Józue – dobyvateľ zasľúbenej krajiny

Jozue pochádzal z kmeňa Efrajim a pôvodne sa volal Ozeáš, čo znamená „záchrana“. Mojžiš mu neskôr dal meno Jozue — „Hospodin je spása“. Zmena mena vyjadrovala smer jeho života a poslanie, ktoré ho čakalo: víťazstvo neprichádza ľudskou silou, ale Božím zásahom. Od mladosti bol úzko spojený s Mojžišom a stal sa jeho služobníkom. Nebol okamžite postavený do vedenia, ale prešiel dlhým obdobím služby, poslušnosti a učenia. Tento čas formoval jeho charakter, myslenie aj vieru.

Bol prítomný pri rozhodujúcich udalostiach života Izraela. Sprevádzal Mojžiša, zostával blízko stánku stretávania a učil sa vnímať Božie vedenie. Prostredie Božej prítomnosti formovalo jeho vnútorný život, učilo ho bázni, poslušnosti a závislosti od Boha.

Jozue sa vyznačoval aj odvahou a rozhodnosťou. Keď Izrael bojoval proti Amalekitom, bol poverený viesť bojovníkov. Už vtedy sa prejavili jeho vodcovské schopnosti, odvaha aj schopnosť konať podľa pokynov. Jeho život v tomto období ukazuje zásadný princíp formovania vodcu — najprv vernosť v službe, potom zodpovednosť vo vedení. Dlhé roky skrytej prípravy pripravili jeho charakter na úlohu, ktorú mal neskôr prevziať.

V tichu služby sa formoval muž, ktorý mal viesť celý národ.