14.časť – Anjeli v priebehu Kristovej služby

Obdobie Kristovej osobnej služby medzi ľuďmi bolo dobou, keď mocnosti kráľovstva temnoty vyvinuli svoju najväčšiu činnosť. Po stáročia sa satan so svojimi padlými anjelmi usiloval ovládnuť telá i duše ľudí, priviesť ich do hriechu a utrpenia. DA 257.

Zvádzanie k hriechu dosiahlo svoj vrchol v čase, keď Kristus začal svoju verejnú službu. Na skazu ľudských duší boli nasadené všetky prostriedky. Satanská moc vstúpila do ľudí. Telá stvorené ako príbytok Boží sa stali sídlem démonov. Zmysly, nervy, city i údy ľudí ovládali nadprirodzené bytosti, aby nimi uspokojovali najnižšie žiadosti. Vplyv démonov sa odrážal aj na vzhľade ľudí. Výraz ich tvárí niesol pečať zla, ktoré ich zotročilo.

Satan sa radoval, že sa mu podarilo ponížiť obraz Boží v očiach ľudí. Potom však prišiel Kristus, aby v ľuďoch znovu obnovil obraz Stvoriteľa. Prišiel, aby vyhnal démonov, ktorí ovládli ľudskú vôľu. Prišiel, aby nás pozdvihol z prachu, aby podľa svojho božského vzoru znovu vytvoril to, čo bolo skazené, a aby to ozdobil svojou slávou. DA 36–38.

Skutočnosť, že ľudia boli ovládaní démonmi, je v Novom zákone jasne potvrdená. Títo ľudia netrpeli len chorobami z prirodzených príčin. Kristus mal dokonalé poznanie o tom, s čím má do činenia, a rozpoznal priamu prítomnosť a pôsobenie zlých duchov. 4SP 332.

Satan a jeho anjeli boli počas Kristovej služby mimoriadne aktívni v tom, aby do ľudí vnášali neveru, nenávisť a opovrhnutie. 1SG 36.

Vo svojom detstve a mladosti sa Ježiš zúčastňoval bohoslužieb so svojimi bratmi v nazaretskej synagóge. Od začiatku svojho verejného pôsobenia sa s nimi nestýkal, no nebolo im neznáme, čo sa s Ním deje. Keď sa opäť objavil medzi nimi, vzrástol ich záujem aj nádeje.

Keď bol v synagóge prítomný rabín, očakávalo sa, že bude kázať, a niektorý Izraelita mohol čítať z prorokov. V túto sobotu bol Ježiš požiadaný, aby sa zúčastnil bohoslužby. (TA182)

„Vstal, aby čítal. A dali mu knihu proroka Izaiáša.“ Lukáš 4:16–17

Ježiš stál pred ľudom ako živý vykladač proroctiev, ktoré hovorili o Ňom. Keď vysvetľoval prečítané slová, predstavil Mesiáša ako osloboditeľa utláčaných, vysloboditeľa zajatých a lekára trpiacich, ktorý vracia slepým zrak a zjavuje svetu svetlo pravdy. Keď boli ich srdcia pohnuté vplyvom Ducha Svätého, odpovedali vrúcnym amen a chválou Hospodina. DA 236–237.

Duch dosvedčoval Kristovým slovám takou mocou, že srdcia všetkých prítomných boli dotknuté. Kristova Božskosť presvitla skrze Jeho ľudstvo a ich duchovný zrak sa otvoril. Zostúpila na nich nová moc poznania a takmer všetci boli presvedčení, že On je Syn Boží. Satan však bol nablízku, aby zasial pochybnosti, neveru a pýchu. ST 14. september 1882.

Keď však Ježiš vyhlásil:

„Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach,“

náhle obrátili pozornosť na seba a na pôvod Toho, ktorý k nim hovoril. Kto je tento Ježiš? pýtali sa. Ten, ktorý si osoboval slávu Mesiáša, bol synom tesára a pracoval v dielni svojho otca Jozefa. A hoci na Jeho živote nebolo poškvrny, odmietli uveriť, že je Zasľúbeným. (TA183)

Keď otvorili dvere pochybnostiam, ich srdcia sa, hoci sa na chvíľu obmäkčili, začali ešte viac zatvrdzovať. Satan sa rozhodol, že v ten deň oslepené oči neuzrú a spútané duše nebudú vyslobodené. Vynaložil všetko úsilie, aby upevnil ich neveru.

Slová, ktoré Ježiš vyslovil v synagóge, zasiahli koreň ich samospravodlivosti a odhalili trpkú pravdu, že sa oddelili od Boha a stratili právo byť Jeho ľudom. Teraz opovrhli vierou, ktorú v nich Ježiš pred chvíľou vzbudil. Nechceli pripustiť, že Ten, ktorý vyšiel z chudoby a nízkeho postavenia, je iný než obyčajný človek. DA 237–239.

Na zhromaždení bol prítomný anjel svetla, ktorý s hlbokým záujmom sledoval rozhodnutie tejto hodiny. Prítomní boli aj satanovi anjeli, ktorí našepkávali pochybnosti a roznecovali predsudky. Z nevery vyrástla nenávisť. Myšlienka, že človek z chudoby by ich mohol napomínať, naplnila srdcia Nazareťanov zúrivým hnevom. Zhromaždenie sa skončilo zmätkom. Ľudia položili ruky na Ježiša a vyhnali Ho zo synagógy aj z mesta. ST 16. jún 1887.

Všetci boli zachvátení túžbou Ho zahubiť. Viedli Ho k okraju priepasti, aby Ho zhodili dolu. Krik a kliatby naplnili vzduch. Vtom však zmizol spomedzi nich a nikto nevedel ako ani kedy. Anjeli Boží boli s Ježišom uprostred rozvášnenej zástupy a ochránili Jeho život. Nebeskí poslovia stáli pri Ňom v synagóge, keď hovoril, a nasledovali Ho, keď bol hnaný rozvášnenými neveriacimi. Títo anjeli oslepili oči šialeného davu a priviedli Ježiša na miesto bezpečia. 2SP 114–115.

Ježiš hovoril v synagóge o kráľovstve, ktoré prišiel založiť, a o tom, že Jeho poslaním je vyslobodiť satanových zajatcov. Jeho reč bola náhle prerušená hrozným výkrikom. Istý posadnutý muž sa predieral zástupom a volal:

„Čo je tebe do nás, Ježišu Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si – ty si ten Svätý Boží.“

Nastal zmätok a rozruch. Pozornosť ľudí sa odvrátila od Krista a Jeho slov si už nik nevšímal. Presne o to satanovi išlo, keď priviedol svoju obeť do synagógy. Ježiš však démonovi pohrozil a povedal:

„Umlkni a vyjdi z neho!“ A diabol ho zrazil medzi nich, vyšiel z neho a nijako mu neuškodil.

Satan zatemnil myseľ tohto nešťastníka, no v prítomnosti Spasiteľa prenikol tmou lúč svetla. Muž sa vzchopil a pokúsil sa oslobodiť zo satanovho jarma, démon však vzdoroval Kristovej moci. Keď sa muž pokúsil volať Ježiša o pomoc, zlý duch mu vložil slová do úst a muž vykríkol v záchvate strachu. Posadnutý si do istej miery uvedomoval, že stojí pred Tým, ktorý ho môže vyslobodiť; no keď sa pokúsil priblížiť k Jeho mocnej ruke, zadržala ho iná vôľa a jeho ústami prehovoril niekto iný. Boj medzi satanovou mocou a túžbou úbožiaka po slobode bol strašný. DA 255.

Ten, ktorý premohol diabla na púšti, vytrhol tohto zvíjajúceho sa zajatca zo satanovho zovretia. Ježiš dobre vedel, že hoci démon prijal inú podobu, je to ten istý zlý duch, ktorý Ho pokúšal na púšti. 2 SP 180.

Démon vynaložil všetku svoju silu, aby si udržal nadvládu nad svojou obeťou. Ustúpiť by znamenalo dať Ježišovi víťazstvo. Zdalo sa, že sužovaný musí v boji s nepriateľom prísť o život, pretože diabol v ňom zničil ľudskú dôstojnosť. Spasiteľ však prehovoril s autoritou a zajatca oslobodil. Muž, ktorý trpel posadnutosťou, sa postavil pred udivený zástup šťastný, že je vyslobodený. Oči, v ktorých ešte pred chvíľou plápolal oheň šialenstva, teraz vyžarovali rozumnosť a zalievali sa slzami vďačnosti. DA 256.

Stotník videl okom viery, že anjeli Boží stoja okolo Ježiša a že Jeho slovo poverí anjela, aby išiel k trpiacemu. Vedel, že Jeho slovo prekročí priestor a že jeho sluha bude uzdravený. RH 11. marec 1890. (TA 186)

Za skorého rána priplával Spasiteľ so svojimi učeníkmi k brehu. Z úkrytu medzi hrobmi sa na nich vyrútili dvaja šialenci, akoby ich chceli roztrhať na kusy. Z oboch viseli zvyšky reťazí, ktoré pretrhli pri svojom úteku z väzenia. Ich telá boli pokryté krvácajúcimi ranami, ktoré si spôsobili ostrými kameňmi. Spod dlhých a rozstrapatených vlasov zízali vytreštené oči a zdalo sa, že démoni v nich potlačili ľudskú tvár, takže vyzerali skôr ako divá zver než ako ľudia.

Učeníci a ich sprievod sa v hrôze dali na útek; pritom si všimli, že Ježiš s nimi nie je, a preto sa obrátili, aby sa po Ňom pozreli. Ježiš stál tam, kde Ho opustili. Ten, ktorý utíšil búrku a už predtým zvíťazil nad satanom, neutiekol pred týmito démonmi. Keď sa k Nemu muži s škrípaním zubov a penou pri ústach priblížili, Ježiš zdvihol ruku, ktorou kedysi umlčal rozbúrené vlny, a muži nemohli pristúpiť bližšie. Zastali pred Ním, zúriví, no bezmocní.

Ježiš mocne prikázal nečistým duchom, aby z nich vyšli. Jeho slová prenikli zatemnenou mysľou nešťastníkov. Len matne si uvedomovali, že blízko nich stojí Ten, ktorý ich môže oslobodiť od mučiacich démonov. Padli k nohám Spasiteľa, aby Ho uctievali; keď však otvorili ústa, aby Ho prosili o milosť, prehovorili skrze nich démoni prenikavým hlasom:

„Čo je tebe do mňa, Ježišu, Synu Boha Najvyššieho? Prosím ťa, netráp ma.“ TA 187

Na horskom svahu neďaleko sa páslo veľké stádo svíň. Démoni prosili, aby im bolo dovolené do nich vstúpiť, a Ježiš im to dovolil. Vzápätí sa stádo splašilo, bezhlavo sa hnalo po svahu dolu, nedokázalo sa zastaviť na brehu, vbehlo do jazera a zahynulo.

Medzitým nastala s posadnutými obdivuhodná zmena. Do ich myslí zazářilo svetlo a vrátila sa im rozumnosť. Ich tváre, tak dlho znetvorené satanovým vplyvom, sa upokojili, zakrvavené ruky sa prestali triasť a zachránení s radosťou velebili Boha za vyslobodenie. Teraz sedeli obaja muži, oblečení a pokojní, pri nohách Ježiša, počúvali Jeho slová a oslavovali meno Toho, ktorý ich uzdravil. DA 337–338

Bol privedený chlapec a keď naňho Spasiteľ upriamil svoj pohľad, padol k zemi v smrteľných kŕčoch, zrazený zlým duchom. Nešťastník sa váľal po zemi s penou pri ústach a vydával neludské výkriky. Opäť sa Knieža života a knieža moci temnoty stretli na bojisku. Anjeli svetla aj zástupy padlých anjelov boli neviditeľne prítomní, aby sledovali tento zápas.

Na krátky okamih Ježiš dovolil, aby zlý duch prejavil svoju moc, aby diváci pochopili, aké ťažké bude vyslobodenie. Potom sa Ježiš obrátil k trpiacemu a povedal:

„Hluchý a nemý duchu, ja ti prikazujem: vyjdi z neho a už viac doňho nevchádzaj.“ TA 188

Z chlapcových úst zaznel výkrik, jeho telo sa zmietalo v smrteľnom zápase. Zdalo sa, že vychádzajúci démon chce pripraviť svoju obeť o život. Chlapec potom zostal ležať bez pohybu, zdanlivo mŕtvy, a ľudia si šepkali: „Je mŕtvy.“ Ježiš ho však chytil za ruku, postavil ho a odovzdal jeho otcovi, úplne zdravého na tele aj na duchu. Otec i syn oslavovali meno svojho Vysloboditeľa. DA 428–429

Ježiš sa vyhlásil za Pravého Pastiera, pretože položil svoj život za ovce. Tieto slová vyslovil pred veľkým zástupom a na srdcia mnohých poslucháčov mali hlboký vplyv. Zákonníci a farizeji boli naplnení žiarlivosťou, pretože si získal mnohých ľudí. Keď sa predstavil ako Pravý Pastier, farizeji povedali:

„Má démona a blázni. Prečo ho počúvate?“

Iní však, ktorí rozpoznali hlas Pravého Pastiera, hovorili inak.

„Tieto slová nie sú od zlého ducha. Či môže zlý duch otvárať oči slepým? A v Jeruzaleme bola posviacka chrámu a bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme, v Šalamúnovej sieni. Tu Ho obstúpili Židia a povedali Mu: Dokedy nás budeš držať v napätí? Ak si ty Kristus, povedz nám to otvorene. Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, tie vydávajú svedectvo o Mne… Ja a Otec jedno sme.“ (TA 189)

Židia pochopili, čo tým Kristus myslel, a začali zbierať kamene, aby Ho ukameňovali. Ježiš sa na nich pokojne a nebojácne pozrel a povedal:

„Mnohé dobré skutky som vám ukázal od svojho Otca. Pre ktorý z tých skutkov Ma chcete kameňovať?“

Majestát nebies stál pokojne a pevne, ako Boh uprostred svojich nepriateľov. Ich zamračené tváre a ruky plné kameňov Ho nezastrašili. Vedel, že neviditeľné sily – légie anjelov – Ho obklopujú a že by stačilo jediné slovo z Jeho úst, aby udreli na zástup, keby sa niekto odvážil hodiť čo i len jeden kameň. ST 27. november 1893.

Hoci Ježiš mal dôkaz svojej Božskej moci, predsa Mu nebolo dovolené vyučovať bez prerušovania. Vládcovia sa usilovali zosmiešniť Ho pred ľuďmi. Nedovolili Mu predniesť Jeho myšlienky súvislým spôsobom, ale hoci bol často prerušovaný, v mysliach stoviek poslucháčov vzplanulo svetlo. Keď vládcovia počuli Ježišove slová, preniknuté mocou, ktorá si podmaňovala ľudí, rozhnevali sa a hovorili:

„Si Samaritán a máš démona.“

Ježiš tieto obvinenia prijímal s tichou dôstojnosťou, bez strachu, a rozhodne vyhlásil, že záväzné práva sú sústredené v Ňom samom. Potom slávnostne vyhlásil:

„Skôr než bol Abrahám, JA SOM.“

Zúrivosť Židov nepoznala hraníc a pripravili sa Ho ukameňovať, ale Boží anjeli, ľuďom neviditeľní, Ho vyviedli spomedzi zástupu. ST 26. máj 1890 (TA 190).

Medzi Kristových poslucháčov boli často pridružení anjeli v ľudskej podobe, ktorí kritizovali, vznášali námietky a nesprávne chápali i vysvetľovali Spasiteľove slová. RH 11. august 1903.

Kristus bol Veliteľom týchto anjelských zástupov ešte pred ich pádom z vysokého postavenia. 3SM 410.

Kristus mohol prikázať kameňu, aby sa odvalil, a on by poslúchol Jeho hlas. Mohol povolať anjelov stojacich pri Ňom, aby to vykonali. Na Jeho slovo by neviditeľné ruky odvalili kameň. Kameň však musel byť odvalený ľudskými rukami. Tým Kristus ukázal, že ľudské musí spolupracovať s Božským. To, čo môže vykonať ľudská moc, Boh nekoná namiesto nej. DA 535.

Ježiš bol počas svojej služby prenasledovaný z miesta na miesto. Kňazi a vladári Ho neustále sledovali. Nesprávne pochopili Jeho poslanie aj dielo. Prišiel k svojim vlastným, ale Jeho vlastní Ho neprijali.

Anjeli sledovali tento zápas na každom kroku. Videli ducha aj dielo nepriateľa. S úžasom pozorovali plány satana namierené proti Synovi Božiemu. Videli, že ten, ktorý bol hneď po Ježišovi druhý v moci a sláve, klesol tak nízko, že dokázal ovplyvniť ľudí, aby Krista prenasledovali z mesta do mesta. ST 25. november 1889.

Znovu a znovu mohol byť Ježiš zabitý, keby nebolo nebeských anjelov, ktorí Ho sprevádzali a chránili Jeho život, až kým neprišiel čas, keď malo byť o Židoch ako o národe rozhodnuté. RH 12. október 1897.

Téma anjelov počas Kristovej služby odhaľuje intenzitu duchovného konfliktu, ktorý vrcholil počas Ježišovho verejného pôsobenia, a prirodzene nadväzuje na učenie o anjeloch a duchovných bytostiach, kde Biblia jasne rozlišuje medzi Božími anjelmi a padlými duchmi. Tento zápas je súčasťou širšieho rámca vesmírneho konfliktu medzi Kristom a satanom, ktorý sa prejavoval klamstvom, odporom voči pravde a duchovným zaslepením počas Ježišovej služby. Rozhodujúcu úlohu v tomto boji zohrával Duch Svätý, rozpracovaný v téme Duch Svätý. Udalosti ako odmietnutie Krista v Nazarete zapadajú aj do širšieho pohľadu na Ježišov život a službu, kde sa ukazuje, že zjavenie pravdy vždy vyvoláva rozhodnutie – vieru alebo odpor, pokoru alebo pýchu.