Anjelské a démonské jazyky – sú skutočné?

Už sa vám niekedy stalo, že ste boli v kostole a zrazu vás prekvapil niekto, kto začal hovoriť nezrozumiteľným blábolením? Cítili ste vo svojom duchu, že to nie je správne, no dotyčný tvrdil, že hovorí jazykmi anjelov? Alebo ste počuli učiť, že môžeme hovoriť jazykmi anjelov, a pýtali ste sa sami seba: „Naozaj o tom hovorí Pavol?“ Rozumiem vám. Prežil som to tiež a teraz sa pozrieme na to, čo Biblia skutočne hovorí o jazykoch anjelov.

Mnohí citujú 1. Korinťanom 13:1 na podporu tvrdenia, že môžeme hovoriť jazykmi anjelov. Otázka však znie: je to naozaj to, čo Pavol učí? Aby sme tomu porozumeli, musíme sa pozrieť na kontext celého úseku.

„Keby som hovoril jazykmi ľudí a anjelov, ale nemal by som lásku, bol by som len znejúci kov alebo zvučný cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedomosť, a keby som mal všetku vieru, takže by som mohol prenášať hory, ale nemal by som lásku, ničím by som nebol. A keby som rozdal všetok svoj majetok na nasýtenie chudobných, a keby som dal svoje telo, aby bolo spálené, ale nemal by som lásku, nič by mi to neosožilo.“ 1. Korinťanom 13:1–3

Pavol tu robí niekoľko veľmi silných tvrdení. Napríklad hovorí:

„A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedomosť…“

Je vôbec možné poznať všetky tajomstvá alebo mať všetku vedomosť? Samozrejme, že nie. Nikto nemá všetku vedomosť. Ani ten najvzdelanejší človek na svete nemôže tvrdiť, že rozumie všetkému. Pavol pokračuje ďalej:

„A keby som mal všetku vieru, takže by som mohol prenášať hory…“

Je možné, aby niekto mal všetku vieru? Opäť nie. Ide o ďalší príklad hyperboly – úmyselného preháňania. Môžeme mať silnú vieru, dokonca veľkú vieru, ale nikto nemá všetku vieru. A práve v tomto kontexte Pavol spomína aj jazyky anjelov:

„Keby som hovoril jazykmi ľudí a anjelov, ale nemal by som lásku…“

Pavol tu netvrdí, že ľudia môžu hovoriť jazykmi anjelov. Používa hyperbolu – rétorické preháňanie – aby poukázal na nezmyselnosť duchovných schopností bez lásky. Neučí, že tieto veci sú reálne uskutočniteľné, ale zdôrazňuje, že aj keby to bolo možné, bez lásky by to bolo úplne zbytočné.

Zmyslom Pavlových slov je teda to, že láska je nad všetkými duchovnými darmi. Aj keby človek disponoval najväčšími schopnosťami, dokonca aj hovorením jazykmi anjelov, bez lásky by to nemalo žiadnu hodnotu. Práve láska dáva všetkým duchovným darom pravý zmysel a skutočnú váhu.

Možno práve teraz máte vo svojom živote ľudí, ktorí hovoria jazykmi démonov, a ani si to neuvedomujú. Je dokonca možné, že to robíte aj vy sami. Čo vlastne znamená hovoriť jazykmi démonov a ako tomu môžeme zabrániť? Určite ste už počuli známu frázu:

„Paličky a kamene môžu zlomiť moje kosti, ale slová mi nikdy neublížia.“

Znie to pekne a môže to priniesť istú útechu, ale nie je to pravda. Slová totiž dokážu veľmi hlboko zraniť. Vedeli ste, že meno Satan znamená „žalobca“ alebo „protivník“? Biblia ho výslovne nazýva „žalobcom našich bratov“.

„A bol zvrhnutý veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá Diabol a Satan, ktorý zvádza celý svet; bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním. A počul som mocný hlas v nebi hovoriť: Teraz nastala spása a moc, kráľovstvo nášho Boha a vláda Jeho Krista, lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý ich žaloval pred naším Bohom dňom i nocou.“ Zjavenie 12:9–10

Slovo Diabol v gréčtine znie diabolos a znamená „ohovárač“ alebo „falošný žalobca“. Ohováranie je definované ako nepravdivé tvrdenie, ktoré poškodzuje povesť človeka. Keď vyslovujete falošné a poškodzujúce tvrdenia o niekom inom, v skutočnosti hovoríte jazykmi démonov. A keď ohováranie počúvate, prijímate jazyk démonov. Biblia pred týmto správaním vážne varuje a hovorí o falošnom svedectve:

„Jeden svedok nebude stačiť na vznesenie obvinenia proti človeku za akýkoľvek hriech alebo neprávosť; výrok musí byť potvrdený dvoma alebo tromi svedkami. Ak proti človeku vystúpi falošný svedok, ktorý tvrdí, že vykonal zlo, obaja sporní muži sa postavia pred Hospodina, pred kňazov a sudcov, ktorí v tých dňoch budú slúžiť. Sudcovia nech urobia dôkladné vyšetrovanie a ak sa ukáže, že svedok falošne svedčil proti svojmu bratovi, urobte mu to, čo on zamýšľal urobiť svojmu bratovi; tak odstránite zlo zo svojho stredu.“ 5. Mojžišova 19:15–20

Ak je niekto z niečoho obvinený, musia byť prítomní dvaja alebo traja svedkovia. Jeden svedok nestačí. Obvinený má právo postaviť sa tvárou v tvár svojmu žalobcovi. To zároveň znamená, že anonymné obvinenia nie sú prípustné a rovnako nie je prípustná ani triangulácia.

Triangulácia je forma manipulácie, ktorá využíva nepriamu komunikáciu poza chrbát obvineného s cieľom postaviť jedného človeka proti druhému. Tento spôsob obviňovania nie je spravodlivý, pretože obvinený pri ňom nie je prítomný. Ak sa neskôr ukáže, že žalobca bol falošným svedkom, má niesť trest, ktorý zamýšľal uvaliť na obvineného. Tento princíp má jasný cieľ – zabrániť falošným obvineniam.

Takto by mal fungovať spravodlivý súd, no v praxi sa to často nedeje. Žalobca sa vyhýba priamemu rozhovoru s osobou, ktorá ho urazila, a namiesto toho šíri obvinenia za jej chrbtom. Tí, ktorí tieto obvinenia počúvajú, sa tiež dopúšťajú nespravodlivosti, pretože prijímajú obvinenie bez prítomnosti obvineného. Ak obvinený nie je prítomný, ide o ohováranie. Poslucháč sa tým často stáva súčasťou ohovárania a ďalej šíri zlovoľné reči. Práve takýmto spôsobom Satan útočí na Boží ľud. Biblia nám veľmi jasne hovorí, že takto konať nemáme.

„Nešír falošné správy. Nepodávaj ruku bezbožníkovi, aby si bol krivým svedkom.“ 2. Mojžišova 23:1

Satanove obvinenia sa šíria prostredníctvom ľudských úst. Meno Satan znamená žalobca a meno Diabol znamená ohovárač. Každý, kto sa podieľa na ohováraní, sa tak stáva nástrojom Satanovej práce. Skutočne spravodlivý človek povie:

„Stop, nechcem počuť obvinenie proti tej osobe, pokiaľ tu nie je, aby sa mohla brániť.“

John Calvin to vyjadril jasne:

„Je to znak zvráteného a zákerného charakteru zraniť dobré meno druhého, keď nemá možnosť sa brániť.“ John Calvin

Ohováranie je zbabelý útok na iného človeka, pretože mu neumožňuje brániť sa. Povesť je jednou z najcennejších hodnôt, ktoré človek má, a keď je jeho charakter očiernený, môže mu to zničiť život. Ak hovoríte zle o niekom, páchate zločin proti tej osobe. Ak niekto zhrešil, Biblia jasne hovorí, že ho máme pokarhať priamo do tváre a dať mu možnosť kajať sa. Ohovárač má za cieľ ublížiť, zatiaľ čo spravodlivý človek sa snaží o zmierenie.

„Ak tvoj brat zhreší proti tebe, choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každé slovo bolo potvrdené výpoveďou dvoch alebo troch svedkov. Ak ich nepočúvne, oznám to cirkvi. Ak však ani cirkev nepočúvne, nech ti je ako pohan a mýtnik.“ Matúš 18:15–17

Správny spôsob riešenia urážky je jasný a má svoje biblické poradie:

• Osobná konfrontácia – ak vám niekto ublížil, choďte priamo za ním a povedzte mu to medzi štyrmi očami, bez zbytočných sprostredkovateľov.
• Svedkovia – ak daná osoba nepočúva, vezmite si so sebou jedného alebo dvoch svedkov, aby bolo všetko potvrdené a spravodlivé.
• Zapojenie cirkvi – ak ani v tomto kroku nedôjde k zmiereniu, problém má byť predložený cirkvi.
• Oddelenie – ak sa odmietne aj tento krok, osoba sa stáva ako pohan a mýtnik, teda niekto, kto vedome odmieta pokánie.

Nedovoľte, aby si vás Satan použil ako nástroj na ničenie vzťahov. Učte sa riešiť problémy spravodlivo a priamo. Ak máte voči niekomu sťažnosť, choďte za tým človekom osobne, namiesto toho, aby ste o ňom hovorili za jeho chrbtom. Prestaňte hovoriť jazykmi démonov. Buďte spravodliví a konajte v láske. Pomáhajte druhým napraviť sa tým, že budete hľadať zmierenie, nie rozdelenie.

Otázka anjelských a démonských jazykov úzko súvisí s pochopením biblického učenia o duchovných daroch a preto prirodzene nadväzuje na tému duchovných darov a ovocia Ducha Svätého, kde je jasne ukázané, že pravé pôsobenie Ducha sa vždy prejavuje v láske, poriadku a zrozumiteľnosti; tento problém je zároveň neoddeliteľný od rozlišovania medzi pravým a falošným duchovným prejavom, čo rozoberá tematika falošných učení a hnutia viery, kde sa ukazuje, ako môže byť Písmo vytrhnuté z kontextu; hlbší základ pre pochopenie Pavlových slov poskytuje aj výklad Písma, ktorý vysvetľuje použitie hyperboly v biblickom texte a zdôrazňuje, že láska je nadradená všetkým duchovným prejavom a skúsenostiam.