavený. Pred nimi bude jeho prípad otvorený, jeho obvinenia preskúmané a jeho vina jasne ukázaná celému vesmíru.