Z drogovej hmly Rocku ku svetlu pravdy

Vyrastal som ako vidiecky chlapec v malom mestečku v Ohiu, ako najmladší z ôsmich detí. Naša rodina bola kresťanská a už v detstve som opakovane počúval posolstvo o spáse. Pamätám si, ako som vo veku osem rokov na schodisku nášho domu prosil Ježiša, aby vstúpil do môjho srdca. Spätne však vidím, že som túto modlitbu opakoval viackrát, no nie vždy z úprimnej viery, ale skôr zo zvyku a túžby po istote.

Najviac zo všetkého som túžil byť výnimočný, ale po svojom. Keď som pozoroval svojich starších bratov, ktorí vynikali v opravovaní a stavbe vecí, túžil som nájsť oblasť, v ktorej by som bol dobrý aj ja. Postupne sa tým stala hudba. Miloval som ju, pretože mi pomáhala zvládať pocity, keď som bol skleslý. Stala sa pre mňa vstupenkou k prijatiu a zdrojom pocitu patričnosti.

Naša cirkev potrebovala basového gitaristu a ja som sa tejto príležitosti rýchlo chopil. So zdedenou basovou gitarou a jednoduchým vreckovým ladičom začala moja vášeň pre hudbu kvitnúť. Prvýkrát som mal pocit, že niekam patrím. No popri tom rástla aj moja túžba zapôsobiť na ostatných, ktorá sa ukázala ako nenaplniteľná.

Postupne som začal hrávať mimo kostola, na miestach, kde ľudia bežne pili alkohol a fajčili viac než len cigarety. Netrvalo dlho a pridal som sa k tomuto prostrediu, pričom som si osvojil nový životný štýl. Zároveň som sa ponáral do kníh a filmov o histórii rock’n’rollu. Keď som sa dozvedel o drogových výstrelkoch známych hudobníkov, začal som veriť, že pitie a drogy zo mňa urobia kreatívnejšieho skladateľa.

Po dovŕšení 18 rokov som sa kvôli alkoholu dostal do problémov so zákonom, čo viedlo k môjmu vylúčeniu z cirkevnej kapely. Začal som hrávať v baroch a nočných kluboch. Ako rástla popularita vystúpení, rástol aj môj zvyk piť a byť pod vplyvom drog. Hlboko vo vnútri ma však sprevádzal strach zo zlyhania a pocit, že nikam nezapadám.

Keď som mal 20 rokov, môj život začal byť otupený. Na Vianoce sme sa dozvedeli, že moja mama má rakovinu prsníka, a o deväť mesiacov neskôr zomrela. V deň jej pohrebu som si zadovážil balíček drog a fľašu whisky a celú noc som jamoval, premýšľajúc, ako mohla moja Ježiša milujúca mama utrpieť taký nespravodlivý osud. Preklínal som Boha a rozhodol som sa, že už nechcem veriť. So smrťou mamy som sa nevedel vyrovnať inak než písaním a hraním hudby.

Moja závislosť sa však postupne vymkla spod kontroly. Takmer 10 rokov som pil whisky ako vodu, užíval lieky a snoril alebo fajčil čokoľvek, čo ma mohlo dostať vyššie. Strácal som seba samého, priateľov a napokon takmer všetko, čo som mal. Hudba mohla byť mojou vstupenkou na párty, no rock’n’rollový životný štýl spôsobil, že ma neustále vyhadzovali. Nebolo ničím výnimočným, že som počas vystúpení spadol zo scény v dôsledku drogu opojeného stavu.

Láska k hudbe sa zdala byť jediným záchytným bodom, ktorý ma držal nad vodou. Jedného dňa naša kapela dostala dve neuveriteľné príležitosti. Arthur Williams, hráč na bluesovú harmoniku, ktorý vystupoval s legendami ako B. B. King, Muddy Waters a John Lee Hooker, mal záujem hrať na našom albume. Jamovali sme a pili Mississippi moonshine v jeho dome, ešte predtým, než sme otvorili koncert Chucka Berryho, ktorého mnohí považujú za otca rock’n’rollu.

Bol som nesmierne nadšený, že stretnem tieto ikony. Táto skúsenosť ma však zmenila spôsobom, ktorý som nečakal. Keď som sa pozrel do ich očí, uvedomil som si, že hudba nikdy nezaplní prázdnotu, ktorú som nosil v sebe. Medzitým sa moja závislosť prehlbovala a zahŕňala morfium, OxyContin aj heroín. Moja priateľka ma vyhodila z domu a poslala preč len s gitarou v rukách.

Zareagoval som najhorším možným spôsobom – ponoril som sa do bingeovania, ktoré trvalo dva mesiace. Drogy prestali fungovať, pretože hudba už nefungovala. Takmer každú noc som strácal vedomie a prebúdzal sa vo vlastnom smrade, premýšľajúc, ako som sa vôbec dostal späť do bytu.

Na samom dne tejto klesajúcej špirály som zavolal svojej dlhoočakávanej priateľke Missy, žene, ktorá sa jedného dňa stane mojou manželkou. Povedal som jej, že som chorý. Ona mi vniesla život. Zdieľala so mnou evanjelium a povedala, že Ježiš má plán a zmysel pre môj život, no že musím prestať piť a užívať drogy. Jej slová mi zneli v ušiach, keď som rozmýšľal, či Ježiš môže ponúknuť skutočné naplnenie, ktoré drogy už dávno nedokázali.

Ležiac na požičanom gauči v byte bez elektriny som prezeral jedinú vec, ktorá mi zostala z detstva – zelený box plný drobností – v nádeji, že nájdem pokoj a odpočinok. Pod šachovnicou bez figúrok ležala Biblia mojej mamy, s opotrebovaným obalom a jej rukopisom roztrúseným po stránkach.

V tú noc som sa znovu opil a zobudil sa v chaose, plný ľútosti a smútku. Tentoraz to však bolo iné. Zobudil som sa s novým presvedčením, akoby sa v tme objavilo svetlo. Začal som sa modliť a prosiť Ježiša o odpustenie všetkých hriechov, ktorými som odcudzil rodinu, priateľov aj sám seba. A pocítil som, ako ma odpustenie mení od základu.

Začal som čítať Bibliu mojej mamy, najmä Knihu prísloví, ktorú nám otec čítaval v detstve. Mnohé verše ma zasiahli.

„Kto má žalosť? Kto má smútok? Kto má sváry? Kto má sťažnosti? Kto má zbytočné modriny? Kto má krvavé oči?“ Príslovia 23:29

To som bol ja. Čítal som ďalej:

„Víno je posmech a pivo je bojovník. Kto sa nimi nechá zviesť, nie je múdry.“ Príslovia 20:1

„Lúzri a obžierači prichádzajú o majetok a ospalosť ich oblieka do handier.“ Príslovia 23:21

No verš, ktorý ma zastavil, bol Príslovia 4:19:

„Cesta bezbožných je ako hlboká tma; nevedia, o čo zakopávajú.“ Príslovia 4:19

Uvedomil som si, že v živote zakopávam, pretože sa neustále snažím zapadnúť a byť niekým, kým nie som. Alkohol a drogy mi mali priniesť schválenie davu, no v skutočnosti ma ťahali hlbšie do temnoty. Jasne som videl, že moje zlyhanie pramenilo zo sebestrednosti. Odstrčil som všetkých a zostal s osamelosťou a závislosťou.

Zvolal som k Ježišovi a On ma zachránil. Začal ma meniť silou svojho Ducha a postupne premieňal moje vnútro aj zmýšľanie. Aj keď som už nemal chuť na drogy ani alkohol, celý nasledujúci rok som ešte hrával s kapelou v bare. Napriek tomu mi Boh vo svojej milosti pomohol vyhnúť sa návratu do závislosti. Zároveň vo mne rástla túžba modliť sa a čítať Jeho Slovo, čo sa stalo základom môjho nového života.

S Missy sme dnes už 11 rokov manželia a po celý ten čas som slobodný od drog a alkoholu. Boh nám dal povolanie k misii, ktorú môžeme vykonávať spolu, aj prostredníctvom podujatia Night of Hope – koncertu zameraného na pomoc ľuďom zápasiacim so závislosťami. Videli sme mocnú ruku Boha, ako premieňa životy z beznádeje na nový život v Ježišovi Kristovi. Chvála Bohu, že môžem zdieľať nádej živého vzťahu s Ježišom, ktorý skutočne premieňa temnotu na svetlo.

Svedectvo o ceste z drogovej hmly ku svetlu pravdy patrí medzi silné príbehy zo sekcie skúseností ľudí, kde sa odhaľuje zápas o identitu, prijatie a zmysel života. Významnú úlohu tu zohráva aj prostredie hudby, ktorá sa môže stať buď únikom, alebo cestou k pravde. Duchovné pozadie únikového správania často súvisí s témou okultizmu a vnútorného otroctva, zatiaľ čo skutočný obrat prichádza skrze znovuzrodenie a osobné poznanie Boha, ktoré prinášajú slobodu, uzdravenie a nový smer života.