Jozef – od otroka k vládcovi

Jozef bol synom Jákoba a Ráchel, ženy, ktorú Jákob miloval viac než ostatné. Narodil sa v starobe svojho otca a preto mal v rodine výnimočné postavenie. Jákob ho miloval viac než ostatných synov a prejavoval mu zvláštnu priazeň, čo vyvolalo silnú žiarlivosť medzi jeho bratmi.

Ako viditeľný znak svojej lásky dal Jákob Jozefovi zvláštny pestrý odev. Tento odev symbolizoval jeho osobitné postavenie v rodine a pravdepodobne naznačoval aj budúce vedenie nad bratmi. Bratia však v tom videli nespravodlivosť a ich nepriateľstvo voči Jozefovi rástlo.

Jozef sa od mladosti vyznačoval čistým charakterom a túžbou po spravodlivosti. Odmietal zlé správanie svojich bratov a upozorňoval otca na ich skutky. Jeho vernosť pravde však ešte viac prehlbovala ich nenávisť. Už v detstve sa tak formovalo prostredie konfliktu, ktoré pripravilo pôdu pre budúce dramatické udalosti v jeho živote. Jozefov príbeh začína v rodine plnej napätia, no zároveň pod Božím vedením, ktoré postupne smerovalo jeho život k naplneniu vyššieho plánu.

V mladosti mal Jozef sny, ktoré naznačovali jeho budúce postavenie. V prvom sne videl, ako jeho snop stojí vzpriamene a snopy jeho bratov sa mu klaňajú. V druhom sne sa mu klaňali slnko, mesiac a jedenásť hviezd, čo symbolizovalo jeho rodinu. Keď Jozef tieto sny oznámil svojim bratom, ich nenávisť voči nemu ešte viac vzrástla. Vnímali jeho slová ako prejav nadradenosti a urážku. Dokonca aj jeho otec Jákob ho napomenul, no zároveň si tieto slová uchovával v srdci a premýšľal o ich význame.