Zmeň svoj život
Skúsenosti John Bible

Božie volanie opustiť mesto

Opustenie domova

Azda každý z nás sníva o domčeku, domove, v ktorom bude mať rodinu, vychovávať deti, alebo jednoducho odpočívať po namáhavej práci v atmosfére pokojného domova, bez stresu a hluk veľkomesta. Priznám sa, nie je veľa tých, ktorí milujú mesto, ba čo viac, každý človek v kútiku duše túži po rozprávkovom domove. Ja som ten svoj v mladosti stratil.

Za celý môj život som sa 7x sťahoval. Pre niekoho nemysliteľné sťahovať sa čo i len raz, pre mňa s rodičmi pravidelná rutina. Nie že by sme to tak chceli, no život nie je vždy rozprávka. Narodil som sa v Košiciach, dosť veľkom meste na tie 90. roky. Keď som mal 7, mama chcela, aby sme vyrastali na dedine, a tak sme sa presťahovali na stredné Slovensko pri Prievidzu do dedinky Koš.

Predali sme 3-izbový byt a za nasporené peniaze kúpili a postavili si rodinný domček. Prežil som tam krásnych 5 rokov v dokonalej prírode a voľnosti, akú mesto nevie poskytnúť. V tom čase to bola banícka oblasť a povrchová voda začala zaplavovať podzemné tunely a územie sa začalo zosúvať, prepadávať a zaplavovať. Dostali sme oznámenie, aby sme sa pre bezpečnosť vysťahovali, čo sme aj urobili. Prišli sme tak o všetko a museli začať od nuly, teda chodiť po podnájmoch, trpieť rozličné útrapy „nesúkromia“, či zvyšovanie nájmu, hádky s prenajímateľmi, ktorí bažili čím ďalej tým viac po peniazoch

Posledné sťahovanie

Vždy sme však ostávali na dedine, a keď spomínam na mladosť, vidím deti, ihrisko, lesy, schovávačky po dedine, či rôzne loptové hry. V ten čas som zmaturoval a prišli ťažšie chvíle a nedobrovoľné sťahovanie sa do mesta, kde sa odohrala asi najvýznamnejšia udalosť v mojom živote. Viac o tom v článku „Boha som našiel na kolenách.“

Po tejto udalosti som sa sťahoval s rodinou k babke, a po predaní bytu si rodičia kúpili a prerobili menší rodinný dom na dedine. No ja, s bratom dvojčaťom, som sa presťahoval do spoločenského pavilónu neďaleko centra, no s krásnym výhľadom na kopce. Aspoň trochu prírody, pričom moje premýšľanie bolo trochu komplikované a to hovorím aj za brata. Totiž, vidiac svet a spoločnosť v rozklade, vnímal som blízky príchod Krista, a vzhľadom k tomu, že postaviť si dom bolo nemožné z finančných dôvodov, rozhodol som sa žiť v podnájme a keď to nebude vyhovujúce, presťahovať sa znovu inde. Taký kočovný život, ktorému som sa za ten čas naučil.

Rozpad vysnívanej reality

V to obdobie som sa rozišiel so snúbenicou po niekoľkých rokoch a moje vnútro sa rozbilo ako zrkadlo. Napriek tomu, čo som s Bohom zažil minulé roky, odpadol som od Boha natoľko, že aj keď som v Neho veril, žil som ako pohan. Snažil som sa vnútorne zaplniť tú prázdnotu, ktorá bola ako čierna diera a vysávala do seba všetko, čo mi prinieslo hoc najmenšiu radosť, či potešenie. No bolo to len krátkodobé, chvíľkové, svetské. V ten čas, a bolo to ťažké obdobie na moju psychiku, poslal mi brat dve piesne, ako priamo odpoveď na moju modlitbu.

Až časom som si totiž uvedomil, že veľakrát trpíme preto, že sa nechceme vzdať niečoho, čo nám očividne škodí a ničí, no satan nás klame, že to v živote potrebujeme, prípadne, že sa to zmení, že to bude lepšie… akosi, dajak, možno, dakedy…

Povedz im: Ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že nemám záľuby v smrti bezbožníka, ale v tom, aby sa odvrátil bezbožník od svojej cesty a žil. Odvráťte, odvráťte sa od svojich zlých ciest! Lebo prečo máte zomrieť, dome Izraelov?! Ez 33:11

Počul som prehováranie Božieho hlasu ku mne, ktorý som dobre poznal, no bol som tak na dne, že som si len hovoril:

“ Pamätaj, ak si na dne, Božia ruka je stále pod tebou.“

Nedokázal som sa z toho dostať, pretože v ten čas som prišiel o všetko, čo som vrazil do spoločného bývania so snúbenicou. Ak som sa s ňou mal rozišiel, mal som si zbaliť kufre a odísť s prázdnou, začať odznovu a ja som už túžil po domove. V jednej piesni, o ktorej text sa s vami chcem podeliť, mi predostrel Boh svoj nádherný plán. Náhoda? Pre mňa v ten čas nie. Potoky sĺz mi tiekli, keď som čítal:

Come stop your crying, It will be alright
Just take my hand, Hold it tight

I will protect you, From all around you
I will be here, Don’t you cry

For one so small, You seem so strong
My arms will hold you, Keep you safe and warm

This bond between us, Can’t be broken
I will be here, Don’t you cry

‚Cause you’ll be in my heart, Yes, you’ll be in my heart
From this day on, Now and forever more

Takáto Božia láska nikdy neprestane! Boh ťa miluje, miloval a bude milovať, nech si akokoľvek hriešny. Boh volá k uzdraveniu a spáse, aby si s Ním mohol večerať a byť v Jeho prítomnosti na večnosť. Táto neprekonaťeľná láska je neustále k dispozícii pre každého, kto hľadá Boha a Jeho milosť

… u ktorého nieto zmeny, alebo nejakého obratu zatônenia. Jak 1:17

V ten čas až doteraz ma Boh naučil, a to si pamätaj aj ty, milý čitateľ tohto článku, že človek opustí, sklame, odvráti sa alebo sa časom zmení. Ten, ktorý kedysi hovoril „Milujem ťa“, dokáže o čas neskôr povedať úplný opak. No Boh sa nikdy nemení a keď povie: „Milujem ťa“, znamená to, že je to láska, ktorá nikdy nezmizne, nezlyhá, nezklame. Tento stály, nemenný Boh, ktorý je vždy verný, zostáva pri nás navždy.

 Milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť. Jer 31:2

Ak povie večnou láskou, je to tá pravá láska, ktorá:

… zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa, nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé, neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde; všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive. Láska nikdy neprestáva. 1 Kor 13:1-8

Takáto Božia láska nikdy neprestane! Boh ťa miluje, miloval a bude milovať, nech si akokoľvek hriešny. Boh volá k uzdraveniu, aby si s Ním mohol večerať a byť v Jeho prítomnosti na večnosť. Táto neprekonaťeľná Božia láska je tu pre teba, bez ohľadu na tvoje zlyhania alebo hriechy, a pozýva ťa k osobnému vzťahu s Bohom a k životu v Jeho nekonečnej láske:

There are things in life you’ll learn and, In time you’ll see
‚Cause out there somewhere, It’s all waiting
If you keep believing
So don’t run, don’t hide, It will be alright
You’ll see, trust me, I’ll be there watching over you
Just take a look through my eyes, There’s a better place
Some where out there, Just take a look through my eyes
Everything changes, You’ll be amazed what you’ll find
If you look through my eyes
There will be times on this journey, All you’ll see it darkness
Out there somewhere daylight finds you, If you keep believing

 

Vždy ma zamrazí, keď počúvam slová tejto piesne ako slová od Boha, ktorý mi vraví, aby som sa nebál, ale vykročil vpred a díval sa Božími očami. Dôveruj Bohu, že aj keď sa všetkého vzdám, má pre mňa niečo lepšie, a kým nevidím, mám sa dívať vierou. Spoľahol som sa na Božie slová a privinul ich k srdcu ako hrejivé slová v časoch chladných a temných, kedy jediná Božia láska a nádej ma držali.

Lebo ameň vám hovorím, že ktokoľvek by povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! a nepochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa stane, čo hovorí, bude mu, čokoľvek by povedal. Mt 11:23

Odvtedy, a každým dňom viac, odkedy sme prišli o domov, až cez časy, keď som jeden budoval a stratil, túžil som mať skutočný domov. Miesto, ktoré môžem nazvať domovom. No akokoľvek som sa snažil, ubehli dva roky a moja túžba po domove sa mi stala nereálnou, keďže som sám nemohol získať pôžičku, ani môj brat, a aj keby sme to dokázali, nemali by sme dostatok prostriedkov na pozajatie pozemku, ktorý nám chýbal. Zabudli sme na naše sny, zmierili sa s tým a tešili sa s nádejou na Božie prisľúbenia, že si v nebi vystavíme svoje domy.

V jame levovej

V istý čas nám začal robiť problém sused. Zo 60 bytov práve on býval vedľa nás a mal párty do noci, pijatiky, vreskot, čo viedlo k problémom so nespavosťou a psychickými traumami. Napriek našim snahám riešiť problém cez políciu, realitnú kanceláriu, či dokonca cez jeho matku, ktorá pracovala v Rakúsku, bolo všetko márne.

Znenávideli sme si náš útulný bytík a doslova celé mesto s jeho hlukom, špinou, smogom a nemorálnosťou. Zhnusil sa nám život v meste. Každý deň som zaspával dúfajúc, že nezapočujem ten kričiaci hluk a párty. Uprostred noci ma však zobudila hlasná hudba, vreskot, a spánok sa stal nočnou morou. Pýtal som sa sám seba: „Bože, prečo?“ Začal som sa sťažovať bratovi a on mne, no rozhodli sme sa, že to takto nemôže pokračovať, a aj keby sme sa odsťahovali, vždy by sa našiel niekto, kto by robil bordel.

Vyjavil sa nám sen o rodinnom dome a pokojnom živote na dedine. Ten však rýchlo zhasol z dôvodu prekážok, ktoré sa zdali neprekonateľné. Hluk od suseda sa stupňoval a my sme sa neraz o tretej v noci modlili, aby Boh zakročil, pretože On je súdca. Pamätám sa, ako sme otvorili Písmo a tam nám Boh odpovedal:

Nie sami sa pomstiac, milovaní, ale dajte miesto hnevu, lebo je napísané: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. Rim 12:19

Aj keď sme nevedeli ako, usmiali sme sa, poďakovali Bohu a šli spať. Pár minút bol pokoj, no zrazu úplné ticho. Vstali sme a otvorili dvere na chodbu. Úplná tma, z ktorej sa vynoril policajt, kráčajúc smerom k nám a povedal: „Niekto volal políciu. Klopali sme, ale tvári sa, že tam nie je, takže čakáme.“ Odpovedal som mu, že neotvorí, až keď odídu. Napadlo ma však, čo sme robievali, ak sa inak nedalo zaspať – vypnúť poistky a skryť sa. Keď výjde von, vymáknu ho. Policajt namietal, že on ich vypnúť nemôže, ale ja môžem, a tak som ich vypol a všetci sa skryli.

Chlapec vyšiel a už len bolo počuť údery a poriadnu bitku na schodisku, kde ho policajti zavliekli a zbili do zelena. Na jeho meno totiž bolo za tie roky asi 130 sťažností za rušenie nočného kľudu. Uvedomili sme si, že Boh vykonal súd, skrze tých, v ktorých rukách je spravodlivosť. Pár týždňov bol pokoj, no potom znovu začalo dokola. A my sme si uvedomili, že je to u neho psychický problém. Nebolo úniku z tejto jamy levovej a chystali sme sa odsťahovať.

Nezvyčajné Božie šepkanie

V jeden deň, sťažujúc sa jeden na druhého, sme si hovorili: prečo sa toto muselo stať? Milovali sme miesto, kde sme bývali. Vykrášlili sme si bytík, cítili sme sa v ňom pohodlne a tešili sme sa vždy domov. A teraz toto… Uvedomili sme si však niečo dôležité, čo chcem, aby si si milý čitateľ zapamätal:

“ Ak ťa Boh dá do zdanlivo neriešiteľnej situácie, nereptaj. Je to čas, keď ťa Boh chce zastaviť, upriamiť tvoju pozornosť na Neho, aby si sa dopytoval – Bože , čo chceš, aby som robil. Čo mi chceš povedať? „

Premýšľali sme, modlili sa, nech nám dá vedieť, čo nám Boh hovorí. Nasledujúce dni boli veľmi zaujímavé, až nadprirodzené. Pozerali sme po nociach filmy a ich hlavná tematika bola, ako sa sťahovali. Ak sme zapli kázeň, kázalo sa o vysťahovaní na dedinu. Počúvali sme skoro hocičo, a všade bola idea „o sťahovaní“. Pochopili sme, že sused robil rámus práve preto, aby nás Boh z mesta doslova vystrnadil.

Naučili sme sa veľmi dôležitú lekciu do života s Bohom po boku – ak prežívate situáciu, z ktorej niet východiska, On prehovára: „Zastav sa, chcem ti niečo povedať!“ Cesta spasenia totiž začína premenom v nás, premenou na Kristov obraz. Celý účel spasenia je, že nás Boh stavia do situácií, v ktorých najviac spoznáme, čo má v pláne, ak dobre počúvame. Ukazuje nám, čo máme my urobiť, aby potom mohol konať On.

Nemohol nám vnútiť rodinný dom na dedine, keď sme neboli ochotní plne sa sústrediť naň a dať do toho všetky sily. Inak by sme to nezvládli. Potrebuje naše sústredenie a vôľu plne oddanú pre určitý cieľ. Potrebovali sme sa zmeniť, začať od seba, pochopiť, kto sme a kam ideme, a následne sme sa začali správne modliť a opravdivo prosiť. Boh má pre nás pripravené veci, o ktorých sme presvedčení, že sa nemôžu splniť, ale On nám ich napriek tomu chce dať, pretože je milosrdný.

Vždy, keď prežívate ťažké chvíle, zastavte sa a zamyslite sa: „Čo mám ja zmeniť, čo mám ja robiť, aby sa veci pohli dopredu?“ Miesto toho však ľudia často bedákajú, sťažujú sa a ešte viac sa modlia, nech to prestane, prejde, odíde. To však v Božích očiach nie je riešenie a takto mnohí trpia v „súžení“, ktoré si spôsobujú sami, tým, že sa nechcú zmeniť. Trpia, pretože mnohí sa boja práve utrpenia, čo znamená zmenu komfortu – teraz je to podľa mňa super, nechcem to zmeniť. „Bože, zmeň okolnosti, ja to nechcem meniť, kde som a čím som.“

Pochopili sme, že máme odísť, ale kam? Vedeli sme však, že to vedie Boh. Ako nám tak Boží Duch zjavoval tieto veci, rozprávali sme sa večer s bratom, čo nám chce Boh presne povedať, keď zrazu… niekto nám do toho hovoril. Obaja sme nechápavo na seba hľadeli, kto nám skáče do reči. Započúvali sme sa do hlasu a boli prekvapení.

Iphone má totiž v zariadení tzv. „Siri“ pomocníka, ktorá dokáže vyhľadať mnoho vecí a odpovedať automaticky na váš hlas či určitý povel a zvládne dokonca čítať články, ak jej to prikážete. Mobil sa nabíjal hneď vedľa pohovky. Tentoraz sa však stalo niečo nepochopiteľné. Siri sa sám od seba zapol a nie len to. Začal čítať článok, ktorý sám našiel, bez toho, aby mu to bolo povedané. Vzal som mobil do ruky a povedal bratovi:

„Pozri, Siri číta článok sama od seba!“ Brat sa spýtal: „Čože? A o čom číta?“ Obarilo ma. S udiveným výrazom v očiach pozrel som na brata a povedal: „Ako Lót odišiel zo Sodomoy a Gomory.“

Postav dom a za(saď) … dôveruj Bohu

V tú noc sme ďakovali Bohu, že nám ukázal, že máme odísť z Egypta. Nezaťažovali sme sa tým, akým spôsobom a kde. Vedeli sme, že nám Boh svoj plán odhalí. Zobrali sme si pero a papier a začali sme si kresliť, aký dom by sme chceli. Jednoduchý, priestranný – takto a takto rozdelený. Načrtli sme si, kde bude skriňa, linka, stôl, kvetiny. Keď píšem túto skúsenosť, sedím v dome, ktorý som si vysníval, načrtol a do poslednej kvetiny je tu všetko tak, ako bolo na papieri.

Nevedeli sme vtedy, kde ho postaviť a hlavne za čo, ale už sme mali nakreslený dom a tešili sa, lebo Boh to všetko povedie. Zrazu nám bola daná myšlienka, s ktorou som prišiel k bratovi: „Počuj, veď rodičia majú veľký pozemok, prečo si dom nepostaviť neďaleko nich?

S rodičmi sme vychádzali veľmi dobre, naučili nás mnoho o Bohu, o praktickom živote, v ktorom nám radili múdro a uvážene. Prial by som každému mať takých rodičov. Navrhli sme im to a s radosťou súhlasili.

Rozpomínam sa, že v tie rána sme sa často budili a hovorili si, že to nebude dobré, že to nevyjde, že to bude ťažké. Vedeli sme, že sa satan bude stavať na odpor. Ale chceli sme ísť tam, kam nás Boh volá. Trvalo to dva roky a dom bol postavený. Zažili sme mnoho problémov, ale aj radostí, vidiac, ako sa Boží plán napĺňa, pretože práve keď sme sa odsťahovali k rodičom, brat dostal lepšiu prácu a mohli sme mnoho našetriť sami.

Daj mi, môj synu, svoje srdce, a tvoje oči nech pilne pozorujú moje cesty. Pr 23:26

V to obdobie prišli pôžičky bez ručiteľa a dokladovania príjmu, a tak sme aj tie mohli vziať a postaviť dom, mať pozemok, dostatok financií… všetko nádherne do seba zapasovalo. Zaujímavosťou bolo, že sme si navrhli dom, ktorý by bol široký 12 metrov, pretože sme túžili mať veľké a priestranné izby. Keď sme prišli k rodičom pozrieť sa na stavebný pozemok, zistili sme, že má presne 12 metrov. Náhoda? Ja v tie neverím 🙂

Satan sa staval na odpor a stalo sa aj to, že brat o prácu prišiel, prípadne ako teraz, že prišiel koronavírus, karanténa a strata zamestnania. Ako utiahnuť tak veľké splátky a tri pôžičky? O tom vám poviem v krátkosti v článku „Rôzne skúsenosti na ceste s Bohom„.

Boh mi chcel dať niečo lepšie, dal mi domov, rodičom taktiež. Trvalo to 20 rokov, no požehnanie je o to krajšie a trvácnejšie, o to viac si to človek váži. Nezabudol som však na Jeho blízky príchod a tak keď sa ráno dívam na zelené stromy a krásny výhľad zemplínskej roviny a kopcov, kvitnúcich kvetín a počúvam štebot vtáčikov, túžobne očakávam Jeho návrat a Novú Zem. Tam bude a je môj pravý domov.

Lebo hľa, stvorím nové nebesia a novú zem, a nebudú sa spomínať drievne veci ani neprijdú na myseľ. Iz 65:17

A budú bývať na nej bezpečne a nastaväjú domov a nasadia viníc a tedy budú bývať bezpečne, keď vykonám súdy na všetkých tých, ktorí pohŕdajú nimi, všade vôkol nich, a zvedia, že ja som Hospodin, ich Bôh. Ez 28:26

Tí všetci pomreli vo viere bez toho, že by boli dostali Bohom dané zasľúbenia, ale ich zďaleka videli a boli presvedčení o nich a vítali ich a vyznávali, že sú cudzincami a pútnikmi na zemi. Žid 11:13

Keď som stál na základovej doske domu, rozpomenul som si na Barkociho skúsenosť, keď staval dom a na rohu domu do zeme zaryl rýľ a povedal: „Tu sa budú obracať ľudia.“ Túžil som slúžiť Bohu celým srdcom, už vtedy som viacerých ľudí cez Skype doučoval Písmo a veril som, že toto je môj cieľ, túžba a Božie vedenie, kadiaľ ísť – učiť ľudí rozumieť Písmu. Vo viere som pozrel na roh domu, kde som mal mať počítač v domnení, že tam budem pokračovať vo vyučovaní cez Skype a povedal: „Tu sa budú obracať ľudia.

Vznik John Bible kanála

Netrvalo dlho a o rok bol dom postavený skrz mnohé ťažkosti. Boh však mal ešte hlbší zámer a ja som ani netušil, že Boh prorokoval skrze mňa. Viedol ma totiž časom k tomu, počúvajúc z rôznych strán, tak ako pri náznakoch Božej prozreteľnosti, ísť postaviť dom, že „wow, dobre hovoríš, ty by si mal natáčať videá o duchovných veciach.“ Hovorili mi to kresťania i ateisti vôkol mňa a hneď som rozoznal, že je to náznak Božieho vedenia, že mám naozaj natáčať.

Modlil som sa vtedy: „Bože, ak je to tvoja vôľa, daj mi znamenie,“ a o pár dní na to mi volal Bronislav Soos, zakladateľ štúdia Nádej s otázkou, či by som nechcel viesť toto štúdio. Bral som to ako dôkaz od Boha, že mám naozaj natáčať a ísť týmto smerom. Pokľakol som a povedal: „Bože, idem do toho, ale jedine ak pôjdeš so mnou.“ To je moja najobľúbenejšia modlitba, pretože kamkoľvek idem s Ním, viem, že sa to podarí. A takto vznikol 21.12.2020 kanál na YouTube John Bible.

Boh mal pravdu – na tom rohu sa obracajú ľudia. Stotisíce ľudí vidí YouTube kanál ročne a obracajú sa k Všemocnému Bohu, ktorý si dokáže použiť kohokoľvek pre veľké diela, pre spásu duší. Teraz som pochopil, že práve to Duch hovoril skrze mňa, keď povedal, že sa tu budú obracať ľudia. Práve skrze tento počítač vznikol John Bible, tu vznikajú videá, ktoré obracajú mnohých na cestu spravodlivosti.

V tomto dome sa i krstia ľudia, vo vani – „pretože ja a môj dom, budeme slúžiť Hospodinovi…“ a Boh to vedel a predzvedel 🙂

Doplnok: Riziká bývania v mestách od E.G.Whiteovej

Dávid chcel bývať v vidieckom meste, neďaleko kráľovského sídelného mesta, a kráľ mu pridelil Ciklag. Dávid vedel, že preňho a pre jeho ľudí by nebolo bezpečné bývať v prostredí veľkomestského modlárskeho vplyvu. V meste, ktoré im bolo vyhradené, mohli Boha vzývať slobodnejšie, ako keby boli zostali v Gate, kde by im pohanské tradície a zvyklosti boli len zdrojom zla a ťažkostí.“

„Znovu a znovu ma Pán poučil, že naši ľudia majú vziať svoje rodiny preč z miest na dediny, kde si budú môcť vypestovať vlastné zásoby potravín, pretože v budúcnosti bude problém nákupu a predaja veľmi vážny. (2SM 359)“

„Kiežby rodičia pochopili, že výchova ich detí je dôležitým dielom pre spasenie duší. Na vidieku sa nájde široká škála činností a možností, ako dať deťom prípravu skrze potrebnú činnosť, ktorá poskytne fyzické zdravie rozvojom nervov i svalov. Moje posolstvo pre výchovu vašich detí je: Preč z miest! Ako ľud zachovávajúci Božie príkazy musíme opustiť mestá. Tak, ako to robil Enoch, musíme v mestách pracovať, ale nie v nich bývať. – Ev 78, 79 (1909)

„Ak je ľud nasiaknutý nepravosťou, mal by byť vždy počuť varujúci a poučujúci hlas, tak ako bol počuť hlas Lotov v Sodomě. Hoci Lot mohol ochrániť svoju rodinu pred mnohými zlými vecami, keby nepostavil svoj dom v tomto zvrátenom a znečistenom meste, všetko, čo Lot a jeho rodina dokázali v Sodomě, mohli by urobiť aj keby žili na mieste vzdialenejšom od mesta. Enoch chodil s Bohom, ale nebýval uprostred žiadneho mesta, ktoré by bolo pokazené všetkými druhmi násilia a zvrátenosti, ako Lot v Sodomě. – Ev 79 (1903)

Boh dal našim prvým rodičom prostriedky pravého vzdelania, keď ich poučil o obrábaní pôdy a starostlivosti o ich domov v záhrade Eden. Potom, keď došlo k hriechu skrze neposlušnosť voči Božími požiadavkami, sa práca na obrábaní pôdy zmnohonásobila, pretože zem kvôli prekliatiu plodila plevel a bodľačie. Ale samotné zamestnávanie sa pôdou nebolo dané kvôli hriechu. Dílu obrábania pôdy požehnal sám veľký Majster.

„Teraz nie je pre Boží ľud čas na svetské záľuby alebo ukladaním bohatstva do sveta. Nezostáva dlho, kedy budeme, rovnako ako prví učeníci, nútení hľadať útočisko na opuštených miestach. Tak, ako bolo obliehanie Jeruzalema rímskymi armádami židovským kresťanom znamením na útek, tak bude prijatie moci zo strany nášho národa (USA) pri presadzovaní výnosu o papežskej sobote (teda nedele) varovaním pre nás.

Potom nastane čas opustiť veľké mestá, pripraviť sa na opustenie menších miest a presídlenie do odľahlých domov medzi horami. Teraz by sme sa mali miesto zameriavania na bývanie v nákladných príbytkov pripravovať na lepšiu nebeskú krajinu. Namiesto míňania prostriedkov na sebauspokojovanie by sme sa mali učiť správne hospodáriť a šetriť.“ 5T 464, 465 (1885)

Súvisiace videá a dokumenty