Judáš Iškariotský – zradca Mesiáša

Judáš Iškariotský patril medzi dvanástich učeníkov, ktorých Ježiš osobitne vyvolil, aby ho sprevádzali a podieľali sa na jeho službe. Pochádzal z Judska, na rozdiel od väčšiny ostatných učeníkov, ktorí boli z Galiley. Už samotné jeho povolanie medzi najbližších Kristových nasledovníkov bolo prejavom veľkej dôvery a príležitosti pre hlbokú duchovnú premenu. Patril k tým, ktorí počúvali Kristovo učenie, videli jeho zázraky a boli svedkami jeho milosti i moci.

Mal rovnaké možnosti ako ostatní učeníci poznať pravdu, rásť vo viere a nechať sa formovať Kristovým charakterom. Bol účastníkom výnimočných skúseností, ktoré mohli viesť k úplnej premene jeho života. Medzi učeníkmi zastával zodpovednú úlohu správcu spoločných prostriedkov. Bola mu zverená starostlivosť o peniaze, čo vyjadrovalo dôveru, ktorú mu spoločenstvo preukazovalo. Táto úloha však zároveň odhaľovala jeho vnútorný charakter a postoje, ktoré sa postupne mali prejaviť.

Navonok bol Judáš nasledovníkom Krista, no jeho srdce nebolo úplne podriadené duchovným princípom, ktoré Ježiš učil. Aj keď mal blízko k pravde a bol svedkom Božieho pôsobenia, v jeho vnútri začal rásť konflikt medzi vlastnými túžbami a výzvou k pokore a oddanosti.

Tak sa začal príbeh človeka, ktorý dostal veľké svetlo a príležitosť, no jeho vnútorné rozhodnutia mali postupne určiť smer jeho života.

Judáš navonok nasledoval Krista a zúčastňoval sa služby spolu s ostatnými učeníkmi, no jeho vnútorné pohnútky neboli čisté. Jeho srdce nebolo úplne podriadené princípom pokory, sebaobetovania a lásky, ktoré Ježiš učil. V jeho živote sa postupne začal prejavovať rozpor medzi vonkajším nasledovaním a vnútorným postojom. V jeho charaktere rástla túžba po osobnom prospechu a sebapresadení.

Očakával, že Kristus založí pozemské kráľovstvo, v ktorom získa postavenie a moc. Keď Ježiš neplnil tieto predstavy, v jeho srdci začalo rásť sklamanie a nespokojnosť. Ako správca spoločných prostriedkov podľahol pokušeniu nepoctivosti. Postupne si privlastňoval to, čo mu nepatrilo, a tým posilňoval sklon k lakomstvu. Tento skrytý hriech oslaboval jeho duchovný život a otváral cestu ďalšiemu pádu.