Matúš – od colnice k evanjeliu

Matúš, nazývaný aj Lévi, žil v Kafarnaume a pracoval ako colník. Jeho povolanie ho radilo medzi najopovrhovanejších ľudí v spoločnosti. Colníci vyberali dane pre rímsku moc a boli považovaní za zradcov vlastného národa. Často boli spájaní s nespravodlivosťou, ziskuchtivosťou a morálnym úpadkom, preto sa im zbožní Židia vyhýbali a pohŕdali nimi. Napriek vonkajšiemu postaveniu však Matúš nebol ľahostajný k duchovným veciam.

Poznal Písmo, vedel o zasľúbeniach o príchode Mesiáša a v jeho srdci žila túžba po lepšom živote. Hoci jeho práca prinášala materiálne zabezpečenie, nedokázala naplniť jeho vnútornú prázdnotu ani túžbu po zmierení s Bohom.

Každodenne sedával na colnici, kde vyberal poplatky od ľudí, ktorí ním často opovrhovali. Žil medzi bohatstvom, no zároveň v spoločenskej izolácii. Jeho život bol poznačený napätím medzi vonkajším úspechom a vnútornou nespokojnosťou. V hĺbke srdca túžil po zmene, no nevidel cestu, ktorá by ho oslobodila od jeho minulosti.

Práve v tomto stave ho zastihol rozhodujúci okamih jeho života — stretnutie s Ježišom, ktoré navždy zmenilo jeho smerovanie.

Rozhodujúci okamih Matúšovho života prišiel nečakane počas jeho každodennej práce. Sedel na colnici, uprostred svojej bežnej činnosti, keď k nemu pristúpil Ježiš a vyslovil jednoduché, no mocné slová: „Nasleduj ma.“ Toto povolanie neobsahovalo dlhé vysvetľovanie ani presviedčanie, no nieslo v sebe takú silu, že zasiahlo jeho srdce hlbšie než všetko, čo dovtedy poznal. V tej chvíli sa Matúš rozhodol bez váhania. Opustil svoje miesto, zanechal zdroj príjmu, istotu i doterajší spôsob života a vydal sa za Kristom.

Rozhodnutie bolo radikálne — znamenalo vzdanie sa bohatstva, spoločenského postavenia aj pohodlia, ktoré mu jeho práca poskytovala. Bol to krok viery, ktorým prerušil svoju minulosť a prijal nový smer života.