Kenneth Copeland

Efektívnosť kresťanského televízneho vysielania pri šírení evanjelia a jeho vplyv na kresťanskú televíziu v kontexte severoamerickej kultúry vyvoláva rôzne diskusie. Elektronická cirkev môže byť vnímaná rôzne: ako prekážka alebo posilnenie evanjelizácie. Kresťanské televízne vysielania sú dnes prevažne spojené s komerčným ziskom a zábavou, čo spôsobuje, že evanjelium môže byť upravené tak, aby bolo atraktívne pre divákov.

Keď program závisí výhradne na finančnej zbierke poslucháčov, obsah sa často prispôsobuje požiadavkám publika namiesto toho, aby sa zameriaval na kresťanské učenie, podporu cirkevných alebo misijných organizácií.

Televízne kazateľstvo tiež vytvára nové postavy – kazateľov, ktorí sa stávajú celebritami vďaka nezávislému vysielaniu. Tieto postavy, ako napríklad Kenneth Copeland, si vybudovali silnú fanúšikovskú základňu, pričom niektorí sa stali známymi symbolmi Hnutia Viery. Kazatelia televízie niekedy vystupujú bez toho, aby sa stretávali s kritikou zo strany divákov, čo môže podporovať ich pozíciu v verejnej sfére.

Kenneth Copeland, ktorý vyrastal v Západnom Texase, sa stal významnou osobnosťou v kresťanskom vysielaní a Hnutí Viery. V roku 1962, spolu so svojou manželkou Gloriou Copeland, prijali kresťanstvo. V roku 1967 sa presťahovali z Fort Worthu v Texase do Tulsy v Oklahome, kde Kenneth začal študovať na Univerzite Orala Robertsa (ORU), kde sa pripravoval na službu. V ORU začal pracovať ako pilot a súčasne sa zapojil do evanjelizačných výprav vedených Oralom Robertsom.

Tieto výpravy ho viedli k prvej skúsenosti s službou uzdravovania. Aj keď bol Kenneth plný nadšenia pre služby Orala Robertsa, oveľa väčší dojem na ňom zanechal letničný učiteľ Kenneth Hagin.

Záujem o jeho učenie viedol Copelanda k návšteve seminárov Hagina, ktorého považoval za svojho duchovného otca. Kenneth Copeland následne začal šíriť a kázal Haginove učenia takmer doslovne, čo Hagin mladší považoval za rozšírenie jeho misie. Po skončení štúdia na Univerzite Orala Robertsa sa Kenneth Copeland vrátil do Fort Worthu a založil svoju kresťanskú organizáciu Kenneth Copeland, Inc.

Spolu s manželkou začali organizovať kresťanské stretnutia, ktoré rýchlo získali popularitu. V roku 1973 manželia Copelandovci spustili mesačník Víťazný hlas veriaceho, ktorý dosiahol značný úspech, s viac než 700 000 odberateľmi v polovici 80. rokov. V roku 1976 sa Copelandovci začali venovať rádiovému vysielaniu a čoskoro sa zamerali aj na televíznu produkciu.

Po duchovnom prežití v modlitbe v roku 1979 Kenneth tvrdí, že dostal od Boha príkaz na rozšírenie televízneho vysielania, čo viedlo k rozvoju ich vysielania pomocou satelitnej komunikácie. Dnes ich organizácia Kenneth Copeland Ministries pokrýva medzinárodný dosah, s kanceláriami v Anglicku, na Filipínach, v Austrálii, v Kanade a v Hong Kongu.

Kenneth E. Hagin, známy ako jeden z hlavných predstaviteľov Hnutia viery, bol silne ovplyvnený Apoštolskou cirkvou a baptistickým učením predtým, než prešiel do charizmatického hnutia. Hagin, ktorý bol najprv baptistom a neskôr pastorom Apoštolskej Cirkvi (Assemblies of God), sa udržal na tejto pozícii desať rokov, než v roku 1947 opustil pastoráciu a stal sa cestujúcim evanjelistom.

V roku 1943 tvrdil, že dostal od Boha špeciálne pomazanie na vyučovanie, a počas ďalších rokov zažil niekoľko zjavení Ježiša Krista. V roku 1950 Hagin tvrdil, že pri jednom zjavení mu Pán Ježiš odovzdal duchovný dar na službu uzdravovania, pričom jeho modlitby za chorých sprevádzali viditeľné duchovné znaky. Tieto videnia ho viedli k začatiu služby zameranej na exorcizmus a uzdravovanie, a to do Hnutia viery.

V roku 1962 Hagin založil Kenneth Hagin Ministries, Inc. a začal vysielať svoj program „Seminár viery“ v rádiu, čím sa stal jedným z najvýznamnejších šíriteľov učenia viery. Neskôr začal vydávať Slovo Viery (1968), magazín, ktorý sa zameriaval na učenie viery a stál pri zrode rôznych charizmatických hnutí.

Teológia Kennetha Hagina sa zameriava na myšlienku, že kresťania, ktorí počas modlitby veria, že dostanú to, po čom túžia, a prehlásia to ústami, môžu dosiahnuť to, po čom túžia. Táto koncepcia bola skrátená do populárnych fráz ako „pomenuj to, dostaneš to“ a „vyznaj a získaj“.

V roku 1974 založil svoju školu Biblické tréningové centrum Rhema, ktorú dokončil aj Kenneth Copeland. Hagin a jeho kolegovia sa čoraz viac spájali s Hnutím pozitívnej viery, ktoré neskôr získalo značnú popularitu. V roku 1980, po získaní širšej uznanej pozície, sa Apoštolská cirkev oficiálne distancovala od Haginovho učenia, ktorý kombinoval evanjelickú a charizmatickú teológiu s doslovným výkladom Písma, inšpirovaný učením E.W. Kenyona v oblasti Kresťanskej vedy a Novej myšlienky.

E. W. Kenyon je považovaný za skutočného otca Hnutia viery moderných dní a mal zásadný vplyv na neskoršie charizmatické hnutia, najmä v 80. rokoch 20. storočia. Kenyon, zakladateľ Bethelského biblického inštitútu a nezávislý evanjelista, bol plodným spisovateľom, hoci počas svojho života nebol široko známy. Napriek tomu sa jeho vplyv na rôzne letničné hnutia, napríklad Oneness Pentecostals, stal mimoriadne výrazný. Jeho kniha „Úžasné meno Ježiš“ získala veľkú popularitu, najmä v prostredí letničných cirkví.

Mnohé frázy dnes spájané s Hnutím viery, ako napríklad „Čo prehlásim, to dostanem“, majú pôvod priamo v Kenyonovom učení.

Tieto myšlienky vyrastajú z metafyzických konceptov, s ktorými sa Kenyon stretol počas štúdia na Emersonovej fakulte rečníctva v Bostone. Táto inštitúcia bola známa ako centrum Nového myslenia, ktorého princípy sa neskôr stali základom mnohých smerov v charizmatických hnutiach.

Hnutie Nového myslenia kladie dôraz na liečenie, prosperitu, bohatstvo a šťastie, čo výrazne ovplyvnilo niektoré formy evanjelikálnej teológie.

Kenneth Copeland a jeho teológia Hnutia viery predstavujú kontroverzný pohľad na Boha, ktorý sa zásadne odlišuje od historického a biblického kresťanského učenia. Copeland tvrdí, že Boh je bytosť s fyzickými vlastnosťami, a dokonca uvádza konkrétne rozmery, ako výška približne 190 cm, váha okolo 100 kg a šírka dlane 23 cm. Tento názor odvodzuje z textu Izaiáša 40:12, kde sa píše, že Boh „zmeral vody mora svojou dlaňou“.

Takýto výklad je však problematický, pretože Boh je Duch (Ján 4:24), ako to jasne vyhlásil sám Ježiš, a preto nemôže byť chápaný ako fyzická bytosť podobná človeku. Ďalším vážnym rozporom je Copelandova teológia vykúpenia. Podľa Copelanda sa Ježiš Kristus počas ukrižovania stal znamením satana a prijal satanovu prirodzenosť. Tvrdí, že vykúpenie nebolo dokončené na kríži, ale až v pekle.

Kontroverzný je aj pohľad Copelandovcov na anjelov. Podľa ich učenia môžu ľudia rozkazovať anjelom prostredníctvom Božieho slova v mene Ježiša, pričom anjeli sú údajne „zaviazaní“ tieto príkazy poslúchať. Gloria Copeland k tomu uvádza:

„Vaše slová nútia anjelov pracovať alebo sa stiahnuť do úzadia. Vaši anjeli čakajú na vaše slová, aby ich mohli uskutočňovať.“ Gloria Copeland

Základom viery Copelandovcov je presvedčenie, že slová a vyhlásenia majú tvorivú moc. Hnutie viery stojí na sloganoch ako „vyznaj a získaj“, pričom kladie dôraz na prosperitu a úspech v duchovnom aj materiálnom živote. Takýto prístup však často ignoruje celkový biblický kontext a redukuje vieru na nástroj osobného zisku.

Kenneth Copeland učí, že viera je hybnou silou, ktorá aktivuje zákony duchovného sveta. Podľa jeho učenia Boh nemôže konať bez viery človeka, pretože viera je zdrojom Božej moci. Ak viera chýba, Boh údajne nemá možnosť zasiahnuť. Naopak, strach je podľa Copelandovcov spúšťačom satanských síl, čo vedie k presvedčeniu, že negatívne emócie otvárajú dvere pôsobeniu Satana. Copeland zároveň tvrdí, že Boh je zaviazaný naplniť potreby veriacich na základe svojho Slova.

Jedným z kľúčových pilierov tejto teológie je doktrína „pomenuj to, dostaneš to“, ktorá učí, že slová vytvárajú realitu. Podľa tohto učenia môže veriaci dosiahnuť uzdravenie aj bohatstvo, ak disponuje dostatočnou mierou viery. Bez aktívneho používania Božieho slova a viery je človek podľa Copelandovcov na rovnakej úrovni ako neveriaci, ktorí nemajú podiel na spáse ani na Božom požehnaní.

V teológii Copelandovcov neexistuje priestor pre utrpenie ani chorobu. Kenneth Copeland a jeho manželka Gloria Copelandová sa opakovane vyjadrujú, že nikdy neuvažujú o zvýšených nákladoch na zdravotnú starostlivosť, pretože sa „naučili prijímať liečbu od Boha“. Podľa ich učenia Ježiš vzal choroby a slabosti na seba a v Jeho ranách sme uzdravení. Tento výklad vychádza z ich vlastnej interpretácie biblických textov a tvorí jadro učenia o tzv. Božom zdraví.

Gloria Copelandová tvrdí, že nezáleží na tom, či veriaci ochorejú, pretože sa „rozhodli kráčať v Božom zdraví“. Podľa nej boli veriaci uzdravení už pred dvetisíc rokmi, keď Ježiš zaplatil cenu za uzdravenie. V tejto teológii je choroba pripisovaná výlučne Satanovi, ktorý je označený za pôvodcu všetkých zdravotných problémov.

„Kráčať v Božom zdraví je rozhodnutie, ktoré zabraňuje Satanovi, aby kládol choroby na životy veriacich.“

Podľa Kennetha Copelanda závisí uzdravenie výlučne od rozhodnutia veriaceho. Ak kresťan ochorie alebo čelí vážnemu problému, zodpovednosť sa kladie priamo na neho. Takýto prístup je v rozpore s tradičným biblickým chápaním, v ktorom je utrpenie súčasťou padlého sveta a Boh doň prináša vykúpenie, nie obvinenie.

V teológii Copelandovcov je bohatstvo chápané ako božské právo veriaceho. Gloria Copelandová učí, že nedostatok a chudoba nie sú v súlade s Božou vôľou pre oddaných kresťanov. Chudoba je podľa tohto učenia kliatbou zákona, ktorú Ježiš vzal na seba spolu s kliatbou choroby. Veriaci preto nemajú dôvod žiť v materiálnom nedostatku, keďže to má odporovať Božiemu zámeru.

„Môžete veriť v božskú prosperitu rovnako ako v božské zdravie.“

Kľúčovým prvkom tohto učenia je princíp „pomenuj to, dostaneš to“ a tzv. prosperitné prehlásenia. Kenneth Copeland to vyjadruje nasledovne:

„Môžete mať čokoľvek, čo poviete.“

Podľa tohto prístupu má veriaci konkrétne pomenovať svoje potreby a viera mu má zabezpečiť prosperitu, pretože „Boh nie je držgroš, ale dávajúci“. Súčasťou tohto učenia je aj doktrína stonásobnej návratnosti, odvodená z Marka 10:29–30.

„Dajte na evanjelium jeden dolár a sto sa vám vráti, dajte desať a vráti sa tisíc, dajte tisíc a dostanete stotisíc.“

Tento princíp sa stal základom budovania ich finančného impéria. V tradičnom kresťanskom chápaní je však takéto učenie považované za nemorálne a nebiblické, pretože mnohí veriaci žijú v materiálnej chudobe, no sú bohatí v Duchu, zameraní na poklady v nebi a vieru, nie na materiálny zisk. Z tohto dôvodu je prosperitné učenie často hodnotené ako nezdravé a zavádzajúce.

V teológii Copelandovcov je zreteľný silný dôraz na materializmus a konzumerizmus, ktoré odrážajú predstavy o získavaní bohatstva bez práce a peňazí bez disciplíny. V tomto pohľade sú Božie deti prezentované ako tí, ktorí môžu nadobudnúť materiálny blahobyt prostredníctvom viery, čo je v priamom rozpore s biblickými princípmi o pravých hodnotách a večných skutočnostiach.

Takýto prístup presúva pozornosť na dočasné a pominuteľné veci, ktoré odvádzajú veriaceho od hlbokého duchovného rastu a večnej perspektívy.

Kritika zo strany viacerých charizmatikov poukazuje na vyučovanie, ktoré podporuje materializmus a zároveň kladie bremeno viny na tých, ktorí ich učenie neprijmú alebo nedosiahnu „úspech“ podľa stanovených pravidiel. Tento prístup ponúka zjednodušený a skreslený pohľad na uzdravenie a prosperitu, kde ak niekto neprijme uzdravenie, je obviňovaný zo slabej viery alebo nesprávneho vyznávania. Tým sa Copelandovci zbavujú akejkoľvek zodpovednosti za dôsledky svojej pseudoteológie.

Tento sklon k zbožnej chamtivosti redukuje Božiu milosť na nástroj ospravedlnenia materializmu a osobných túžob.

Galatským 1:6–7 jasne ukazuje, že „iné evanjelium“, ktoré je tu prezentované, nie je pravým evanjeliom. V Písme nikdy nebola viera predstavená ako prostriedok manipulácie s Bohom na uspokojenie egoistických požiadaviek. Naopak, biblické učenie zdôrazňuje, že viera je cestou hľadania Boha, nie nástrojom na získavanie bohatstva. Pavlove slová v 1. Korinťanom 13, kde je do popredia postavená láska, jasne ukazujú, že viera nemá byť zameraná na sebecké priania.

Podľa Božieho slova má byť dôvera v Boha orientovaná na Jeho vôľu a charakter, nie na materiálny úspech.

Kenneth Copeland reaguje na kritiku svojho učenia čoraz ostrejšie a často ju považuje za útok na samotného Boha. Vo svojej audio nahrávke „Prečo nie sú všetci uzdravení“ uviedol, že „kritici Hagina a jeho učenia sú mŕtvi, niektorí zomreli na rakovinu“. Takéto výroky predstavujú nebezpečnú formu manipulácie, ktorá diskredituje legitímnu biblickú kritiku.

Týmto spôsobom Copelandovci prekrúcajú Písmo vo vlastný prospech a používajú biblické verše „na mieru“, čím presúvajú náboženskú prax na sebecké túžby namiesto pokorného vyznania viery v Boha.

Mali by nás falošní učitelia, ako sú Copelandovci, v rozhlase a televízii prekvapovať? Podľa Biblie majú byť veriaci pripravení na to, že falošní učitelia povstanú z ich vlastných radov (Skutky 20:29, 2. Petrov 2:1). Toto biblické varovanie je jasnou výzvou, aby veriaci skúmali a overovali všetko v Písme, presne tak, ako to robili Bérijčania, keď preverovali slová apoštola Pavla (Skutky 17:11).

V našej skazenej kultúre je mimoriadne dôležité brať vážne opakované varovania Písma. Postaviť sa na stráž proti falošným učiteľom je príkaz, ktorý nemožno ignorovať (Rimanom 16:17, 1. Timotejovi 1:3). Veriaci majú zodpovednosť pozorne skúmať každé učenie a porovnávať ho s pravdou Biblie, aby sa vyhli vplyvu falošných prorokov a klamlivých náuk.

Téma Kennetha Copelanda a fenomén kresťanskej televíznej evanjelizácie úzko súvisí s učením Hnutia viery, ktoré zásadne ovplyvnilo podobu moderného televízneho kazateľstva a jeho dôraz na vieru ako nástroj prosperity a uzdravenia; teologické pozadie tohto smeru je podrobnejšie rozpracované v sekcii rozbor učenia Hnutia viery, kde sa poukazuje na rozdiel medzi biblickým evanjeliom a pozitívnym vyznávaním, pričom širší kontext vplyvu týchto prúdov na cirkev odhaľuje aj tematika kazateľov prosperity; celé učenie je zároveň potrebné posudzovať vo svetle falošných učení a biblickej hermeneutiky, ktorá je rozpracovaná v rámci výkladu Písma, aby bolo možné rozlíšiť zdravé kresťanské učenie od manipulatívnej náboženskej praxe.