fbpx

Božie volanie opustiť mesto

Azda každý z nás sníva o domčeku, domove, v ktorom bude mať či už rodinu, vychovávať deti, alebo jednoducho odpočívať po namáhavej práci v atmosfére pokoja, bez stresu a hluku veľkomesta. Priznám sa, nie je veľa tých, ktorí milujú mesto, ba čo viac každý človek v kútiku duše túži po rozprávkovom domove. Ja som ten svoj v mladosti stratil.

Opustenie domova

Za celý môj život som sa 7x sťahoval. Pre niekoho nemysliteľné sťahovať sa čo i len raz, pre mňa s rodičmi pravidelná rutina. Nie že by sme to tak chceli, no život nie je vždy rozprávka. Narodil som sa v Košiciach, dosť veľké mesto na tie 90te roky. Keď som mal 7 mama chcela, aby sme vyrastali na dedine, a tak sme sa presťahovali na stredné Slovensko pri Prievidzu do dedinky Koš.

Predali sme 3-izbový byt a za nasporené peniaze kúpili a postavili si rodinný domček. Prežil som tam krásnych 5 rokov v dokonalej prírode a voľnosti, akú mesto nevie poskytnúť. V tom čase to bola banícka oblasť a povrchová voda začala zaplavovať podzemné tunely a územie sa začalo zosúvať, prepadávať a zaplavovať. Dostali sme oznámenie, aby sme sa pre bezpečnosť vysťahovali, čo sme aj urobili.

Prišli sme tak o všetko a museli začať od nuly, teda chodiť po podnájmoch, trpieť rozličné útrapy „nesúkromia“, či zvyšovanie nájmu, hádky s prenajímateľmi, ktorí bažili čím ďalej tým viac po peniazoch.

Posledné sťahovanie

Vždy sme však ostávali na dedine a keď spomínam na mladosť vidím deti, ihrisko, lesy, schovávačky po dedine, či rôzne loptové hry. V ten čas som zmaturoval a prišli ťažšie chvíle a nedobrovoľné sťahovanie sa do mesta, kde sa odohrala asi najvýznamnejšia udalosť v mojom živote. Viac o tom v článku „Boha som našiel na kolenách.“

Po tejto udalosti som sa sťahoval s rodinou k babke a po predaní bytu si rodičia kúpili a prerobili menší rodinný dom na dedine. No ja, s bratom dvojčaťom, som sa presťahoval do spoločenského pavilónu neďaleko centra, no s krásnym výhľadom na kopce. Aspoň trochu prírody, pričom moje premýšľanie bolo trochu komplikované a to hovorím aj za brata.

Totiž vidiac svet a spoločnosť v rozklade vnímal som blízky príchod Krista a vzhľadom k tomu, že postaviť si dom bolo nemožné z finančných dôvodov, rozhodol som sa žiť v podnájme a keď to nebude vyhovujúce, presťahovať sa znovu inde. Taký kočovný život, ktorému som sa za ten čas naučil.

Rozpad vysnívanej reality

V to obdobie som sa rozišiel po niekoľkých rokoch so snúbenicou a moje vnútro sa rozbilo ako zrkadlo. Napriek tomu, čo som s Bohom zažil minulé roky, odpadol som od Boha natoľko, že aj keď som v Neho veril, žil som ako pohan. Snažil som sa vnútorne zaplniť tú prázdnotu, ktorá bola ako čierna diera a vysávala do seba všetko, čo mi prinieslo hoc najmenšiu radosť, či potešenie. No olo to len krátkodobé, chvíľkové, svetské. V ten čas a bolo to ťažké obdobie na moju psychiku, poslal mi brat dve piesne, ako priamo odpoveď na moju modlitbu.

Až časom som si totiž uvedomil, že veľakrát trpíme preto, pretože sa nechceme vzdať niečoho, čo nám očividne škodí a ničí, no satan nás klame, že to v živote potrebujeme, prípadne, že sa to zmení, že to bude lepšie … akosi, dajak, možno, dakedy …

Povedz im: Ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že nemám záľuby v smrti bezbožníka, ale v tom, aby sa odvrátil bezbožník od svojej cesty a žil. Odvráťte, odvráťte sa od svojich zlých ciest! Lebo prečo máte zomrieť, dome Izraelov?! Ez 33:11

Počul som prehováranie Božieho hlasu ku mne, ktorý som dobre poznal, no bol som tak na dne, že som si len hovoril:

“ Pamätaj, ak si na dne, Božia ruka je stále pod tebou.“

Nedokázal som sa z toho dostať, pretože v ten čas som prišiel o všetko, čo som vrazil do spoločného bývania so snúbenicou. Ak som sa s ňou mal rozísť, mal som si zbaliť kufre a odísť s prázdnou, začať odznovu a ja som už túžil po domove. V jednej piesni, o ktorej text sa s vami chcem podeliť, mi predostrel Boh svoj nádherný plán. Náhoda? Pre mňa v ten čas nie. Potoky sĺz mi tiekli, keď som čítal:

Come stop your crying, It will be alright
Just take my hand, Hold it tight

I will protect you, From all around you
I will be here, Don’t you cry

For one so small, You seem so strong
My arms will hold you, Keep you safe and warm

This bond between us, Can’t be broken
I will be here, Don’t you cry

‚Cause you’ll be in my heart, Yes, you’ll be in my heart
From this day on, Now and forever more

Hovoril som si, ak toto dokáže napísať človek, o čo viac nám to vraví Boh Lásky …

… u ktorého nieto zmeny, alebo nejakého obratu zatônenia. Jak 1:17

V ten čas až doteraz ma naučil, a to si pamätaj aj tý milý čitateľ tohto článku, že človek opustí, sklame, odvráti sa alebo sa časom zmení a ten, ktorý hovoril kedysi „Milujem ťa“, dokáže povedať o čas neskôr úplný opak. No Boh sa nikdy nemení a keď povie:

 Milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť. Jer 31:2

Ak povie večnou láskou, je to tá pravá láska, ktorá:

… zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa, nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé, neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde; všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive. Láska nikdy neprestáva. 1 Kor 13:1-8

Takáto Láska nikdy neprestane! Boh ťa miluje, miloval a bude milovať nech si akýkoľvek hriešny a volá ťa k uzdraveniu, aby si s Ním mohol večerať a byť v Jeho prítomnosti na večnosť. Text druhej piesne, ktorú mi brat zaslal bol tento:

There are things in life you’ll learn and, In time you’ll see
‚Cause out there somewhere, It’s all waiting
If you keep believing
So don’t run, don’t hide, It will be alright
You’ll see, trust me, I’ll be there watching over you
Just take a look through my eyes, There’s a better place
Some where out there, Just take a look through my eyes
Everything changes, You’ll be amazed what you’ll find
If you look through my eyes
There will be times on this journey, All you’ll see it darkness
Out there somewhere daylight finds you, If you keep believing

 

Vždy ma zamrazí, keď počúvam slová tejto piesne ako slová od Boha, ktorý mi vraví, aby som sa nebál, ale vykročil vpred a díval sa Jeho očami. Dôveroval mu, že aj keď sa všetkého vzdám, Boh má pre mňa niečo lepšie a kým nevidím, mám sa dívať vierou. Spoľahol som sa na Jeho slová a privinul k srdcu ako hrejivé slová v časoch chladných a temných.

Lebo ameň vám hovorím, že ktokoľvek by povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! a nepochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa stane, čo hovorí, bude mu, čokoľvek by povedal. Mt 11:23

Odvtedy a každým dňom viac, odkedy sme prišli o dom až cez časy, keď som jeden budoval a stratil, túžil som mať domov. Miesto, ktoré tak môžem nazvať, no akokoľvek som sa snažil. Ubehli dva roky a moja túžba po domove sa mi stala nereálnou, vzhľadom k tomu, že som sám nemohol zobrať pôžičku, ani brat a aj keby sa nám to podarilo, nemali by sme dostatok, pretože by nám chýbalo na pozemok. A ten sme nemali. Zabudli sme na sny, zmierili sa s tým a tešili sa nádejou, že si v nebi vystavíme svoje domy.

V jame levovej

V istý čas nám začal robiť problém sused. Zo 60 bytov práve on býval vedľa nás a mával párty do noci, pijatika, vreskot. Začala nespavosť, psychické traumy, pričom akokoľvek sme sa snažili riešiť daný problém cez políciu, realitnú kanceláriu, či dokonca jeho matku, ktorá pracovala v Rakúsku, všetko bolo márne.

Znenávideli sme si náš útulný bytík a doslova celé mesto a jeho hluk, špinu, smog a nemorálnosť na každom kroku. Zhnusil sa nám život v meste. Každý deň som zaspával dúfajúc, že nezapočujem ten krik a hluk. Uprostred v noci ma však zobudila hlasná hudba, vreskot, či podobné veci a spánok sa mi stal nočnou morou. Pýtal som sa sám seba: „Bože prečo?“ Začal som sa sťažovať bratovi a on mne, no povedali sme si, že to takto nemôže ísť ďalej a aj keby sme sa odsťahovali, vždy by sa niekto našiel, kto by robil bordel.

Vyjavil sa nám sen o rodinnom dome a pokojnom živote na dedine. Ten však rýchle splanul a aj zhasol, vidiac podmienky, ktoré sa nedali prekonať k jeho naplneniu. Hluk od suseda sa stupňoval a my sme sa neraz o tretej v noci modlili, aby Boh zakročil, pretože on je súd. Pamätám sa, ako sme otvorili Písmo a tam Boh odpovedal:

Nie sami sa pomstiac, milovaní, ale dajte miesto hnevu, lebo je napísané: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. Rim 12:19

Aj keď sme nevedeli ako, usmiali sme sa, poďakovali Bohu a šli spať. Pár minút bol pokoj no zrazu ticho. Vstali sme a otvorili dvere na chodbu. Úplná tma, z ktorej sa vynoril policajt kráčajúc smerom k nám a povedal: „Niekto volal políciu. Klopali sme mu, ale tvári sa, že tam nie je, tak čakáme.“ Odpovedal som mu, že neotvorí, až keď odídu. Napadlo ma však, čo sme mu robievali, ak sa inak nedalo zaspať, aby mu vypli poistky a skryli sa. Keď výjde von, vymáknu ho. Policajt namietal, že on ich vypnúť nemôže, ale ja môžem, a tak som ich vypol a všetci sa skryli.

Chlapec vyšiel a už len bolo počuť údery a poriadnu bitku na schodisku kde ho policajti zavliekli a zbili do zelena. Na jeho meno totiž bolo za tie roky asi 130 sťažností za rušenie nočného kľudu. Uvedomili sme si, že Boh vykonal súd, skrze tých v ktorých rukách je spravodlivosť. Pár týždňov bol pokoj, no potom znovu začalo dokola a my sme si uvedomili, že je to u neho psychický problém. Nebolo úniku z tejto jamy levovej a chystali sme sa odsťahovať.

Nezvyčajné Božie šepkanie

V jeden deň, sťažujúc sa jeden na druhého hovorili sme si, prečo sa toto muselo stať. Milovali sme to, kde sme bývali, vykrášlili sme si bytík, cítili sa v ňom pohodlne a tešili sa vždy domov a teraz toto. Uvedomili sme si však jedno, čo chcem, aby si si milý čitateľ zapamätal:

“ Ak ťa Boh dá do zdanlivo neriešiteľnej situácie, nereptaj. Je to čas, keď ťa Boh chce zastaviť, upriamiť tvoju pozornosť na Neho, aby si sa dopytoval – Bože , čo chceš, aby som robil. Čo mi chceš povedať? „

Premýšľali sme sa modlili sa, nech nám dá vedieť, čo nám hovorí. Nasledujúce dni boli veľmi zaujímavé, až nadprirodzené. Pozerali sme po nociach filmy a ich hlavná tematika bola ako sa sťahovali. Ak sme zapli kázeň, kázalo sa o vysťahovaní na dedinu. Počúvali sme skoro hocičo a všade bola idea“o sťahovaní“.

Pochopili sme, že sused robil rámus práve preto, aby nás Boh z mesta doslova vystrnadil. Mali sme odísť, ale kam? Vedeli sme však, že to vedie Boh. Ako nám tak Boží Duch zjavoval tieto veci, rozprávali sme sa večer s bratom, čo nám chce Boh presne povedať, keď zrazu … niekto nám do toho hovoril. Obaja sme nechápavo na seba hľadeli, kto nám skáče do reči. Započúvali sme sa do hlasu a boli prekvapený.

Iphone má totiž v zariadení tzv „Siri“ pomocníka, ktorá dokáže vyhľadať mnoho vecí a odpovedať automaticky na váš hlas, či určitý povel a zvládne dokonca čítať články, ak mu to prikážete. Mobil sa nabíjal hneď vedľa pohovky. Tentoraz sa však stalo niečo nepochopiteľné. Siri sa sám od seba zapol a nie len to. Začal čítať článok, ktorý sám našiel bez toho, aby mu to bolo povedané a zároveň ho aj čítať. Vzal som mobil do ruky a povedal bratovi:

„Pozri, Siri, číta článok sám od seba!“ Brat sa spýtal: „Čože? A o čom číta?“ Obarilo ma. S udiveným výrazom v očiach pozrel som na brata a povedal: „Ako Lót odišiel zo Sodomoy a Gomory“.

Postav dom a za(saď) … dôveruj Bohu

V tú noc sme ďakovali Bohu, že nám ukázal, že máme odísť z Egypta. Nezaťažovali sme sa tým akým spôsobom a kde. Vedeli sme, že nám Boh svoj plán odhalí. Zobrali sme si pero a papier a začali sme si kresliť, aký dom by sme chceli. Jednoduchý, priestranný, takto a takto rozdelený. Načrtli sme si kde bude skriňa, linka, stôl, kvetiny. Keď píšem túto skúsenosť, sedím v dome, ktorý som si vysníval, načrtol a do poslednej kvetiny je tu všetko tak, ako bolo na papieri.

Nevedeli sme vtedy, kde ho postaviť a hlavne za čo, ale už sme mali nakreslený dom a tešili sa, lebo Boh to všetko povedie. Zrazu nám bola daná myšlienka s ktorou som prišiel k bratovi: „Počuj, veď rodičia majú veľký pozemok, prečo si dom nepostaviť neďaleko nich?“

S rodičmi sme vychádzali veľmi dobre, naučili nás toho mnoho o Bohu, o praktickom živote v ktorom nám radili múdro a uvážene. Prial by som každému mať takých rodičov. Navrhli sme im to a s radosťou súhlasili.

Rozpomínam sa, že v tie rána sme sa často budili a hovorili si, že to nebude dobré, že to nevyjde, že to bude ťažké. Vedeli sme, že sa satan bude stavať na odpor. Ale chceli sme ísť tam, kam nás Boh volá. Trvalo to dva roky a dom bol postavený. Zažili sme mnoho problémov ale aj radostí, vidiac ako sa Boží plán napĺňa, pretože práve keď sme sa odsťahovali k rodičom brat dostal lepšiu prácu a mohli sme mnoho našetriť sami.

Daj mi, môj synu, svoje srdce, a tvoje oči nech pilne pozorujú moje cesty. Pr 23:26

V to obdobie prišli pôžičky bez ručiteľa a dokladovania príjmu a tak sme aj tie mohli vziať a postaviť tak dom, mať pozemok, dostatok financií … všetko nádherne do seba zapasovalo. Zaujímavosťou bolo, že sme si navrhli dom, ktorý by bol široký 12 metrov, pretože sme túžili mať veľké a priestranné izby. Keď sme prišli k rodičom pozrieť sa na stavebný pozemok, zistili sme, že má presne 12 metrov. Náhoda? Ja v tie neverím 🙂

Satan sa staval na odpor a stalo sa aj to, že brat o prácu prišiel, prípadne ako teraz, že prišiel koronavírus, karanténa a strata zamestnania. Ako utiahnuť tak veľké splátky a tri pôžičky? O tom vám poviem v krátkosti v článku „Rôzne skúsenosti na ceste s Bohom“.

Boh mi chcel dať niečo lepšie, dal mi domov, rodičom taktiež. Trvalo to 20 rokov, no požehnanie je o to krajšie a trvácnejšie, o to viac si to človek váži. Nezabudol som však na Jeho blízky príchod a tak keď sa ráno dívam na zelené stromy a krásny výhľad zemplínskej roviny a kopcov, kvitnúcich kvetín a počúvam štebot vtáčikov, túžobne očakávam Jeho návrat a Novú Zem. Tam bude a je môj pravý domov.

Lebo hľa, stvorím nové nebesia a novú zem, a nebudú sa spomínať drievne veci ani neprijdú na myseľ. Iz 65:17

A budú bývať na nej bezpečne a nastaväjú domov a nasadia viníc a tedy budú bývať bezpečne, keď vykonám súdy na všetkých tých, ktorí pohŕdajú nimi, všade vôkol nich, a zvedia, že ja som Hospodin, ich Bôh. Ez 28:26

Tí všetci pomreli vo viere bez toho, že by boli dostali Bohom dané zasľúbenia, ale ich zďaleka videli a boli presvedčení o nich a vítali ich a vyznávali, že sú cudzincami a pútnikmi na zemi. Žid 11:13

Príklad z Biblie: Dávid chcel bývať v niektorom vidieckom meste, neďaleko kráľovského sídelného mesta, a kráľ mu blahosklonne pridelil Ciklag. Dávid vedel, že preňho a pre jeho ľudí by nebolo bezpečné bývať v prostredí veľkomestského modlárskeho vplyvu. V meste, ktoré im bolo vyhradené, mohli Boha vzývať slobodnejšie, ako keby boli zostali v Gate, kde by im pohanské tradície a zvyklosti boli len zdrojom zla a ťažkostí.
Doplnok: Riziká bývania v mestách

Znovu a znovu mne Pán poučil, že naši lidé mají vzít své rodiny pryč z měst na venkov, kde si budou moci vypěstovat vlastní zásoby potravin, neboť v budoucnu bude problém nákupu a prodeje velmi vážný. 2SM 359

Ježíš se snažil povzbudit učedníky a připravit je pro budoucnost. Nesnažil se svádět je falešnými nadějemi. Jako v otevřené knize četl budoucnost… Věděl, že budou pronásledováni, vylučování ze synagog, uvrženi do vězení… někteří budou zabiti. Něco z toho jim řekl. Když představoval budoucnost, hovořil jasně a konkrétně, aby si v přicházející zkoušce vzpomněli na Jeho slova a byli posíleni ve víře v Něj, jejich Vykupitele. Hovořil k nim slova naděje a odvahy.

Kéž rodiče pochopí, že výchova jejich dětí je důležitým dílem pro spasení dusí. Na venkově se najde široká škála činností a možností, jak dát dětem průpravu skrze potřebnou činnost, jež poskytne fyzické zdraví rozvojem nervů i svalů. Mé poselství pro výchovu vašich dětí je: Ven z měst!

Jako lid zachovávající Boží přikázání musíme opustit města. Tak, jak to činil Enoch, musíme ve městech pracovat, ale ne v nich bydlet. – Ev 78, 79 (1909)

Jestliže lid je prosáklý nepravostí, má být vždy slyšet varující a poučující hlas tak, jako byl slyšet hlas Lotův v Sodomě. Ačkoli Lot mohl ochránit svou rodinu před mnohými zly, kdyby nezbudoval svůj domov v tomto převráceném a poskvrněném městě. Vše, co Lot a jeho rodina dokázala v Sodomě, mohli učinit i kdyby žili na místě vzdálenějším od města. Enoch chodil s Bohem, ale nebydlel uprostřed žádného města porušeného všemi druhy násilí a převrácenosti tak, jako Lot v Sodomě. – Ev 79 (1903)

Bůh dal našim prvním rodičům prostředky pravého vzdělání, když je poučil o obdělávání půdy a péči o jejich domov v zahradě Eden. Poté, když došlo k hříchu skrze neposlušnost vůči Božím požadavkům, se dílo obdělávání půdy zmnohonásobilo, protože země kvůli prokletí plodila plevel a bodláčí. Ale samotné zaměstnávání se půdou nebylo dáno kvůli hříchu. Dílu obdělávání půdy požehnal sám velký Mistr.

Nyní není pro Boží lid čas pro světské záliby nebo ukládání svého bohatství ve světě. Není daleko doba, kdy budeme stejně jako první učedníci přinuceni hledat útočiště na opuštěných a osamocených místech. Tak, jako bylo obležení Jeruzaléma římskými armádami židovským křesťanům signálem k útěku, tak bude přijetí moci ze strany našeho národa (U.S.A pozn.) v prosazování výnosu o papežské sobotě (tj. neděle – pozn. překladatele) varováním pro nás. Pak bude čas k opuštění velkých měst, k přípravě na opuštění těch menších do odlehlých domovů na vzdálených místech mezi horami.

Nyní bychom se měli namísto úsilí o bydlení v nákladných příbytcích připravovat na lepší zemi, totiž tu nebeskou. Namísto utrácení našich prostředků na sebeuspokojování bychom se měli učit dobře hospodařit a šetřit. – 5T 464, 465 (1885)