Nimród – Lovec, kráľ a zakladateľ Babylónu

Nimród patril k prvej generácii ľudstva po potope. Bol potomkom Cháma, syna Noacha, a synom Kúša. Jeho rodokmeň ho zaraďuje medzi potomkov línie, ktorá sa po potope rýchlo rozšírila a vytvorila nové civilizácie na zemi. Písmo ho predstavuje ako výnimočnú postavu svojej doby, človeka, ktorý získal veľký vplyv a moc medzi ľuďmi. V biblickom zázname vystupuje ako prvý významný vládca po potope, čím sa jeho postavenie odlišuje od ostatných patriarchov, ktorí boli predovšetkým hlavami rodín.

Jeho meno sa tradične spája s významom „vzbura“, „rebélia“ alebo „vzbúrime sa“, čo vystihuje charakter jeho pôsobenia a smerovanie jeho vlády. Tento význam poukazuje na odpor voči Božiemu poriadku a naznačuje duchovný charakter jeho činnosti.

Nimród vyrastal v období krátko po potope, keď ľudstvo ešte nieslo čerstvú skúsenosť Božieho súdu nad svetom. Generácia jeho doby mala poznanie o potope, o Božom zásahu aj o zmluve s Noachom. Napriek tomuto poznaniu sa však začal formovať nový smer ľudstva, ktorý sa postupne odkláňal od Božieho vedenia. Jeho vznik na scéne dejín predstavuje začiatok novej etapy vývoja ľudskej spoločnosti — prechod od patriarchálnej rodovej štruktúry k organizovanej politickej moci a centralizovanému vládnutiu.

Nimród sa stal jednou z prvých postáv, ktorá usilovala o nadvládu nad väčším spoločenstvom ľudí. Jeho pôvod a postavenie tak stoja na začiatku procesu, ktorý viedol k vzniku prvých veľkých civilizácií a mocenských systémov po potope.