Z drogovej hmly Rocku ku svetlu pravdy

Hľadanie výnimočnosti

Vyrastal som ako vidiecky chlapec v malom mestečku v Ohiu, najmladší z ôsmich detí. Naša rodina bola kresťanská a už ako dieťa som mnohokrát počul posolstvo o spáse. Pamätám si, ako som vo veku osem rokov na schodisku nášho domu prosil Ježiša, aby vstúpil do môjho srdca. V skutočnosti si pamätám, že som sa k nemu modlil v tomto zmysle viackrát, ale nemyslím si, že som to robil z úprimnej viery.

Najviac zo všetkého som túžil byť výnimočný – ale po svojom. Keď som sledoval svojich starších bratov, ktorí boli šikovní v opravovaní a stavbe vecí, túžil som byť v niečom dobrý tiež. Postupom času sa tým niečím stala hudba. Miloval som ju a páčilo sa mi, ako mi pomáhala cítiť sa lepšie, keď som bol skleslý. Hudba sa pre mňa stala vstupenkou k prijatiu a pocitu patričnosti.

Hudba ako únik

Naša cirkev potrebovala basového gitaristu, a ja som sa rýchlo chopil tejto príležitosti. S jednoduchou, zdedenou basovou gitarou a vreckovým ladičom začala moja láska k hudbe kvitnúť. Konečne som našiel miesto, kde som sa cítil, že patrím. Ale moja túžba zapôsobiť na ostatných bola nenaplniteľná.

Postupne som začal hrávať mimo kostola, na miestach, kde ľudia často pili alkohol alebo fajčili viac než len cigarety. Netrvalo dlho a začal som sa k nim pridávať a užívať si tento nový životný štýl. Medzitým som sa ponoril do filmov a kníh o histórii rock’n’rollu. Keď som sa dozvedel o drogových výstrelkoch niektorých mojich obľúbených hudobníkov, usúdil som, že pitie a drogy mi pomôžu stať sa kreatívnejším skladateľom.

Po dovŕšení 18 rokov som sa dostal do problémov so zákonom kvôli alkoholu, čo viedlo k môjmu vylúčeniu z cirkevnej kapely. Vtedy som začal hrávať v baroch a nočných kluboch. Ako rástla popularita vystúpení, rástol aj môj zvyk piť a byť pod vplyvom drog. Na nejakej úrovni som sa bál zlyhania a pocitu, že nezapadám.

Bolestná strata a hnev na Boha

Keď som mal 20 rokov, môj život začal byť otupený. Na Vianoce sme sa dozvedeli, že moja mama má rakovinu prsníka, a o deväť mesiacov neskôr zomrela. V deň jej pohrebu som si zadovážil balíček drog a fľašu whisky a celú noc som jamoval, premýšľajúc nad tým, ako mohla moja Ježiša milujúca mama utrpieť taký nespravodlivý osud. Preklínal som Boha za to a rozhodol som sa, že už nechcem veriť. Nevedel som sa vyrovnať so smrťou mamy inak než písaním a hraním hudby.

Moja závislosť sa však vymkla spod kontroly. Takmer 10 rokov som pil whisky ako vodu, užíval lieky a snoril alebo fajčil čokoľvek, čo ma mohlo dostať vyššie. Strácal som seba samého, svojich priateľov a nakoniec aj takmer všetko, čo som mal. Hudba mohla byť mojou vstupenkou na párty, ale môj rock’n’rollový životný štýl zabezpečil, že ma neustále vyhadzovali. Nebolo ničím neobvyklým, že som počas vystúpení spadol zo scény v dôsledku svojho drogu opojeného stavu.

Hudba ako jediný záchytný bod

Láska k hudbe sa zdala byť jedinou vecou, ktorá ma držala nad vodou. Jedného dňa naša kapela dostala dve neuveriteľné príležitosti. Arthur Williams, hráč na bluesovú harmoniku, ktorý vystupoval s legendami ako B. B. King, Muddy Waters a John Lee Hooker, mal záujem hrať na našom albume. Jamovali sme a pili Mississippi moonshine v jeho dome, predtým, ako sme otvorili koncert legendy Chucka Berryho, ktorého mnohí považujú za otca rock’n’rollu.

Bol som nesmierne nadšený, že stretnem tieto ikony. No táto skúsenosť ma zmenila spôsobom, ktorý som nečakal. Keď som sa pozrel do ich očí, akosi som si uvedomil, že hudba nikdy nezaplní tú prázdnotu vo mne. Medzitým sa moja závislosť prehlbovala a zahŕňala aj morfium, OxyContin a heroín. Moja priateľka ma vyhodila z domu a poslala ma preč s gitarou v rukách.

Odpovedal som najhorším možným spôsobom – ponoril som sa do bingeovania, ktoré trvalo dva mesiace. Ale drogy nefungovali, pretože hudba už nefungovala. Takmer každú noc som strácal vedomie a prebúdzal sa vo vlastnom smrade, premýšľajúc, ako som sa vôbec dostal späť do svojho bytu.

Zúfalstvo a zmena

Na samom dne tejto klesajúcej spirály som zavolal svojej dlhoočakávanej priateľke Missy, žene, ktorá sa jedného dňa stane mojou manželkou. Povedal som jej, že som chorý. Ona mi vniesla život! Zdieľala so mnou evanjelium, povedala, že Ježiš má plán a účel pre môj život, ale že musím prestať piť a užívať drogy. Jej slová mi stále zneli v ušiach, keď som rozmýšľal, či Ježiš môže ponúknuť naplnenie, ktoré drogy už dávno nedokázali.

Ležiac na požičanom gauči v byte bez elektriny, prezeral som si jedinú vec, ktorá mi zostala z detstva – zelený box plný rôznych drobností – v nádeji, že nájdem niečo, čo by mi prinieslo pokoj a odpočinok. Pod šachovnicou bez figúrok ležala Biblia mojej mamy, s opotrebovaným obalom a jej rukopisom všade na stránkach.

Znovu som sa opil tú noc a opäť sa zobudil v chaose, plný ľútosti a smútku. Ale tentoraz to bolo iné. Zobudil som sa s novým presvedčením, akoby som v tme zrazu uvidel svetlo. Začal som sa modliť a prosiť Ježiša, aby mi odpustil všetky hriechy, ktoré som kedy spáchal, všetko, čo som urobil, aby som odcudzil svoju rodinu, priateľov a všetkých okolo mňa. A zázrakom som pocítil, ako ma tento odpustok mení od základu.

Začal som čítať Bibliu mojej mamy, pričom som sa zameral na Knihu prísloví, pretože to bol text, ktorý nám môj otec čítaval, keď sme boli malí. Mnohé verše ma zaujali.

„Kto má žalosť? Kto má smútok? Kto má sváry? Kto má sťažnosti? Kto má zbytočné modriny? Kto má krvavé oči?“ (Príslovia 23:29).

To som bol naozaj ja. Prečítal som tieto slová:

„Víno je posmech a pivo je bojovník. Kto sa nimi nechá zviesť, nie je múdry“ (Príslovia 20:1).

A potom tieto:

„Lúzri a obžierači prichádzajú o majetok, a ospalosť ich oblieka do handier“ (Príslovia 23:21).

Ale verš, ktorý ma naozaj zastavil, bol Príslovia 4:19:

„Cesta bezbožných je ako hlboká tma; nevedia, čo ich spôsobuje, že zakopávajú.“

Uvedomil som si, že zakopávam v živote, pretože sa neustále snažím zapadnúť. Byť niekým, kým nie som. Piť a brať drogy, aby som získal schválenie od davu. Ale všetko, čo to robilo, bolo, že ma to ťahalo stále hlbšie do temného sveta. Jasne som videl, že moja zlíhanie bolo len mojou sebestrednosťou. Odstrčil som všetkých a na oplátku, všetci odišli, nechávajúc ma s osamelosťou a závislosťou.

Obnovenie skrze Ježiša

Zvolal som k Ježišovi, a on ma zachránil. Začal ma meniť aj silou svojho Ducha. Aj keď som už nemal chuť na drogy alebo alkohol, stále som hrával s kapelou v bare celý nasledujúci rok. Božou milosťou sa mi podarilo vyhnúť sa pádu do závislosti. Medzitým mi Boh dal väčšiu túžbu modliť sa a čítať jeho Slovo.

S Missy sme teraz 11 rokov manželia a ja som celý čas slobodný od drog a alkoholu. Boh nám požehnal možnosť vykonávať misiu spolu, čiastočne organizovaním podujatia Night of Hope – koncertu zameraného na pomoc a povzbudenie ľudí čelících rôznym typom závislostí. Videli sme mocnú ruku Boha, ktorá zasahovala do životov ľudí a menila ich z beznádeje na nový život v Ježišovi Kristovi. Chvála Bohu, že môžem zdieľať nádej vzťahu s Ježišom, ktorý skutočne pretvára temnotu na svetlo.

Benjamin Budde je autorom knihy „War a Good Warfare: Fighting the Battles Within“ a detskej knihy „The Tale of Louie the Lion Tamer“. On a jeho rodina žijú v St. Marys, Ohio.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )